Živnostník ručí za dlhy celým majetkom, môže prísť aj o dom

image 68644 25 v1

Kto chce začať podnikať na Slovensku, zvyčajne sa rozhoduje medzi dvomi základnými možnosťami. Buď si založí živnosť, alebo spoločnosť s ručením obmedzeným. Rozdiel je nielen v tom, aké dane a odvody bude podnikateľ platiť, ale aj ako bude ručiť za dlhy, ktoré mu vzniknú z podnikania.

Najjednoduchšie je otvoriť si živnosť. Stačí zájsť na jednotné kontaktné miesto na obvodnom úrade a požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia. Ak si nevyberieme viazanú či remeselnú živnosť, pri ktorej musíme dokladovať príslušné vzdelanie či prax, môžeme hneď začať podnikať. Stačí zaplatiť päť eur za každú činnosť, ktorú budeme mať v živnostenskom oprávnení.V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je začiatok komplikovanejší i drahší. Zakladateľ firmy musí najprv spísať zakladateľskú listinu. Ak firmu zakladajú viacerí spoločníci, musia spísať spoločenskú zmluvu. Ďalej je potrebné splatiť základné imanie, ktoré je minimálne vo výške 5 000 eur. Následne treba ohlásiť živnosť na jednotnom kontaktnom mieste. Firmy tu zaplatia rovnako ako živnostníci päť eur za každú činnosť, ktorú chcú vykonávať. Novú firmu je potrebné zapísať aj do obchodného registra. Za návrh na zápis do obchodného registra sa platí poplatok 331,50 eura. Viaceré firmy však ponúkajú založenie spoločnosti s ručením obmedzeným na kľúč. Podnikateľa to vyjde približne rovnako, ako keď sám obehá príslušné inštitúcie, ušetrí však čas a bude mať istotu, že všetky dokumenty budú vyplnené správne. Spoločnosti, ktoré núkajú založenie firmy, to môžu urobiť za podobnú cenu, akú by zaplatil sám podnikateľ, pretože firmu zakladajú elektronicky. Vďaka tomu zaplatia za zápis do obchodného registra len polovičný poplatok a nemusia platiť za vydanie živnostenského oprávnenia, a to bez ohľadu na to, koľko činností si podnikateľ zvolí.

Živnostník ručí celým svojím majetkom

Napriek tomu, že založenie spoločnosti s ručením obmedzeným je výrazne drahšie a zložitejšie ako v prípade živnosti, neznamená to automaticky, že živnosť je výhodnejšia. Podnikatelia ocenia spoločnosť s ručením obmedzeným predovšetkým vtedy, ak sa firma dostane do problémov. „Živnostník, ako fyzická osoba, ručí celým svojím majetkom, spoločník neručí – ručí len spoločnosť,“ vraví súdna exekútorka a hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová. Znamená to, že ak sa živnostník dostane do dlhov a nebude ich schopný splácať, exekútor môže siahnuť aj na jeho súkromný majetok, ktorý vôbec nevyužíva na podnikanie. Prísť tak môže o vlastné auto, ale aj dom či byt.

Spoločník ručí len do výšky svojho vkladu

V prípade firmy takéto niečo nehrozí. „Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, avšak jej spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Spoločník s. r. o. neručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom ani majetkom svojho manžela alebo manželky. Ak spoločník svoj vklad do základného imania splatí v celom rozsahu, jeho ručenie za záväzky spoločnosti zanikne,“ tvrdí právnik Branislav Fridrich z advokátskej kancelárie Fridrich Paľko. Ak by napríklad firma nebola schopná splácať svoje dlhy, exekútor môže siahnuť len na majetok firmy. Jej majiteľ preto nemôže prísť o vlastné auto či strechu nad hlavou.

Ako sa môže živnostník brániť?

Podnikanie na živnosť môže byť preto veľkým rizikom nielen pre samotného živnostníka, ale aj pre jeho rodinu. Ak si napríklad s manželkou kúpili byt až počas manželstva, tento byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V prípade dlhov jedného z manželov môže exekútor siahnuť aj na tento byt bez ohľadu na to, že ho vlastnia obaja. Aby sa podnikatelia ochránili pred touto situáciou, zákon im umožňuje zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo alebo ho obmedziť. Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže urobiť iba súd. Návrh na jeho zrušenie možno podať vtedy, keď jeden z manželov začne podnikať. Návrh musí pritom podať ten z manželov, ktorý nepodniká. V prípade, že by podnikali obaja, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich. Ak súd návrhu vyhovie, manželia sa môžu dohodnúť, ako si bezpodielové spoluvlastníctvo usporiadajú. To znamená, že si určia, komu aká časť majetku pripadne. Môžu sa napríklad dohodnúť, že muž, ktorý podniká, bude mať vo vlastníctve len osobné veci a jeho manželka, nepodnikateľka, bude vlastniť dom či auto. Ak by sa nedohodli do troch rokov, platí, že majetok pripadne vždy tomu z manželov, ktorý ho užíva. V prípade ostatných vecí a nehnuteľností zase platí, že každému z nich pripadne jedna polovica. Druhou možnosťou je obmedzenie bezpodielového spoluvlastníctva. To sa robí formou notárskej zápisnice. V porovnaní so zrušením, ktoré vykonáva súd, je obmedzenie bezpodielového spoluvlastníctva výrazne rýchlejšie a lacnejšie. Problémom takejto dohody je to, že sa na ňu možno odvolať len vtedy, ak podnikateľ svojho obchodného partnera na ňu vopred upozornil, napríklad pri uzatváraní zmluvy. Ak by napríklad živnostník uzatvoril s niekým zmluvu a neinformoval ho, že jeho bezpodielové spoluvlastníctvo je obmedzené, nemôže sa v prípade problémov na toto obmedzenie odvolávať, keďže jeho obchodný partner netušil, že živnostník neručí za svoje záväzky celým majetkom.

Má zmysel uzatvárať poistenie zodpovednosti za škodu?

Poisťovne síce núkajú živnostníkom poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré ich ochráni pred rôznymi finančnými škodami, spôsobenými podnikaním, no ani to ich neochráni pred tým, ak sa im v podnikaní nebude dariť a oni skončia v strate, ktorú nedokážu vykryť z vlastných úspor. Poistenie zodpovednosti za škodu ochráni podnikateľa napríklad pred tým, ak pri práci poškodí cudzie auto. Poisťovňa túto škodu za neho uhradí. No ak mu jeho odberateľ nezaplatí za dodaný tovar, poistenie mu už nepomôže.

Pomôžu si živnostníci zmenou živnosti na s. r. o.?

Mnohí ľudia začali meniť živnosť za spoločnosť s ručením obmedzeným minulý rok, keď sa výraznejšie dvihli odvody zo živnosti. Kým v roku 2012 boli minimálne mesačné odvody na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 160,24 eura, vlani to už bolo 185,29 eura. Tento rok najnižšie odvody znovu vzrástli na 189,77 eura. Ak má niekto namiesto živnosti firmu, o výške odvodov rozhoduje to, aký právny vzťah bude mať k firme. V prípade, že bude vystupovať ako zamestnanec firmy, musí mu firma strhávať zo mzdy odvody vo výške 13,4 percenta z platu. Okrem toho musí firma za neho zaplatiť ďalších 35,2 percenta. Ak by si tento podnikateľ vyplácal mzdu vo výške 400 eur mesačne, celkové odvody by dosiahli 196,80 eura. Pri vyššej mzde budú aj odvody vyššie. Oveľa častejšie preto majitelia firiem vystupujú ako konatelia bez nároku na odmenu. V takom prípade nemusia vôbec platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú však povinní prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne ako samoplatcovia. Preddavky na poistné v takom prípade budú platiť z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku na úrovni 402,50 eura. Každý mesiac tak musia do zdravotnej poisťovne poslať 56,35 eura. Rozdiel je aj v zdaňovaní príjmov zo živnosti a z firmy. Kým živnostníci platia daň z príjmu fyzických osôb, firmy platia daň z príjmu právnických osôb. Živnostníci tak musia štátu odviesť 19 percent zo základu dane a ak ich základ dane presahuje 176,8-násobok životného minima, čo je 35 022,31 eura, zaplatia z čiastky, ktorá túto hranicu prekračuje, až 25-percentnú daň. Firmy zase musia štátu odviesť 22 percent zo svojho zisku. Vo výške daní sa však rozdiely nekončia. Kým živnostník si môže zo svojho daňového základu odpočítať nezdaniteľné časti základu dane či daňový bonus, majiteľ eseročky, ktorý si nevypláca pravidelnú odmenu, na tieto výhody nemá nárok. Daňový bonus na deti si síce môže odpočítať jeho manželka, ak má príjem, ale o nezdaniteľnú časť príde. Živnostníci si tento rok môžu vďaka nezdaniteľnej sume znížiť svoj daňový základ o 3 803,33 eura, čím ušetria na daniach 722 eur za rok. Firmy nemôžu využiť ani paušálne výdavky.Živnostníci si týmto spôsobom môžu bez akéhokoľvek preukazovania odpočítať až 40 percent zo svojho príjmu, maximálne však do výšky 5 040 eur ročne. Spoločnosti s ručením obmedzeným si môžu z daňového základu odpočítať vždy len skutočné výdavky, ktoré vynaložili na podnikanie.

Navyše musia viesť aj podvojné účtovníctvo. Živnostníkom postačí jednoduché účtovníctvo alebo daňová evidencia. S daňovou evidenciou si pritom dokážu poradiť živnostníci aj bez toho, aby poznali zákonitosti účtovania. Všetky príjmy a výdavky zapisujú do jednej tabuľky a na konci roka si len zrátajú, aký dosiahli zisk. Od budúceho roka navyše firmám pripadne povinnosť platiť daňové licencie. Tie postihnú predovšetkým tie firmy, ktoré sú dlhodobo v strate, a preto neplatia žiadne dane. Poplatok za licenciu si totiž budú môcť firmy odpočítať z daní. Ak bude výška dane vyššia ako suma licencie, firma to nijako nepocíti. Prvýkrát musia firmy zaplatiť licencie začiatkom budúceho roku, keď sa budú podávať daňové priznania za rok 2014. Najmenej zaplatia tie firmy, ktoré nie sú platcami DPH a ich obrat nepresahuje 500-tisíc eur. Štátu musia za licenciu zaplatiť 480 eur. Dvojnásobnú sumu, teda 960 eur, zaplatia firmy, ktoré sú platcami DPH. Tie, ktorých obrat prekračuje pol milióna eur, vyjde daňová licencia na 2 880 eur. Firmy s nízkou daňou si budú môcť sumu zaplatenú za licenciu odpočítať z daní počas nasledujúcich troch rokov. Napríklad firma tento rok skončí v strate a bude musieť zaplatiť za licenciu 960 eur. Budúci rok však dosiahne zisk a mala by zaplatiť daň 5 000 eur. Z tejto sumy si však odpočíta 960 eur, ktoré zaplatila v predchádzajúcom roku za licenciu a preto štátu pošle 4 040 eur. Ministerstvo financií zároveň plánuje v zákone o dani z príjmov spresniť, čo si podnikatelia môžu dávať do nákladov a čo nie. Dotkne sa to tak firiem, ako aj živnostníkov. V budúcom roku si tak podnikatelia budú môcť pravdepodobne dávať do nákladov len 80 percent z tých vecí, ktoré môžu využívať okrem podnikateľských aj na súkromné účely. Ak si napríklad živnostník kúpi auto, bude veľmi ťažko dokazovať, že ho občas nevyužije aj na súkromnú cestu. V prípade, že auto stojí 20-tisíc eur, môže si dať v súčasnosti do nákladov každý rok počas štyroch rokov odpisy vo výške 5 000 eur. Ak si auto kúpi budúci rok, jeho ročný odpis dosiahne len 4 000 eur. Celých 5-tisíc eur by si mohol dať len vtedy, keď by vedel preukázať, že auto skutočne používa len na podnikateľské účely. Rovnaké to bude aj s telefónom, televízorom či vybavením kancelárie, ak podnikateľ vykonáva činnosť vo svojom vlastnom dome, kde aj býva.

Ako sa majú zmeniť výdavky podnikateľov

Ak je možné využiť majetok okrem podnikateľských účelov aj na súkromné účely, do daňových výdavkov sa smie dať najviac 80 percent z jeho ceny. Ak však daňovník preukáže, že takýto majetok využíva len v súvislosti s výkonom svojej činnosti, je možné uplatniť plnú výšku preukázaných výdavkov. Napríklad ak majú v hoteli počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom. Majetok sa bude odpisovať rovnako dlho bez ohľadu na to, akým spôsobom ho podnikateľ zaobstaral. V súčasnosti sa dá napríklad auto kúpené na lízing odpísať už počas troch rokov, pričom ak by ho podnikateľ kúpil v hotovosti, musel by ho odpisovať štyri roky. Po novom sa bude auto odpisovať štyri roky aj v prípade lízingu. V zákone by malo byť najnovšie uvedené, že do nákladov možno zahrnúť aj úroky z hypotéky alebo stavebného úveru, ak bol tento úver použitý na kúpu nehnuteľnosti, ktoré je zahrnutá v obchodnom majetku. Úroky je možné dávať do nákladov už v súčasnosti, dostane sa to však aj do zákona, aby mal každý istotu, že ide o oprávnené výdavky. Automobily s kúpnou cenou vyššou ako 48-tisíc eur bude možné odpísať v plnej výške len v prípade, že je firma v zisku.

Ak by sa po odpísaní tohto automobilu dostala firma do straty, bude si môcť odpočítať odpisy ako keby auto stálo 48-tisíc eur. Základnú náhradu vo výške 0,183 eura za kilometer si budú môcť podnikatelia odpočítať len za také autá, ktoré nikdy nemali zaradené v obchodnom majetku. V súčasnosti totiž možno nové auto zaradiť do obchodného majetku a počas štyroch rokov odpočítať z daňového základu jeho vstupnú cenu. Následne ho podnikateľ môže vyradiť z obchodného majetku a za každý prejdený kilometer si dáva do nákladov 0,183 eura. Ak si podnikateľ dáva do nákladov len 80 percent pohonných látok, aby nemusel viesť knihu jázd, bude si môcť po novom dať do nákladov takisto len 80 percent zo všetkých výdavkov, ktoré súvisia s používaním motorového vozidla. Náklady za alkohol a tabak sa už nebudú dať odpočítať zo základu dane ako výdavky na reklamné predmety.

Výdavky na alkohol a tabak si po novom budú môcť dať do nákladov už len tie firmy, ktorých hlavným predmetom činnosti je výroba tabakových výrobkov alebo alkoholických nápojov. Ostatní podnikatelia tak už nebudú môcť svojim obchodným partnerom poslať fľašu vína či cigary.

Spôsoby vykonávania exekúcie

Exekúcia je zákonom odobrený zásah do majetkovej alebo osobnej integrity povinnej osoby (dlžníka). Exekúcia sa začína vždy na základe takzvaného exekučného titulu. Exekučným titulom je napríklad vykonateľné rozhodnutie súdu alebo notárska zápisnica (ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok povinnej osoby), ale napríklad aj platobný výmer Sociálnej poisťovne. Neexistuje pritom zákonom stanovená minimálna peňažná hranica, pri ktorej je možné začať s exekúciou. Napríklad Sociálna poisťovňa začína exekučne vymáhať dlhy už nad 3,32 eura!

Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Ak je podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

  • zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
  • prikázaním pohľadávky,
  • predajom hnuteľných vecí,
  • predajom cenných papierov,
  • predajom nehnuteľnosti,
  • predajom podniku,
  • príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak je podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje uložením povinnosti. Možno ju vykonať:

  • vyprataním,
  • odobratím alebo zničením veci na náklady povinnej osoby,
  • rozdelením spoločnej veci,
  • uskutočnením prác a výkonov.

O výbere spôsobu exekúcie rozhoduje exekútor.

Ako sa postupuje pri exekúcii živnostníka?

Postup v prípade vyhlásenia exekúcie na majetok živnostníka je štandardný, to znamená, že je tu potrebný exekučný titul, teda právoplatné rozhodnutie súdu, rozhodcovského súdu o pohľadávke veriteľa alebo notárska zápisnica o právnom záväzku a súhlase s exekúciou, následne podanie návrhu na exekúciu zo strany oprávnenej osoby, žiadosť exekútora o poverenie súdu, upovedomenie o začatí exekúcie spolu so zákazom nakladania s majetkom alebo účtom v banke.

Povinná osoba môže do 14 dní od doručenia upovedomenia podať námietky proti exekúcii, ak sú tu okolnosti brániace exekúcii.
Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o námietkach alebo po uplynutí lehoty na podanie námietok vydá exekútor exekučný príkaz, v ktorom uvedie spôsob vykonania exekúcie (predaj nehnuteľnosti, prikázanie pohľadávky z účtu v banke atď.). Od doručenia exekučného príkazu banke je táto ihneď povinná vyplatiť pohľadávku oprávnenej osobe.

Peter Matula
Ilustračné foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.