Do roku 2030 sa zo zásadných ekonomických problémov nedostaneme

Slovensko, ako jedna z najotvorenejších ekonomík sveta, je nesmierne citlivé na globálne ekonomické vibrácie. Podľa Ivana Mikloša, bývalého ministra financií, si nie vždy uvedomujeme, ako veľmi to, čo sa u nás deje, závisí od vývoja vo svete. Táto závislosť je dôsledkom globalizácie, kde aj minimálne zmeny v ekonomike veľmocí majú vplyv aj na malé otvorené hospodárstva, ako je naše.

Konferencia Reality Summit 2024, ktorá sa uskutočnila 25. apríla 2024, sa začala vystúpením slovenského politika a ekonóma Ivana Mikloša. „Slovensko je extrémne závislé od ekonomiky Európskej únie a globálneho hospodárskeho kontextu,“ povedal v úvode. Predpovedať budúcnosť ekonomiky je podľa neho veľmi ťažké a historicky sa podľa jeho slov žiadna z prognóz nenaplnila.

V súvislosti s rôznymi ekonomickými scenármi Mikloš citoval ekonóma Nouriela Roubiniho, ktorý sa preslávil predvídaním finančnej krízy v roku 2008. Roubini nedávno predpovedal ešte hrozivejšiu budúcnosť ako pred krízou v roku 2008, ktorá naznačuje svetovú recesiu a vysokú infláciu. Na druhej strane väčšina ekonómov a finančných fondov verí, že sa situácia zlepší.

Mikloš upozornil, že aj keď sa v Spojených štátoch inflácia nedávno spomalila, vývoj v USA bude mať kľúčový vplyv na globálnu ekonomiku, a to najmä vzhľadom na to, že dolár ostáva svetovou rezervnou menou.

Vplyv Číny stále rastie

Mikloš vo svojej prednáške tiež analyzoval vplyv Číny. Tá ako rastúca veľmoc hrá kľúčovú úlohu v globálnej ekonomike. Napriek tomu, že čínsky ekonomický model, založený na vysokých investíciách a čistom exporte, je podľa Mikloša neudržateľný a čínske vedenie naďalej smeruje k podpore domácej výroby. To zvyšuje riziko ekonomického protekcionizmu a obchodných vojen.

Ivan Mikloš poukázal aj na problémy súvisiace s európskou ekonomikou, pričom politické rozhodnutia významne ovplyvňujú Slovensko. Predovšetkým obchodné vojny a protekcionizmus majú negatívny dosah na celkovú konkurencieschopnosť. Čo sa týka Slovenska, podľa neho krajina čelí vážnym výzvam, ako je napríklad závislosť od automobilového priemyslu, ktorý je vystavený obrovskej konkurencii, a to najmä z Číny.

Slovensko za posledných 10 až 12 rokov stále viac zaostáva za ostatnými štátmi, ako sú krajiny Vyšehradskej štvorky, baltské štáty, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko, ktoré sú členmi EÚ. Mikloš upozornil, že Slovensko je považované za jedinú krajinu spomedzi spomenutých, ktorá čelí tzv. „pasci stredných príjmov“.
Budeme z „montovne mozgovňa“?

Kým rozvojové krajiny môžu svoj hospodársky rast podporovať využitím existujúcich zdrojov a zahraničných investícií, rozvinutejšie krajiny musia svoj rast čoraz viac ťahať inováciami. Prechod od priemyselne orientovanej ekonomiky k inovačne ťahanej ekonomike (teda prechod z „montovne“ na „mozgovňu“) si vyžaduje kvalitné vzdelávanie, technologický transfer, výskum a zdravé verejné financie. Na to, aby sa táto transformácia uskutočnila, je potrebné realizovať hlboké reformy.
Na záver sa rečník pozrel na vplyv svetového vývoja na realitný trh na Slovensku.

„V súčasnej ekonomike je realitný trh priamo ovplyvnený celkovým hospodárskym rastom. Hoci existuje očakávanie, že realitný trh môže zažiť určité oživenie vďaka nahromadenému dopytu, jeho udržateľný rast je závislý od konkurencieschopnosti a stability širšej ekonomiky. Na to, aby realitný trh bol naozaj dlhodobo udržateľný, rastúci a prosperujúci, musela byť dlhodobo rastúca a prosperujúca aj slovenská ekonomika. A v tomto ohľade som skôr skeptický, aspoň zatiaľ,“ skonštatoval Mikloš.

Čo bude s infláciou a úrokmi?

V ďalšej diskusii s Branislavom Benčatom, šéfredaktorom mesačníka INDEX, Ivan Mikloš zdôraznil, že napriek poklesu inflácie v poslednom čase nie je reálne predpovedať rýchly návrat k nízkym inflačným hodnotám. „Predpovedať možno znižovanie, ale návrat k stavu neobmedzeného množstva lacných peňazí už nie,“ povedal Mikloš.

V súvislosti s očakávaným znižovaním úrokových sadzieb sa Mikloš vyjadril, že znižovanie bude opatrné a nebude významné. „Musíme si uvedomiť, že na Slovensku úroky nebudú ovplyvnené priamo sadzbami amerického FED-u, pretože naše úroky významne ovplyvňuje štátne požičiavanie a riziková prirážka, ktorá je u nás vysoká,“ vysvetlil.

Moderátora zaujímalo, aké sú výhľady slovenskej ekonomiky v kontexte verejných financií. Mikloš zaradil naše verejné financie medzi najhoršie v eurozóne.

„Ak nezačneme prijímať vážne reformy na zlepšenie situácie, môžeme čeliť veľmi vážnym ekonomickým problémom, dokonca až platobnej neschopnosti,“ upozornil ekonóm. „Potrebujeme zásadné reformy, ktoré znížia verejný deficit, ale bez toho, aby zadusili ekonomiku. To zahŕňa lepšie riadenie verejných financií, zlepšenie podnikateľského prostredia a investície do vzdelávania a výskumu. Je to náročný proces, ale bez toho sa situácia nebude zlepšovať,“ dodal.

Dostaneme sa z problémov?

Benčat položil otázku, ktorá trápi mnohých: Je vôbec šanca, že sa pri súčasnej vláde z ekonomických problémov dostaneme? „Ak niekto vládol trikrát zle a teraz je možno v najhoršom zložení doteraz, tak predpokladať, že začne vládnuť dobre a zodpovedne, sa veľmi nedá. V ekonómii platí, že ak chcete zvrátiť zlý vývoj, potrebujete inú politiku. Lenže keď začnete robiť zmeny, ekonomika reaguje s určitou zotrvačnosťou.

Pozitívne zmeny sa prejavia s oneskorením 1,5 až 2 rokov. Preto je pravdepodobné, že ak sa počas tohto volebného obdobia veci nezačnú zlepšovať, čo sa pravdepodobne nestane, môžeme očakávať, že až do roku 2030 nebudeme vidieť žiadny zásadný obrat. Aj keby v roku 2027 prišla vláda, ktorá by začala robiť zodpovednú a kompetentnú politiku, výsledky by boli viditeľné až s výrazným časovým odstupom,“ prognózoval bývalý minister financií.

Ako toto všetko ovplyvňuje realitný trh na Slovensku? „Ak ekonomika stagnuje alebo sa zhoršuje, dopyt po nehnuteľnostiach klesá. Aj keď úrokové sadzby môžu klesať, vyššie rizikové prirážky a neistota na trhu môžu spôsobiť, že hypotéky zostanú drahé a menej dostupné,“ uzatvára Mikloš.