Košice budú mať zelené srdce
Druhé najväčšie mesto Slovenska v stavebnom rozvoji za Bratislavou určite nezaostáva. V súčasnosti prebieha výstavba nových nákupných centier – Optimy II. a domu nábytku Kika, ako aj realizácia projektu polyfunkčného komplexu Cassovar. Výrazný rozvoj predznamenáva aj množstvo urbanistických štúdií mestských zón. Štúdie riešia nové bytové kapacity, dopravu a rozvoj občianskej vybavenosti. Azda najväčšou výzvou pre Košice je progresívny zámer vytvoriť rozsiahly zelený koridor popri rieke Hornád. Ten by mal ponúknuť dostatočné množstvo zelene a priestor na voľnočasové aktivity.
Aupark v historickom centre
Asi najviac medializovanou súkromnou investíciou je zámer investora HB Reavis Group realizovať nákupno-zábavné centrum Aupark. To má vyrásť priamo pri historickom centre Košíc na Námestí osloboditeľov. „Ide o mimoriadne veľkú investíciu, ktorá výrazne ovplyvní dopravu, technickú infraštruktúru, ale aj samotný obraz dotknutého územia,“ hovorí hlavný architekt mesta Ing. arch. Martin Drahovský. „Stavba Auparku je objemná moderná štruktúra, ktorá si vyžaduje aktívnu komunikáciu medzi mestom, investorom a architektmi. Preto je dôležitou úlohou ešte v prvopočiatkoch zadefinovať čo najlepšie riešenie stavby z hľadiska dlhodobej perspektívy stavby.“
Projekt sa v súčasnosti nachádza v územnom konaní a vzišiel z architektonickej súťaže. Autorom konceptu je londýnsky architektonický ateliér Benoy a architektmi stavby sú Juraj Jančina a Igor Mazúch. Podľa developera bude nové centrum disponovať 35,77-tisíc štvorcovými metrami prenajímateľnej plochy. Poskytne 160 obchodných prevádzok svetových i domácich značiek, šesť moderných kinosál a mnoho ďalších prevádzok zábavy, služieb či gastronómie.
 |
 |
|
| V centre mesta prebieha rekonštrukcia hotela Slovan. Developerom projektu je spoločnosť J&T Real Estate. | Areál bývalého Košického magnezitu čaká transformácia v rámci ekologizácie okolia rieky Hornád | |
Miliardové investície
Ďalšími veľkými prebiehajúcimi súkromnými investíciami je rozšírenie nákupného strediska Optima I. o Optimu II. a dom nábytku Kika. Nákupný komplex možno zaradiť k najväčším nákupným strediskám na východ od Bratislavy. Projekt rozšírenia by sa mal zrealizovať do konca tohto roka. Obchodné centrum Optima sa rozšíri od 16,3-tisíc štvorcových metrov, pribudne tu viac ako 50 obchodných prevádzok, vrátane nových reštaurácií, kaviarní a prvého košického multiplexového kina so siedmymi kinosálami. V súčasnosti už otvorený dom nábytku Kika okrem obchodných priestorov disponuje aj oddychovou zónou – reštauráciou a zábavným parkom pre deti.
Realizuje sa aj polyfunkčný komplex Cassovar, súkromná investícia spoločnosti Global Group. Stavba, na ktorej výstavbu vynaloží developer približne 2,5 miliardy korún (75 miliónov eur), vyrastá na mieste bývalého košického pivovaru Cassovar. Ukončenie výstavby komplexu sa plánuje koncom roka 2010. Poskytne 88 bytov a 15,6 tisíc štvorcových metrov administratívnych plôch. Približne 12,2-tisíc štvorcových metrov nájomných plôch je vyhradených na obchody, služby, relaxačné zariadenia, kaviarne a reštaurácie.
Ako polyfunkčné objekty by sa mohli v budúcnosti využívať aj nevyužité objekty kasární – na Kukučínovej ulici, Malinovského a na Bačíkovej ulici. Kasáreň na Kukučínovej ulici v súčasnosti slúži ako kultúrne centrum. Sprevádzkovanie Centra Base je jedným z pilotných projektov Košíc – ako Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) 2013. Priestor dnes žije rôznymi kultúrnymi podujatiami alternatívneho charakteru. Na jeho rekonštrukciu sa pripravuje štúdia.
Zmeny čakajú aj obvodové centrum Terasa v lokalite Nad Sladovňou, kde prebehla súťaž na odkúpenie pozemkov. Na ploche vyrastú budovy občianskej vybavenosti. Mestu nie je osud lukratívnej lokality ľahostajný: „Od developera budeme požadovať variantné riešenia z dielní viacerých architektonických kolektívov, aby sme vedeli, čo sa na ploche postaví,“ tvrdí M. Drahovský.
Nové bytové kapacity
Bytovú otázku okrem polyfunkčného komplexu Cassovar riešia aj nové urbanistické štúdie. „Prednedávnom sa spracovala urbanistická štúdia k mestskej zóne Krásna, ktorá vytvorí nové kapacity na novú bytovú výstavbu,“ hovorí M. Drahovský. „V stave rozpracovanosti je urbanistická štúdia lokality Kopa Girbeš, ktorá by mala vytvoriť rezervu pre asi 12 000 obyvateľov. V súčasnosti disponujeme základnou urbanistickou štúdiou sídlisk Ťahanovce IV. a V. Na bytovú a polyfunkčnú výstavbu sa spracováva takisto lokalita Heringeš.“
Ortofotomapa mesta Košice
1 – rozvojová lokalita Terasa, 2 – priemyselný park Pereš, 3 – rozvojová lokalita areálu bývalého Slovenského magnezitu, 4 – rozvojové územie Ťahanovce IV. – V., 5 – rozvojové územie Ťahanovce – pod Vinicami, 6 – rozvojové územie Girbeš
Ortofotomapa: © Geodys Slovakia, s. r. o., 2007
Doprava
Ani Košiciam sa nevyhýbajú problémy s dopravou. Nové riešenia si vyžadujú predovšetkým veľké investície v centre mesta, ale aj rozrastajúce sa mestské časti. Podľa slov M. Drahovského sa v súčasnosti realizuje križovatka Prešovská – Sečovská. „Tá sa sprevádzkuje ešte v tomto roku. Okrem toho pripravujeme projekty na dopravné prepojenia sídlisk – Nad Jazerom, Krásna, Dargovských hrdinov a Ťahanovce. Nové riešenie dopravy si vyžiada aj výstavba spomínaného nákupno-zábavného centra Aupark. Pre riešené územie sa vypracovali dva varianty. Prvý je progresívnejší a zároveň dlhodobo perspektívnejší – rieši dopravu pod zemou – v kontakte s pešou zónou. Druhý ráta s preriešením existujúcej dopravy – na úrovni cesty,“ hovorí hlavný architekt mesta.
Immopark na Pereši
V roku 2007 ohlásila spoločnosť Immorent Slovensko výstavbu nového priemyselného parku s celkovou rozlohou viac ako 60 hektárov. Tá bude súčasťou veľkého logisticko-priemyselného parku Pereš. Pripravovaná súkromná investícia poskytne predovšetkým výrobné a skladovacie priestory s rozlohou približne od 500 do 10 000 štvorcových metrov.
Náklady na výstavbu parku sa odhadujú na 5,4 miliardy korún (180 miliónov eur). V súčasnosti sa dokončuje prvá investícia v danom parku – výrobné priestory spoločnosti Valeo Slovakia. Podľa slov hlavného architekta mesta momentálne prebieha územné konanie na ďalšiu časť projektu technickej infraštruktúry a sietí stavby.
V štádiu spracovávania doplnkov a zmien k územnému plánu je lokalita Barca, v ktorej mesto plánuje rozšíriť priemyselnú výrobu a skladové priestory. Priemyselné zóny vyrastú aj v okolí fabriky U. S. STEEL. Tam sa pripravujú priemyselné zóny Bočiar – Interport a Šaca.
Zelený koridor
K najvýznamnejším výzvam pre Košice možno zaradiť zámer ekologizovať široký pás pozdĺž rieky Hornád a zapojiť ho do obrazu mesta. Súčasťou zelenej zóny by mali byť aj priemyselné plochy v Ťahanovciach (areál bývalého Košického magnezitu) a v okolí križovatky Prešovská – Sečovská. Tie sa postupne transformujú na plochy občianskej vybavenosti a ekologicky prijateľného priemyslu. Premena si vyžiada rázne zásahy do existujúcej štruktúry, nevynímajúc dopravu.
„Zapojenie vody do života mesta a vybudovanie širokého koridoru okolo rieky Hornád podporí systém mestskej zelene a vytvorí priestor na voľnočasové aktivity a promenády,“ tvrdí M. Drahovský a zároveň poukazuje na dôležitosť takéhoto vážneho kroku pre mesto. „Ak chcete urobiť vážny krok, musíte k nemu pristupovať zodpovedne. V okolí rieky Hornád dochádza k transformácii celého územia, a preto je práve teraz šanca urobiť vážne kroky pre budúci obraz sídla.“ Mesto aktívne pracuje na analýzach územia a vytváraní podkladov na tento zámer.
Okrem rozsiahlej štúdie zeleného koridoru sa pripravuje aj celková výšková analýza Košíc, ktorá obohatí a doplní územný plán, platný od roku 1976. Ten prešiel už niekoľkými výraznými zmenami. Aj v súčasnosti prebiehajú niektoré zmeny a doplnky mestských častí. Podľa hlavného architekta je súčasťou procesu spracovania doplnkov a zmien územného plánu (predovšetkým pre veľké investície) predloženie viacerých variantov riešenia od viacerých architektonických kolektívov. „Tieto práce ďalej posudzujú experti z iných miest, ale aj predstavitelia Košíc či dotknutých mestských častí.“
| Mesto Košice Okres: Košice Kraj: košický Región: Abovsko-turniansky Rozloha katastrálneho územia mesta: 6 753 km2 Počet obyvateľov mesta: 236 000 Počet obyvateľov okresu: 767 685 % obyvateľstva v produktívnom veku: 65 % % ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 44 % Nezamestnanosť: 8,08 % Súčasné strategické podniky:
|
| Silné stránky regiónu | Slabé stránky regiónu |
| silný dopravný a logistický uzol, prítomnosť letiska | vysoká fluktuácia zamestnancov |
| prítomnosť vysokých škôl vytvárajúcich potenciál kvalifikovanej pracovnej sily | nedostatok kvalifikovaných pracovníkov |
| výhodná geografická poloha Košíc v strede Európy | nedostatok veľkých vlastnícky vysporiadaných priestorov pre investície, nepripravená technická infraštruktúra pre priemyselné parky |
| existujúce tradičné odvetvia v meste | nedostatočné nástroje a nedostatok kompetentných zamestnancov mesta pre podporu podnikania |
| monokultúrne prostredie (jeden jazyk, kultúra,…) | nízka mobilita pracovnej sily z okolia mesta |
| relatívne vysoká bezpečnosť (zdravotná bezpečnosť, nízka kriminalita) | nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v oblasti CR (sprievodcovia, hotelový a reštauračný personál, ap.) |
| najväčšia mestská pamiatková rezervácia v rámci SR | zlý technický stav a nedostatočná starostlivosť o objekty v pamiatkovej rezervácii |
| prírodné podmienky vhodné na fakultatívne výlety | chýbajúca koordinácia verejnej a súkromnej sféry v oblasti CR |
| spolupráca mesta so subjektmi štátnej správy a neziskového sektoru oblasti cestovného ruchu | nedostatočná materiálna vybavenosť škôl a výskumných inštitúcií |
| využívanie aktivačných prác na podporu zamestnanosti a zmierňovanie sociálnych dopadov nezamestnaných | nedostatočná informovanosť širokej verejnosti o možnostiach využívania sociálnych služieb, o poskytovateľoch služieb sociálnej pomoci |
| momentálna prítomnosť dostatku investorov, ktorí chcú investovať do rozvoja bývania a to nielen v centre mesta | malý a stále sa znižujúci podiel bytov vo vlastníctve mesta |
| existujúce VZN pre oblasť malometrážnych bytov | mladé rodiny, sociálne odkázané skupiny obyvateľov |
Miriam Turancová
Foto: autorka
Ortofotomapa: © Geodys Slovakia, s. r. o., 2007
