asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec

27.09.2017

Diaľnica D3 vrátane úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou európskeho multimodálneho koridoru č. VI.: Gdansk – Grudziadz/Warszawa – Katowice – Skalité – Čadca – Žilina. Tento koridor je podľa projektu TINA (Transport Infrastructure Needs Assesment) jedným z troch koridorov, ktoré tvoria nosnú sieť na Slovensku, a okrem vnútroštátnej prepravy zabezpečuje aj významnú tranzitnú medzištátnu prepravu v smere sever – juh s napojením na Českú republiku (cez výhľadovú R5) a Poľsko.

Hlavnou budovanou komunikáciou stavby je diaľnica D3, ktorá je navrhnutá v kategórii D 24,5/80. Jej hlavnou funkciou bude predovšetkým previesť tranzitnú osobnú a nákladnú dopravu v severojužnom smere na trase európskeho dopravného koridoru, odľahčiť súčasnú hlavnú severojužnú dopravnú spojnicu na území Slovenska medzi hraničnými priechodmi Trstená – Šahy, odľahčiť hraničný priechod Trstená od nákladnej dopravy a využiť kapacitne hraničný priechod Skalité. Trasa diaľnice pretína existujúci dopravný systém miestnych a účelových komunikácií (resp. poľných a lesných ciest). Ďalšiu kategóriu komunikácií tvoria preto preložky a úpravy spomínaných ciest v takých trasách a rozsahu, aby umožnili zachovať všetky doterajšie komunikačné prepojenia na území a zároveň aj prístupy na pozemky rozdelené diaľnicou.

Začiatok úseku – miesto napojenia mostných objektov SO 201-00 a SO 202-00 na existujúcu komunikáciu

Začiatok úseku – miesto napojenia mostných objektov SO 201-00 a SO 202-00 na existujúcu komunikáciu

Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3, ktorý sa v križovatke Hričovské Podhradie napája na diaľnicu D1, tvoriacu v Slovenskej republike základný ťah v smere východ – západ. Riešený úsek D3 dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska. Na celom úseku D3 vedie doprava v súčasnosti po existujúcich cestách I/11 a I/12, ktoré sa využívajú aj tranzitnou medzištátnou prepravou. V sledovanom úseku prechádzajú tieto komunikácie intravilánom mesta Čadca a obce Svrčinovec, čo výrazne znižuje plynulosť a rýchlosť dopravy, znehodnocuje životné prostredie nadmerným hlukom a exhalátmi, ohrozuje bezpečnosť a zdravie ich obyvateľov. Obe komunikácie vyúsťujú na hraničných priechodoch: cesta I/11 na priechode SR/ČR – Svrčinovec/Mosty u Jablunkova a cesta I/12 na priechode SR/PR – Skalité/Zwardoń. Samotná cesta I/11 je v súčasnosti preťažovaná najmä tranzitnou nákladnou dopravou, ktorej požiadavkám už nevyhovuje.

Koniec úseku – miesto napojenia na existujúcu diaľnicu D3 Svrčinovec – Skalité

Koniec úseku – miesto napojenia na existujúcu diaľnicu D3 Svrčinovec – Skalité

Riešenie

Riešením nepriaznivej dopravnej situácie na území je vybudovať novú súbežnú kapacitnú komunikáciu. Diaľnica D3 bude mať význam aj z hľadiska tranzitnej medzištátnej dopravy. Na začiatku úseku je napojenie navrhnuté na existujúcu cestu označovanú ako I/11A, ktorá sa v budúcnosti po postavení ďalších úsekov zaradí do diaľnice D3. Napojením na konci na v súčasnosti už prevádzkovaný úsek Svrčinovec – Skalité – hranica SR/PR a využívaním súvisiaceho hraničného priechodu sa umožní aj priechod nákladnej dopravy v smere do Poľska a späť. Navrhovaný úsek diaľnice D3 je súčasťou diaľničného ťahu D3 Hričovské Podhradie – štátna hranica SR/PR, ktorý má zabezpečiť dopravné prepojenie hlavného mesta a juhozápadných oblastí Slovenska s Kysucami a nadväzne s Poľskou republikou. Účelom navrhovanej stavby diaľnice je zlepšiť dopravnú situáciu v širšom okolí nielen na momentálne dotknutom území – vybudovanie tejto stavby pozitívne ovplyvní dopravnú situáciu na celom severojužnom ťahu na území Slovenska. Odstránia sa tým straty času vodičov a cestujúcich a podstatne sa zlepší dopravný komfort účastníkov premávky. Celý úsek diaľnice D3 skráti čas jazdy o 5 minút (v dopravnej špičke až o 17 minút). Zároveň sa pozitívne ovplyvní životné prostredie v blízkosti existujúcich komunikácií.

Opis a celkový rozsah stavby

Stavba diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec je situovaná v Žilinskom kraji, v okrese Čadca, prechádza katastrálnymi územiami Čadce a obce Svrčinovec. Stavba vedie po úpätí a okrajových častiach svahov, ktorých sklon dosahuje miestami aj viac ako 25°. Na začiatku úseku vedie trasa diaľnice zastavaným územím mesta Čadca a v svahovitých terénoch miestnych častí Bukov, Mančovci, U Ševca, U Špindli. Ide o územie značne poznačené svahovými deformáciami rôzneho charakteru. Od km 39,200 prechádza trasa do alúvia rieky Čierňanky, pokračuje k vyvýšenine Čupeľ a následne stúpa do úpätí kopca Furmanec a do riedko osídleného územia v katastri obce Svrčinovec.


Rozsah stavby
• Celková dĺžka úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec: 5 673 m.
• Šírkové usporiadanie (kategória diaľnice): D 24,5/80.
• Celkový počet stavebných objektov: 282.
• Mimoúrovňové križovatky: 2 (Bukov a Podzávoz).
• Mostné objekty: 19 (spolu dĺžka 3 563 m).
• Múry na diaľnici a ostatných cestách: 27 (spolu dĺžka 4 826 m).
• Dĺžka protihlukových stien na diaľnici: 11 130 m.
• Dĺžka privádzača Podzávoz: 56 m.
• Úprava cesty I. triedy: 368 m.
• Počet preložiek a úprav ostatných komunikácií: 14.
• Demolácie objektov: 33.

Materiály
• Asfaltové zmesi: 92 206 t.
• Betónové zmesi: 173 203 m3.
• Betonárska výstuž: 22 803 t.
• Plocha izolácie mostov: 64 869 m2.
• Predpínacia výstuž mostných objektov: 2 368 t.
• Predpínacia výstuž na špeciálnych základových prácach: 73 491 m.

Zemné práce

Niveleta diaľnice je navrhnutá s ohľadom na minimalizáciu zemných prác, samostatné výškové vedenie jazdných pásov bolo navrhnuté v úseku nad stanicou Čadca v km 37,574 – 38,880 vzhľadom na lepšie začlenenie diaľnice do veľmi zložitého geologického prostredia. Aj na ostatných úsekoch sa niveleta navrhovala s ohľadom na minimalizáciu zemných prác pri dodržaní podmienok daných v STN 73 6101, pri danom smerovom návrhu a zohľadnení požiadaviek vlastníkov susedných pozemkov sa však musela prispôsobiť aj iným okolnostiam. Preto je záverečná bilancia zemných prác nevyrovnaná a na celej trase je prebytok zeminy.

Špeciálne zakladanie na mostnom objekte SO 215-00 – opora č. 1

Špeciálne zakladanie na mostnom objekte SO 215-00 – opora č. 1

Pri výstavbe diaľnice dôjde k rozsiahlym zemným prácam, očakávajú sa takéto hlavné objemy zemných prác:
• výkop: 618 358 m3, z toho do násypov 247 389 m3 a do depónie 370 969 m3,
• násyp: 504 499 m3, z toho z trasy 247 389 m3 a dovezený materiál 260 110 m3.

Vhodná výkopová zemina sa použije do násypu, prebytočná zemina získaná z územia sa uskladní na medzidepóniu zeminy. Zosuvné delúvium (sutiny a pieskovce s ílovcami) bude z 80 % využiteľné do vrstevnatých násypov cestných telies a prípadne na nezaťažené svahové kužele a ostatné zemné práce (napríklad pracovné plošiny a pod.).

Špeciálne zakladanie na mostnom objekte SO 215-00 – opora č. 2

Špeciálne zakladanie na mostnom objekte SO 215-00 – opora č. 2

Vozovky

Pri návrhu diaľničnej vozovky sa zvolili vrstvy štandardne používané a overené na iných diaľničných stavbách v podobných klimatických podmienkach. Na zjednotenie použitých technologických postupov bola základná diaľničná vozovka navrhnutá aj na vetvách križovatky Bukov a Podzávoz a rovnako aj na privádzači. Konštrukcia vozovky úpravy cesty I/11 sa navrhuje vzhľadom na rovnaké dopravné podmienky totožne s diaľničnou vozovkou. Celková hrúbka diaľničnej vozovky je 0,59 m. Konštrukcia ostatných vozoviek miestnych komunikácií, poľných a účelových ciest má hrúbku 0,36 m. Pri spevnených plochách ORL je vzhľadom na množstvo poklopov vhodnou konštrukciou na vozovke cementobetónová vozovka.

Odvodnenie
Odvodnenie povrchových vôd je navrhnuté v zásade dvomi spôsobmi. V prvom rade treba zabezpečiť odvedenie povrchových vôd z priľahlého územia a z telesa diaľnice a ostatných komunikácií. To zabezpečí systém nadzárezových priekop a priekop, ktoré sú súčasťou zárezových, prípadne aj násypových úsekov. Do nich sa budú odvádzať dažďové vody z terénu, telesa a z nespevnených plôch komunikácií. V zásade sa budú tieto vody sústrediť vždy na konci príslušného úseku medzi diaľničnými mostmi a potom odvádzať popod príslušný diaľničný most do priľahlého recipientu. Iné je riešenie odvodnenia v km 37,0 – 38,6, kde je odvedenie vôd z priekop popod diaľnicou zabezpečené odvodňovacími zariadeniami, ktoré sú vzhľadom na svoju zložitosť a technickú náročnosť riešené v samostatných objektoch SO 515-01 až 515-07. Klasický rúrový priepust DN 800 mm prevádza vodu len na vetve PB.

Ďalšie povrchové vody budú vody zo spevnených plôch vozoviek diaľnice a križovatiek. V týchto prípadoch bude voda z vozovky jej priečnym sklonom odvedená do rigolov či pozdĺžnych štrbinových žľabov a z nich potom prostredníctvom uličných vpustov do diaľničnej kanalizácie. Pred každým mostom je kanalizácia vybavená odlučovačom ropných látok, v ktorom budú dažďové vody prečistené a zbavené ropných látok a až následne vyústené kanalizačnou stokou do príslušného recipienta. Aby sa zabránilo sústredenému výtoku vody z diaľničnej kanalizácie pri prudkých dažďoch, uvažovalo sa pri návrhu diaľničnej kanalizácie o využívaní retencie kanalizačných stôk, všetky vodné toky sa z tohto dôvodu tiež upravovali.

Bezpečnostné zariadenia
Bezpečnosť dopravy počas prevádzky diaľnice budú zabezpečovať tieto prvky a systémy:
• stabilné vodorovné a zvislé dopravné značenie,
• dopravné značenie s premenlivou symbolikou najmä s ohľadom na tunely, ktoré sa nachádzajú tesne za hranicou stavby (Horelica, Svrčinovec),
• záchytné a vodiace bezpečnostné zariadenia (zvodidlá, smerové stĺpiky, vodiace prúžky),
• informačný systém diaľnice (telefóny núdzového volania, kamerový dohľad, meteozariadenie, sledovanie dopravy dispečingom napojeným na jednotlivé zložky integrovaného záchranného systému a dopravnú políciu),
• osvetlenie diaľnice v križovatke Bukov; zároveň budú osvetlené aj mosty SO 201-00 a SO 202-00, ktoré patria do tejto križovatky.

Mostné objekty

Približne 40 % z celkovej trasy diaľnice tvoria mosty. Na diaľnici sa nachádza dvanásť mostov, z toho tri sú na mimoúrovňových vetvách križovatiek a dva sú na miestnych komunikáciách nad diaľnicou. Na ostatných cestách je potom ešte sedem menších mostov. Najvýznamnejšie mosty na trase diaľnice sú estakáda Podzávoz (SO 205 s dĺžkou 832 m), most v križovatke Podzávoz (SO 206 s dĺžkou 511 m) a most Furmanec (SO 209 s dĺžkou 477 m). Pri návrhu mostov sa vychádzalo najmä z územných a z inžinierskogeologických podmienok. Územné podmienky sú zohľadnené pri smerovom a výškovom návrhu ciest, na ktorých sa mosty nachádzajú. Inžinierskogeologické podmienky sú veľmi zložité s množstvom geodynamických javov.

205-00 Estakáda Podzávoz v km 39,600 D3
Objekt je umiestnený v katastri mesta Čadca. Most prevádza štvorpruhovú, smerovo rozdelenú diaľnicu D3 kategórie D24,5/80 v km 39,150 – 40,000 cez údolie riek Čierňanka a Čadečanka, cez cestu I/11, železničnú trať ŽSR, miestnu komunikáciu a prístupovú komunikáciu do priemyselnej zóny Čadca – Podzávoz. Mostný objekt má voľnú šírku komunikácie 11,25 m + 11,25 m. Mostný objekt je členený na tri dilatačné celky. Nosnú konštrukciu prvého dilatačného celku tvoria dvojtrámové nosníky z predpätého betónu s rozpätiami bežných polí 45,0 m, s celkovými rozpätiami 160,0/115,0 m a výškou prierezu 2,5 m. Nosnú konštrukciu druhého dilatačného celku tvoria komorové letmo budované nosníky z predpätého betónu s rozpätiami bežných polí 75,0 m, s celkovými rozpätiami 340,0/395,0 m a výškou prierezu 2,5 – 4,5 m. Nosnú konštrukciu tretieho dilatačného celku tvoria poľové dvojtrámové nosníky z predpätého betónu s rozpätiami bežných polí 45,0 m, s celkovými rozpätiami 250,0/250,0 m a s výškou prierezu 2,5 m. Šírka nosnej konštrukcie je 13,150 m s vyloženými konzolami so šírkou 3,05 m. Zaťaženie nosnej konštrukcie sa prenáša na spodnú stavbu pomocou hrncových ložísk. Spodnú stavbu tvorí pritom dvojica krajných opôr.

Medzi najvýznamnejšie mosty na trase diaľnice patrí estakáda Podzávoz s dĺžkou 832 m.

Medzi najvýznamnejšie mosty na trase diaľnice patrí estakáda Podzávoz s dĺžkou 832 m.

Počiatočná opora má predĺžené krídla tvorené uhlovými múrmi (stenami). Medziľahlé podpery tvoria v DC 1 a 3 dvojice pilierov s obdĺžnikovým prierezom a v DC 2 stenové piliere s obdĺžnikovým prierezom. Most je založený hlbinne na veľkopriemerových pilótach s priemerom 1 200 mm. Prístup k stavbe mosta bude z existujúcej cesty I/11.

Dĺžka premostenia ĽM/PM: 754,0/764,0 m.
Dĺžka mosta ĽM/PM: 803,0/832,0 m.
Šikmosť mosta: α = 100 g (kolmá).
Šírka medzi obrubníkmi ĽM/PM: 11,25/11,25 m.
Šírka služobného chodníka ĽM/PM: 1,05/1,05 m.
Šírka medzi zábradliami: 27,9 m (medzi PHS).
Výška mosta: približne 15,0 m.
Stavebná výška DC 1, 2, 3: 2,59 m, 2,59 – 4,59 m, 2,59 m.
Plocha mosta ĽM + PM: 754,0 × 13,95 + 764,0 × 13,95 = 21 176,1 m2.

Záver

Stavba diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec je spolufinancovaná Európskou úniou a na jej výstavbu sú použité prostriedky z Kohézneho fondu (OP Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020) a z fondu CEF. Ukončenie výstavby je naplánované na koniec roka 2020.

Názov stavby: Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec
Miesto: VÚC Žilinský samosprávny kraj, okres Čadca
Katastrálne územie: Čadca, Svrčinovec
Kategória diaľnice: D 24,5/80
Stupeň dokumentácie: dokumentácia na stavebné povolenie
Stavebník: Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
Nadriadený orgán: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Zhotoviteľ: Združenie D3 Čadca, Bukov zastúpené vedúcim členom združenia STRABAG, s. r. o. (podiel 44 %) a členmi združenia PORR, s. r. o. (podiel 34 %) a HOCHTIEF CZ a. s., organizačná zložka Slovensko (podiel 22 %)
Zahájenie stavby: 15. 12. 2016
Ukončenie stavby: 14. 12. 2020

TEXT: Ing. Ľubomír Michalovič

FOTO: Strabag, s. r. o.
Ľubomír Michalovič pôsobí v spoločnosti Strabag, s. r. o., ako ekonóm oblasti Veľké projekty.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP