Investičná budúcnosť Trenčína

Problematická infraštruktúra

Asi najaktuálnejšou otázkou, ktorá sa nevyhýba ani Trenčínu, je problematika dopravy. Tú by mal vyriešiť juhovýchodný obchvat. Stavba počíta aj s vybudovaním nového mosta cez rieku Váh, pretože existujúci most je v zlom technickom stave a ani po celkovej rekonštrukcii by nevyhovoval stále väčším požiadavkám na dopravu. S výstavbou obchvatu by sa malo začať na jeseň tohto roka. Objem predpokladaných investícií sa pohybuje okolo 2 až 3 miliárd korún a spoluúčasť na financovaní má štát.

Nové riešenie si vyžiadala aj železnica. O jej modernizácii sa hovorilo už v roku 2001. „Prípravné práce sa naplno rozbehli v roku 2005, keď sa uskutočnili rokovania zo všetkými dotknutými stranami,“ tvrdí hlavná architektka mesta Ing. arch. Adriana Mlynčeková a zároveň podotýka, že modernizácia železničnej trate, ktorá je v štádiu územného rozhodnutia, si vyžiada sanáciu kúpaliska a vyše 20 rodinných domov v centre mesta. „K tomuto ťažkému kroku sme museli pristúpiť vzhľadom na to, že modernizácia železnice si žiada vyššie rýchlostné parametre. Vlastníkov nehnuteľností sa mesto zaviazalo adekvátne odškodniť vo výške financií, za ktorú možno v súčasnosti obstarať novostavbu adekvátnej výmery.“

Zmeny vo funkčnom využití čakajú existujúci železničný most, ktorý by sa mal nahradiť novým. Podľa Adriany Mlynčekovej by sa mohla po celkovej rekonštrukcii časť mosta využívať ako jednosmerná komunikácia zo sídliska Sihoť. „Druhú časť plánujeme sprístupniť chodcom a cyklistom. Do budúcnosti uvažujeme nad vytvorením promenády s nákupno-rekreačnou funkciou.“ Ďalšiu investíciu si žiada preriešenie úrovňových križovatiek vo vzťahu k chodcom a motorovým vozidlám, ako aj výstavba mimoúrovňových križovatiek.

CTPark do Trenčína

Mesto je známe bohatou strojárenskou tradíciou, na ktorú v súčasnosti nadväzuje investičný zámer spoločnosti CTP Invest. Tá plánuje výstavbu CTParku na ploche 37,1 ha v lokalite Priemyselného parku Trenčín – Bratislavská II, kde preinvestuje zhruba 2,7 miliárd korún. Investor sa zaviazal dotiahnuť na územie elektrické siete. Niektoré stavby pripravovaného parku sú už v procese stavebného povoľovania a tento rok by sa malo začať s výstavbou prvých budov. Celková výmera Priemyselného parku Trenčín, ktorá predstavuje 117 ha, ponúka stále veľkú kapacitu pre nové investície.

Významnou časťou súkromných investícií je výstavba obytných súborov. Väčšia investícia je ohlásená v priestoroch bývalého futbalového štadióna Ozeta, kde sa pripravuje realizácia veľkého obytného polyfunkčného súboru. Menšie projekty čakajú na realizáciu aj na sídliskách Juh a Sihoť. K obchodnému domu Max by mali onedlho pribudnúť nákupné centrum Laugarício na okraji mesta (jeho základný kameň bol nedávno položený) a Aupark v centre mesta.

Podpora cestovného ruchu

Trenčín má vďaka výhodnej polohe a bohatej histórii čulý cestovný ruch. Ten by mohla ešte viac zatraktívniť nová investícia pri Trenčianskom hrade. Mesto uvažuje nad výstavbou výťahu na hrad, ktorý bude po koľajnici premávať z areálu bývalého letného kina do Čerešňového sadu. Financovanie projektu by mali zabezpečiť zdroje z fondov Európskej únie.

Veľké zmeny čakajú aj súčasné kúpalisko, ktoré po sanácii plánuje mesto znovu vybudovať. „Vzhľadom na to, že dnešné kúpalisko ustúpi plánovanej modernizácii železnice, musíme hľadať podobnú lokalitu, ktorá bude v centre mesta a v ideálnom prípade aj s výhľadom na hrad – ako to bolo pri pôvodnej stavbe. Reálne uvažujeme nad lokalitou ostrova vo Váhu, ktorý je významným rekreačným miestom s početnými športoviskami,“ tvrdí Adriana Mlynčeková. Na výstavbu nového kúpaliska sa predpokladá objem investícií vo výške okolo 132 miliónov korún.

Progresívnou víziou mesta je prekládka existujúcej hrádze v meste, ktorá umožní rozvoj rekreácie a kultúrneho vyžitia obyvateľov na nábreží Váhu. Podľa hlavnej architektky nie je táto vízia až taká nerealizovateľná, nakoľko mesto už dostalo predbežný súhlas na prekládku od povodia Váhu.

Aktuálnou novinkou je vyhlásenie architektonickej súťaže na celkovú obnovu a rekonštrukciu Mierového námestia. Do súťaže je zapojených 7 architektonických ateliérov zo Slovenska a z Čiech a výsledky budú zverejnené približne o tri mesiace.

Zmeny v územnom pláne

Všeobecne platným dokumentom, ktorý usmerňuje rozvoj výstavby v meste, je Územný plán schválený v roku 1999. V roku 2004 si mesto objednalo doplnok, ktorý si vyžiadala potreba platnej územno-plánovacej dokumentácie pre pripravovaný priemyselný, resp. technologický park Zámostie. O rok neskôr sa spracoval druhý doplnok, ktorý riešil zosúladenie textovej a grafickej časti schváleného územného plánu z hľadiska navrhovanej modernizácie železničnej trate č. 120. Posledný doplnok si mesto objednalo v roku 2006. Týkal sa zmeny funkčného využitia bývalého futbalového štadióna Ozeta.

Okrem týchto náležitostí má mesto spracovaný generel zelene, energetickú koncepciu, pasportizáciu detských ihrísk, zastávok MHD, historických pamiatok atď. Rozpracovaný je aj projekt dopravy, avšak podľa Adriany Mlynčekovej sa už ďalšie práce na genereli neplánujú, pretože v súčasnosti sa spracováva nový územný plán, ktorý bude komplexne riešiť celú problematiku mesta. Trenčín na tento účel dostal dotáciu z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vo výške asi 2,85 miliónov korún.

Ortofotomapa mesta Trenčín    
1 – Priemyselná zóna Trenčín – Bratislavská II (v území sa plánuje výstavba CTParku), 2 – železničná trať s navrhnutou prekládkou v centre mesta, 3 – plánovaná trasa Juhovýchodného obchvatu 4 – plocha výstavby nákupného centra Laugarício, 5 – priestory bývalého futbalového štadióna Ozeta
Ortofotomapa: © EUROSENSE, s.r.o., 2005

Miriam Turancová
Ortofotomapa: © EUROSENSE, s.r.o., 2005
Foto: Miriam Turancová
Vizualizácia: Reming Consult, a.s.