Juraj Droba: Výpadok financií pre kraj nenecháme len tak

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja neprekročí dve červené čiary – v školách a zariadeniach sociálnych služieb sa bude kúriť.

Do druhého volebného obdobia na poste predsedu presahujú dôsledky vysokej inflácie a rasty cien energií aj stavebných materiálov, čo sa prejavilo v opatreniach vlády a následne v rozpočte samospráv. Rozvoj bratislavského regiónu môžu tieto vonkajšie vplyvy čiastočne pribrzdiť. Iné vplyvy, ako vysoký ekonomický potenciál, záujem obyvateľstva o rezidenčnú výstavbu či dobudovanie dopravnej a sociálnej infraštruktúry, zasa vytvárajú tlak smerom vpred.

V čom je výhoda a v čom nevýhoda BSK v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska?

BSK je metropolitným regiónom, z hľadiska Európskej komisie (EK) sme medzi TOP 15 najrozvinutejšími regiónmi z pohľadu HDP. To však nepoukazuje na kvalitu života, nie je tam priama úmera. Máme obrovský štrukturálny aj investičný dlh, ktorý sa za 21 rokov existencie žúp na Slovensku nepodarilo zlikvidovať.

Výhody kraja vďaka geografickej polohe, úrovni vysokého a stredného školstva a hlavnému mestu Bratislava sú všeobecne známe. Máme výborných zamestnávateľov, máme vyše 720-tisíc obyvateľov, ktorí sa snažia kraj zveľadiť. Vďaka polohe a koncentrácii nadnárodných firiem, významných národných hráčov, ako aj štátnych inštitúcií je Bratislavský kraj pre Slovensko územie príležitostí.

To spôsobilo za posledných 10 rokov nárast obyvateľstva o viac ako 100-tisíc ľudí. Vytvára to neuveriteľný tlak na verejnú infraštruktúru, ktorá už aj tak bola na hranici životnosti. Z pohľadu modernizačného dlhu sa dnes stretávame nielen so zastaranosťou infraštruktúry, ale aj jej nedostatkom v kapacitách.

Spomenuli ste metropolitný región, kde je dôležitý vzťah s Bratislavou. Ako sa to vyvíja, čo s ním bude?

Je to diskusia o kompetenciách. Pred BSK  stojí veľká výzva ohľadom financovania samosprávy, ktorú je potrebné otvoriť aj na národnej úrovni, a to predovšetkým v súvislosti so spravodlivejším systémom prerozdelenia daní.

Mechanizmus rozdeľovania balíka vybranej dane z príjmu na celoštátnej úrovni by mal brať väčší ohľad na výzvy metropolitného regiónu, ktorým čelí. Súčasný systém umožňuje pokrývať len prevádzkové náklady súvisiace s výkonom pridelených kompetencií z oblasti školstva, sociálnych vecí a dopravy. Na ďalšie rozvojové investície zostávajú minimálne zdroje a ich financovanie musí župa riešiť cez externé zdroje.

Čo sa týka vzťahu s hlavným mestom, musím povedať, že po dlhom čase bratislavský primátor a župan spolupracujú a ľudia to vidia. V minulosti nebolo výnimkou, keď si robili naschvály. Ak si dvaja rozumní ľudia povedia, že ideme cestou spolupráce, tak to potom počúvajú aj podriadení.

Župa sa nepozerá len na zverené a originálne kompetencie, ale predovšetkým na úlohu regionálneho rozvoja. A tak sme k dispozícii rovnako pre hlavné mesto aj pre tú najmenšiu obec v kraji. Vnímame ich potreby, máme pripravené riešenia a vybavili sme zdroje. Len na integrovaný dopravný systém pôjde 310 miliónov eur. Čaká nás veľká diskusia o dokončení decentralizácie vo vzťahu k okresom a o financovaní potrieb metropolitného regiónu.

Spolu s mestom Bratislava a mestskou časťou Záhorská Bystrica pripravujete zmeny v bývalom areáli Elektrovodu. Máte vytypované ďalšie bývalé školy alebo brownfieldy, ktoré by ste zmenili pre potreby BSK?

V bývalom areáli Elektrovodu bude mesto primárne riešiť nájomné bývanie, BSK pre seba domov sociálnych služieb a služby pre seniorov, ako aj sociálne odkázaných a mestská časť Záhorská Bystrica predškolské zariadenie i prvý stupeň základnej školy. Potenciál má územie na juhozápad od veľkej križovatky na bratislavskej Patrónke a na severovýchod od zoo, kde je stará továrenská hala na výrobu munície.

Naším zámerom je zveľadiť domy sociálnych služieb, školy, ktoré máme v tomto území. Chceme tam postaviť pamätník holokaustu, pretože z Patrónky odišiel prvý transport Židov, a zo spomenutej továrenskej budovy urobiť tzv. kunsthalle ako v Rakúsku.

Môže Európska komisia zaradiť BSK do inej kategórie regiónov, aby kraj mohol viac čerpať peniaze z Európskej únie, aby sme znížili investičný dlh?

Mali sme obmedzené aktivity, na ktoré sme mohli použiť eurofondy. Napríklad na materské školy financie z eurofondov boli, na základné školy nie. Nemohli sme tiež realizovať opatrenia energetickej efektívnosti ako samostatné.

Po mojom nástupe sa podarilo vybaviť pre kraj takmer 500 miliónov eur. Dokonca sme presvedčili úradníkov EK, aby nám dali výnimky, takže môžeme čerpať peniaze aj na výstavbu základných škôl a predškolských zariadení. Podarilo sa nám to presadiť, hoci 14 rokov o tom nechceli ani počuť.

Vieme, čo robíme v Bruseli, a prináša to výsledky. Sme znevýhodnení, ale je to daň za to, že sme prosperujúci kraj. Nielenže sme vybojovali pol miliardy na kompetencie samospráv, ale predovšetkým sme vybojovali aj zdroje na odstránenie štrukturálnych problémov metropolitného regiónu.

Posudzovanie vyspelosti regiónov EÚ, žiaľ, naďalej prebieha podľa zastaraného kritéria, teda podielu HDP a parity kúpnej sily. To je mimo reality, neodzrkadľuje to skutočnú situáciu. Podľa tohto kritéria sme v prvej pätnástke všetkých regiónov EÚ. Ak však hodnotíme regióny podľa kvality života, tak sme na mieste číslo 163.

V roku 2022 oslávilo Zastúpenie BSK v Bruseli okrúhle výročie – 20 rokov. Čo konkrétne robia jeho pracovníci pre kraj?

Máme tam skromný úrad s dvomi zamestnancami. Majú úlohu koordinovať politiky EÚ s kolegami v Bratislave a prispôsobiť všetky naše dopyty výzvam, ktoré vyhlasuje EÚ. Otvorili sme aj neplatené miesta pre stážistov. Mladí ľudia, ktorí boli na stáži, sa veľa naučili. Pre mnohých je to prvý „zárez“ do životopisu a veľmi kvalitný.

V akých oblastiach vidíte výzvy v aktuálnom volebnom období?

V mojom prvom volebnom období bol hlavnou výzvou, ktorú sme si nevypýtali, COVID-19. Druhou bola utečenecká kríza z Ukrajiny a treťou sú spolu v jednom balíku energetická kríza a inflácia. V kritickom stave bolo školstvo a doprava. To sú oblasti, v ktorých sme sa posunuli o veľký kus ďalej.

Týmto oblastiam sa budeme venovať aj v tomto volebnom období. V predchádzajúcich rokoch sme riešili najmä celoslovenské problémy. Musím povedať, že štát sa nie celkom príkladne staral o riešenie týchto problémov a o samosprávu. Štát zobral samospráve svojimi opatreniami najviac peňazí v histórii Slovenska. Stále bojujeme a nechceme to nechať len tak.

BSK je sprostredkovateľským orgánom pre Integrovaný regionálny operačný program IROP. Máte signály od samospráv, že budú mať aj v budúcnosti dosť financií na spoluúčasť na európskych projektoch (práve pre opatrenia vlády)?

Obávam sa, že samospráva krváca vo všeobecnosti, nie sú to len samosprávne kraje. Dôsledky sú katastrofálne. Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa k tomu vyjadril v rozhovore, ja som bol tiež opakovane kritický. Prichádzame o veľké peniaze.

Čokoľvek dobré sme mali naprojektované, sa odsunie na vedľajšiu koľaj na neurčito. Ceny energií stúpli trojnásobne, a to nehovorím o cene stavebných materiálov a o cene práce. Inflácia nás tvrdo zasiahla. Tá „almužna“, ktorú dostávame od vlády, ani zďaleka nepokryje to, čo potrebujeme.

Aká veľká je „almužna“, o ktorej hovoríte?

Poviem to obrazne. Štát vzal samospráve asi 550 miliónov eur celoplošne, v našom kraji je to o 20 miliónov eur menej, ako sme rozpočtovali. Náš rozpočet v roku 2023 bude na úrovni 275 miliónov eur, z nich 200 miliónov eur sú mandatórne výdavky, najmä na školstvo či sociálne služby. Reálne nám ostáva 75miliónov eur, o ktorých rozhodujeme. Mohli sme mať o 20 miliónov eur viac, ktoré mohli ísť do rozvoja kraja.

Krajskí poslanci schválili koncom januára rozpočet na rok 2023, kraj nebude fungovať v krízovom režime. Do ktorej oblasti pôjde najviac peňazí?

Napriek tomu, aké polená nám pod nohy nám v roku 2022 položilo ministerstvo financií, keď bolo chaotickým spôsobom rozhodnuté, že samosprávy prídu o stovky miliónov eur, sa nám podarilo pripraviť rozpočet, ktorý poslanci schválili takmer jednohlasne. V rozpočte na rok 2023 je 276 miliónov eur, na investície je určených 70 miliónov eur. Budeme s nimi hospodáriť, ako najlepšie vieme.

Museli sme sa veľmi uskromniť. Hovorím to nerád a nie som na to hrdý, ale museli sme prepustiť 10 % zamestnancov z Úradu BSK. Dostali odchodné, mnohí však boli dlhoroční pracovníci. Organizáciám hovoríme, že treba šetriť. Takže sme museli začať od seba, aby videli, že to myslíme vážne.

V rozpočte BSK na rok 2023 je 276 miliónov eur.

Aj napriek významnému tlaku na zdroje, s ktorými bude župa v roku 2023 hospodáriť, ktorý zapríčinili predovšetkým energetická kríza, vysoká inflácia, ceny energií či tzv. prorodinný balíček, sa rozvoj kraja nemôže zastaviť a ani to nedopustím. Ak by nebol prijatý daňový bonus, mali by sme o 20 miliónov navyše k číslam, ktoré máme v súčasnosti.

Do vzdelávania a školstva bude smerovať cca 100 miliónov eur, do sociálnych služieb pôjde cca 45 miliónov eur. Do ciest II. a III. triedy v okresoch Malacky, Pezinok a Senec, do malých opráv aj komplexných rekonštrukcií pôjde 38 miliónov eur, na prímestskú dopravu 26 miliónov eur a na kultúru 14 miliónov eur.

V rozpočte narástli finančné prostriedky na kľúčové kompetencie žúp ako vzdelávanie, sociálne služby, prímestská doprava, cesty II. a III. triedy a kultúra. Na zdravotníctvo je objem financií nižší ako minulý rok, je za tým ukončenie práce očkovacieho centra. Rovnako cestovný ruch, propagácia a dotácie sú oblasti, kde sú alokované nižšie finančné prostriedky oproti roku 2022.

Som nepriateľ rozhadzovania peňazí, najmä tých, ktoré nemáme. Takže vo výhľade rozpočtu na rok 2024 radšej nebudem ešte optimista. Ale myslím si, že tlak samosprávy na novú vládu, ktorá vznikne do konca tohto roka, bude taký veľký, že štát bude hľadať riešenia aj pre samosprávy.

Ako sa zvýšené ceny energií dotknú zariadení sociálnych služieb?

Mám dve červené čiary. Keby sa v akejkoľvek forme vrátila pandémia, odmietnem zavrieť školy v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Je to devastujúce. Rovnako nedopustím, aby školy a domovy sociálnych služieb prestali kúriť. Snažíme sa, aby sme prevádzkovali to, čo doteraz, ale nie je to úplne jednoduché.

Najmä doprava je dôležitá pre firmy aj pre developerov, ktorí plánujú postaviť nové rezidenčné štvrte v obciach. Pripravujete dopravné projekty pre Záhorie a Malokarpatskú oblasť ?

V meste Malacky sme pomáhali primátorovi vo veľkej miere vylobovať druhú diaľničnú križovatku. Postavili sme betónovú cestu Malacky – Rohožník. V Malackách začíname obstarávanie projektovej dokumentácie pre severný obchvat mesta.

Ďalej rekonštruujeme väčšinu ciest v obciach Rohožník, Kuchyňa či Pernek, ktoré zdevastovala nákladná doprava z cementárne. Práve na Záhorí sme začali využívať ekologický proces recyklácie za studena. V Malokarpatskej oblasti je to obchvat oboch Grobov, ďalej smerom na Pezinok a Modru až na obec Dubová.

Do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sme v decembri 2022 predložili zámer Obchvat Malokarpatského regiónu, Pezinok – Modra obchvat, Viničné obchvat. Čo sa týka Senca, spustili sme proces prípravy rekonštrukcie križovatky na vstupe do mesta v smere od diaľnice D1. Kruhovú križovatku prerobíme na kapacitnejšiu svetelnú.

Chceme ísť ďalej cestou výstavby záchytných parkovísk a prestupných terminálov, čo je forma kombinovanej prepravy, keď individuálna automobilová doprava nadväzuje na verejnú hromadnú dopravu. V spolupráci s obcami a štátom vzniklo takto sedem terminálov – vo Svätom Jure, v Pezinku, Šenkviciach, Ivanke pri Dunaji, Senci, Bernolákove a v Malackách.

Vo výstavbe je terminál vo Veľkých Levároch. Ďalšie projekty sú v príprave – vo Viničnom, v  Ivanke pri Dunaji – a ďalších 20 je rozpracovaných. Vo výstavbe je TIOP vo Veľkých Levároch.

Ako sa zámery kraja preklápajú do územného plánu BSK?

V súčasnosti prebieha aktualizácia územného plánu. Hlavným cieľom zmien a doplnkov je reflektovať aktuálny stav poznania územia, zmeny v legislatíve a spracované koncepčné dokumenty, ktoré sa týkajú rozvojových zámerov Bratislavského samosprávneho kraja, najmä Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja na roky 2021 – 2027, Regionálny plán udržateľnej mobility BSK, Akčný plán Koncepcie ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody v BSK, Akčný plán na presadzovanie ochrany lesov na území BSK, ako aj Revitalizácia krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK.

Nesnažíme sa správať rigidne, antipodnikateľsky, ale uvedomujeme si, kam speje a ako znižuje kvalitu života nekontrolovaná výstavba. Stanoviská vydávame čo najflexibilnejšie. Aktualizované sú v územnom pláne aj rozvojové javy sídel v kraji a opatrenia v dopravnej a technickej infraštruktúre.

Aký rozvoj očakávate v okolí Triblaviny, Chorvátskeho Grobu a ako sa na to pripravujete v územnom pláne kraja?

Rozvoj obce Chorvátsky Grob minulý rok preverovala urbanistická štúdia, ktorá by mala nahradiť koncept nového územného plánu. Na území obce sa nachádza veľké množstvo potenciálnych rozvojových plôch, v ktorých je už realizovaná reparcelácia, ale nie sú zastavané. Celkový potenciál takýchto plôch je na základe už zrealizovanej reparcelácie alebo odhadovanej hustoty zástavby vyhodnotený spolu s existujúcou zástavbou na počet 46 103 obyvateľov.

Keďže prvý variant predstavoval ďalší záber poľnohospodárskej pôdy na novonavrhované lokality vo výmere 95 ha a druhý variant vo výmere 103 ha, nesúhlasili sme s predloženou urbanistickou štúdiou obce Chorvátsky Grob a neodporúčali ani jeden variant ako podklad na spracovanie nového územného plánu obce.

Požadovali sme, aby sa obec Chorvátsky Grob, ako súčasť regionálneho rozvojového pólu mesta Bratislavy, zamerala na kvalitatívne zmeny vytvorenej sídelnej štruktúry dobudovaním požadovanej obslužnej infraštruktúry, zariadení základnej občianskej vybavenosti aj na adekvátny rozvoj stredných odborných, resp. učňovských škôl, zdravotníckych zariadení s ambulanciami všeobecných lekárov a zubnými ambulanciami, služieb remeselného charakteru, obchodných služieb so základným sortimentom tovarov, na rozvoj možností trávenia voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, aby sa vytvorila adekvátna funkčná komplexnosť územia v záujme znižovania dopravných nárokov a znižovania migrácie za prácou a službami v smere do mesta Bratislavy.

Dôležité je v území rezervovať koridor pre umiestnenia trasy novej regionálnej železničnej trate z Vajnôr cez Chorvátsky a Slovenský Grob po Pezinok, nové prepojenie cestou III. triedy od cesty I/61 v polohe medzi Ivankou pri Dunaji a Bernolákovom, cez križovatku Triblavina na diaľnici D1 po cestu II/502.

V roku 2021 ste na jednej konferencii povedali, že ročne prichádzajú do kraja bývať tisíce obyvateľov z iných regiónov. Ako sa na to môže pripraviť krajská samospráva?

V Bratislavskom kraji pribudne každý rok priemerne 8-tisíc nových obyvateľov. Z toho vyplýva zvýšený tlak na dopravnú infraštruktúru, čo má taktiež vplyv na zhoršovanie kvality životného prostredia, ako sú emisie, zvyšujúca sa hlučnosť a prašnosť.

Rast obyvateľstva následne spôsobuje tlak na infraštruktúru kanalizácií a odpadového hospodárstva. V neposlednom rade sa stretávame s chýbajúcimi miestami v materských a na základných školách. Je potrebné riešiť aj nedostatočné kapacity a nevhodnú štruktúru zariadení sociálnych služieb a nízku dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Tieto veľké problémy nedokážeme vyriešiť bez externých zdrojov. Preto sme sa v uplynulom volebnom období sústredili na to, aby sme presvedčili Európsku komisiu o nevyhnutnosti prílevu financií aj pre hlavné mesto. Papierovo sme síce bohatý región, v skutočnosti sme však „chudobný“ bohatý región. Financie v Bruseli sme nakoniec vybojovali. Do územia príde pol miliardy eur.

Ako funguje dialóg medzi BSK a mestami a obcami v kraji?

Primátori a starostovia v regióne majú svoje združenia, na rokovania ktorých ma pozývajú. Spravidla prídem, čo nebolo vždy pravidlom u mojich predchodcov. Nie som nadriadený primátorov a starostov, sú to moji partneri, s ktorými komunikujem na dennej báze.

Vnímam župu ako sprostredkovateľský orgán. Keď si malá obec nemôže dovoliť platiť experta na eurofondy, vtedy nastupuje BSK. Delegujem starostovi account managera, ktorý mu pomôže so žiadosťou a prevedie ho celým procesom tak, aby obec dostala peniaze.

Ako ste riešili zvýšené ceny stavebných materiálov a prác? Mnoho miest a obcí odstúpilo z tohto dôvodu od realizácie stavieb.

Ten problém pociťujeme úplne rovnako. Keď som nastupoval, mali sme veľké investičné plány. Väčšinu z nich sme zrealizovali v v čase, keď bola oceľ lacnejšia o polovicu, rovnako tak hodina práce robotníka. Hľadáme možnosti kompenzácie, niektoré projekty prehodnocujeme, zreálňujeme.

Veľký problém je verejné obstarávanie. Už viackrát sa stalo, že víťaz súťaže si opäť všetko prepočítal a povedal, že radšej zaplatí pokutu, pretože zákazku nemôže zobrať.

Počítate s tým v rozpočte?

Rozpočet je v stave návrhu, dodnes (koniec decembra, pozn. redakcie) nevieme, či dostaneme od vlády nejaké kompenzácie za výpadky spôsobené daňovým bonusom. Tvrdia, že niečo dostaneme, zatiaľ nevieme, čo to je. No všetky kľúčové projekty, ktoré máme rozpracované, dokončíme.

Kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti aj stredné školstvo. Aké profesie potrebuje BSK na svoj rozvoj a čo preferuje mládež?

Posledných 30 rokov bolo stredné odborné školstvo na vedľajšej koľaji. Pritom dopyt po absolventoch týchto škôl je veľmi veľký. V Bratislavskom kraji chýbajú napríklad strojní mechanici, technológovia kozmetiky a chemických liečiv, agropotravinári, ale aj informatici či grafickí dizajnéri.

Preto sme sa rozhodli investovať do našich škôl a spraviť ich modernejšími a atraktívnejšími. Vlajkovou loďou sú centrá odborného vzdelávania a prípravy (COVP), ktoré predstavujú vzdelávanie na úrovni 21. storočia. Takéto centrá sme vybudovali napríklad na Hlinickej v Rači, v Ivanke pri Dunaji, na Farského v Petržalke, na Ivanskej ceste v Ružinove a v realizácii je COVP na polygrafickej škole v Rači.

Ide o projekty, ktoré prepájajú vzdelávanie s požiadavkami praxe. Týmito projektami nekončíme a pripravujeme kampusy, ktoré spoja okrem strednej školy aj vysoké školy a výskumné inštitúcie.
Záujem o naše stredné školy stúpol za uplynulých päť rokov o približne 40 % a učitelia sú spokojní.

Máme 54 škôl, medzi nimi sú špičkové bratislavské gymnáziá, ale viac sme sa venovali stredným odborným školám. Vytvorili sme niekoľko nových študijných odborov, preferujeme strojárenstvo, IT technológie, programovanie a trh práce to oceňuje. Do škôl sme investovali peniaze z eurofondov, skrášlili sme ich.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2023