Kto viac usporí na odvodoch a daniach – živnostník alebo eseročka?

Každý podnikateľ sa snaží maximalizovať svoj čistý zisk. K tomu patrí aj úsilie zaplatiť čo najmenej na daniach a odvodoch. Kto chce dosiahnuť čo najvyššie úspory, mal by si podľa toho vyberať aj typ svojho podnikania.

Väčšina ľudí, ktorí chcú začať podnikať, sa na Slovensku rozhodujú medzi živnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným. „Otázka, čo je výhodnejšie a kedy sa oplatí mať spoločnosť s ručením obmedzeným alebo živnosť, je častá pre začínajúcich podnikateľov a odpoveď nie je jednoznačná.

Každá forma podnikania má svoje výhody a nevýhody, a preto sú dôležité očakávania podnikateľa. Závisí to však aj od činnosti, ktorej sa bude venovať. Na podnikanie majú dosah aj časté zmeny zákonov a schopnosť sa v nich nájsť,“ hovorí členka Slovenskej komory daňových poradcov Iveta Jobová.

Najjednoduchšie a najrýchlejšie je založiť si živnosť. Stačí zájsť na jednotné kontaktné miesto. To sa nachádza na okresných úradoch na odbore živnostenského podnikania. Na Slovensku je celkovo 49 fyzických a jedno elektronické jednotné kontaktné miesto.

Prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste – napríklad ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a podobne.

Okrem týchto služieb je tu možné získať aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie. To znamená, že živnostník navštívi len jednotné kontaktné miesto a nemusí zvlášť chodiť po výpis z registra trestov ani sa sám nemusí prihlasovať na daňový úrad či do zdravotnej poisťovne.

Najľahšie je založiť si voľnú živnosť, pri ktorej záujemca preukazuje len splnenie všeobecných podmienok. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa v tomto prípade nevyžaduje. Na prevádzkovanie voľnej živnosti musí záujemca o podnikanie získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva miestne príslušný okresný (živnostenský) úrad v postavení jednotného kontaktného miesta. Za každú voľnú živnosť sa platí poplatok 5 eur, elektronické ohlásenie živnosti je bez poplatku.

Typickými voľnými živnosťami je kúpa a predaj tovaru, rôzne poradenstvo či počítačové programovanie. Zoznam odporúčaných voľných živností možno nájsť na internetovej stránke ministerstva vnútra. Po splnení všetkých podmienok môže fyzická osoba začať podnikať v prípade voľnej živnosti už v deň ohlásenia voľnej živnosti. Jednotné kontaktné miesto vydá osvedčenie o živnostenskom podnikaní do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

Zložitejšie je to v prípade, ak si niekto vyberie činnosť, ktorá je označená ako viazaná živnosť. Takúto živnosť nestačí len ohlásiť, ale je potrebné splniť aj podmienku odbornej spôsobilosti. Za vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe sa platí poplatok 20 eur. Zoznam viazaných živností spolu s podmienkami, ktoré treba na ich získanie splniť, možno nájsť na internetovej stránke ministerstva vnútra. Záujemca o podnikanie musí preukázať, že má požadované vzdelanie či prax.

Na začiatku podnikania sú živnostníci ušetrení od platenia odvodov na sociálne poistenie. „V prvom roku platíte len povinné odvody do zdravotnej poisťovne. V nasledujúcom roku, pokiaľ dosiahnete stanovený vymeriavací základ, ktorý každý rok narastá, možno budete platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne,“ vraví Jobová. Od júla 2017 musia povinné odvody platiť všetci živnostníci, ktorí v roku 2016 zarobili v hrubom viac ako 5 298 eur.

Minimálne odvody do Sociálnej poisťovne sú pritom na úrovni 146,35 eura a do zdravotnej poisťovne 61,81 eura.
Živnostníci pritom platia daň z príjmu vo výške 19 percent. Jobová však upozorňuje, že ak niekto dosiahne daňový základ vyšší ako približne 35-tisíc eur, prekročí takzvanú „milionársku hranicu“ a zo sumy, ktorá túto hranicu prekračuje, zaplatí až 25-percentnú daň.

Daň, ako aj odvody sa živnostníkom nepočítajú z hrubého zárobku, ale zo zisku. To znamená, že si zo svojho celkového príjmu najprv odpočítajú výdavky a nezdaniteľné časti základu dane a až zo zvyšnej sumy si vyrátajú výšku dane a odvodov. A práve tu majú živnostníci v porovnaní s eseročkami jednu veľkú výhodu. Namiesto skutočných výdavkov si môžu odpočítať paušálne výdavky, ktoré nemusia nijako preukazovať.

„Ak sa rozhodnete uplatňovať paušálne výdavky, máte možnosť si ich uplatniť vo výške 60 percent z dosiahnutého príjmu a maximálne 20 000 eur bez preukazovania. Tým máte nenáročné účtovníctvo, ktoré vás nemusí nič stáť, pretože ho zvládne aj každý začínajúci podnikateľ. Budete si viesť len evidenciu príjmov, pohľadávok, záväzkov, zásob a majetku. Tieto evidencie sú potrebné na poznanie ekonomiky, a to nielen z dôvodu podania daňového priznania,“ hovorí daňová poradkyňa Iveta Jobová.

Ešte za minulý rok si mohli živnostníci vo forme paušálnych výdavkov odpočítať len 40 percent zo svojich príjmov, s horným limitom 5 040 eur. Preto pre mnohých živnostníkov bolo výhodnejšie odpočítavať si zo svojho príjmu radšej skutočné výdavky. V takom prípade musí živnostník viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. „V týchto prípadoch musíte mať doklady o nákupoch, platby cez bankový účet alebo kartou. Splníte tak jednu z podmienok, že sú výdavky preukázateľné.

Ak na konci roku nakúpite materiál alebo tovar na sklad, všetko pôjde do výdavkov. Pokiaľ máte voľné prostriedky v pokladni, môžete si ich kedykoľvek vyberať alebo, naopak, môžete pokladňu dotovať súkromnými peniazmi, keď budete chcieť nakupovať. Osobné vklady a osobné výbery nie sú daňové výdavky, nezarátavajú sa do výpočtu dane,“ vysvetľuje Jobová.

Kto by si chcel založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musí počítať s komplikovanejším zakladaním a vyššími nákladmi. Aj v tomto prípade je potrebné navštíviť jednotné kontaktné miesto na živnostenskom úrade. Právnická osoba uvedie zároveň s ohlásením živnosti aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktorý zabezpečí živnostenský úrad.

Za bezúhonného sa v tomto prípade nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, a to v prípade, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Za každú činnosť, ktorú bude firma vykonávať, sa platí poplatok 5 eur a v prípade regulovaných živností 15 eur. Firma však môže začať podnikať až potom, ako bude zapísaná v obchodnom registri. Za návrh na zápis do obchodného registra sa platí poplatok 331,50 eura. Kto požiada o zápis firmy elektronicky, zaplatí polovicu.

Minimálne základné imanie je vo výške 5 000 eur. V prípade jednoosobovej eseročky to znamená, že kto sa rozhodne pre minimálny vklad, musí splatiť celú túto sumu ešte pred začatím podnikania. Až pri základnom imaní minimálne vo výške 25-tisíc eur stačí splatiť polovicu vkladu. Ak niekto už má živnosť a chcel by prejsť na eseročku, nemôže svoju živnosť jednoducho pretransformovať na spoločnosť s ručením obmedzeným.

„Podľa súčasne platného zákonného rámca platí, že živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Je to právo osobné, živnostenské oprávnenie je vydávané na konkrétnu fyzickú osobu, t. j. nie je možný prevod tohto oprávnenia na inú osobu,“ povedal riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR Ján Dutko. Podnikateľ si preto musí založiť novú firmu, na ktorú môže formou zmluvy preniesť všetky práva a povinnosti živnosti. Následne môže živnosť ukončiť.

Výhodou eseročky v porovnaní so živnosťou je, že majiteľ eseročky nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak nie je zároveň zamestnancom firmy, platí si len minimálne odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 61,81 eura. Na sociálnych odvodoch tak ušetrí najmenej 146,35 eura mesačne, čo je 1 756,20 eura ročne.

V posledných rokoch mnohých ľudí odrádzala od zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným daňová licencia. Ide vlastne o minimálnu daň, ktorú musí každá firma zaplatiť. Eseročka, ktorá nebola platcom DPH, musela takto každý rok odviesť štátu 480 eur. Platitelia DPH museli zaplatiť dvojnásobnú sumu, teda 960 eur. Ak však firma dosiahla obrat vyšší ako 500-tisíc eur, suma daňovej licencie sa vyšplhala až na 2 880 eur.

Zrušenie daňových licencií

Poslanci parlamentu už vlani schválili novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa daňové licencie rušia od 1. januára 2018. Pri podávaní daňového priznania za rok 2017 tak firmy naposledy zaplatia daňovú licenciu, potom by od nej mali byť oslobodené. Ak by si však niekto v tomto roku založil eseročku, nebude musieť licenciu vôbec platiť, pretože prvý rok sú firmy od platenia licencie oslobodené. To znamená, že ak vykáže nulový zisk alebo skončí v strate, nebude musieť na daniach nič odviesť.

Rozdiel medzi živnostníkmi a eseročkami je aj vo výške dane. Kým živnostníci platia daň vo výške 19 percent, firmy musia štátu odviesť až 21 percent zo zisku. Navyše, živnostníci si môžu zo svojho príjmu odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť na manželku či daňový bonus. V prípade, že majiteľ eseročky nemá zároveň aj iný príjem, z ktorého by si tieto nezdaniteľné časti mohol odpočítať, nemôže si ich uplatniť.

Kto má vyšší príjem

Ak živnostník a jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahnu rovnaký zisk, majiteľovi eseročky zostane po zaplatení daní a odvodov viac peňazí ako živnostníkovi. Napríklad, ak majú obaja hrubý príjem 30-tisíc eur a výdavky 15-tisíc eur, ich zisk dosiahne 15-tisíc. Majiteľ eseročky z toho musí štátu odviesť daň vo výške 3 150 eur, okrem toho platí minimálne zdravotné odvody vo výške 61,81 eura, čo je za rok 741,72 eura. Spolu tak za rok odvedie štátu na daniach a odvodoch 3 891,72 eura.

Naproti tomu živnostník si zo zisku 15-tisíc eur odpočíta ešte zaplatené odvody, ktoré pri tomto príjme predstavujú 278,84 eura na Sociálne poistenie a 117,76 eura na zdravotné poistenie. Celkovo si tak odpočíta ročné odvody vo výške 4 759,20 eura. Zo svojho príjmu si odpočíta aj nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3 803,33 eura. Jeho základ dane preto dosiahne 6 437,47 eura, a preto zaplatí daň vo výške 1 223,11 eura. Štátu tak spolu na daniach a odvodoch zaplatí za rok 5 982,31 eura, čo je o 2 090 eur viac ako v prípade majiteľa eseročky.

Podobná bude situácia, ak živnostník aj spoločnosť s ručením obmedzeným skončia v strate. Ak živnostník mal hrubý príjem vyšší ako 5 298 eur, musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 146,35 eura mesačne a bez ohľadu na výšku hrubého zárobku platí aj odvody do zdravotnej poisťovne v sume 61,81 eura mesačne. Spolu tak na odvodoch zaplatí 2 497,92 eura.

Keďže skončil v strate, nebude platiť žiadnu daň. Majiteľ eseročky naproti tomu zaplatí za rok len zdravotné odvody vo výške 741,72 eura a daňovú licenciu v sume 480 eur. Celkovo tak za rok štátu pošle 1 221,72 eura, čo je o 1 276 eur menej ako v prípade živnostníka. Navyše, od roku 2018 nebude musieť platiť ani daňovú licenciu, preto štátu odvedie o 1 756 eur menej ako živnostník.

Minimálny dôchodok

Živnostníci musia zo svojho príjmu posielať štátu viac peňazí ako majitelia eseročiek predovšetkým preto, lebo platia odvody do Sociálnej poisťovne. Ak majiteľ firmy vystupuje len ako konateľ, ktorý nie je zamestnancom, sociálne odvody platiť nemusí. Nemá však nárok ani na nemocenskú dávku, ošetrovné a jeho príjem sa nezapočíta ani do dôchodku. Aj keď sa živnostníci obávajú, že ak platia minimálne odvody, bude ich dôchodok veľmi nízky, nemusí to tak byť. Od roku 2015 bol totiž na Slovensku zavedený minimálny dôchodok.

Každému, kto odpracuje aspoň 30 rokov, tak štát garantuje minimálnu sumu dôchodku, ktorá je vyjadrená ako násobok životného minima. S každým odpracovaným rokom sa suma minimálneho dôchodku navyše zvyšuje. Napríklad, ak by niekto celý život bol živnostníkom a platil by si stále minimálne odvody, mal by po 42 odpracovaných rokoch nárok na dôchodok vo výške približne 238,40 eura. Keďže však spĺňa podmienky na priznanie minimálneho dôchodku, bude jeho penzia navýšená na 322,90 eura.

Samozrejme, povedať už dnes, na aký dôchodok bude mať človek nárok o niekoľko rokov alebo desaťročí, nie je možné. Zároveň si asi nikto nebude celý život platiť len odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa navyše v minulosti menil. Ak však zostane zavedený minimálny dôchodok a minimálne odvody živnostníkov sa výrazne nezvýšia, malo by to pomôcť mnohým ľuďom, ktorí podnikali a platili si najnižšie možné odvody.

Ručenie majetkom

Rozdiel medzi živnosťou a eseročkou pocíti podnikateľ najmä vtedy, keď sa dostane do problémov a nebude schopný splácať svoje dlhy. „Fyzická osoba ručí pri podnikaní celým svojím majetkom, na ktorý sa môže siahnuť v prípade dlhov z obchodných vzťahov, spôsobenia škody alebo náhrady ušlých ziskov. Jeho súkromný majetok sa v prípade finančných problémov v živnosti môže speňažiť, a tak pokryť všetky prípadné dlhy,“ hovorí Jobová.

Napríklad, ak živnostníkovi nezaplatí jeho odberateľ a on nebude mať preto dostatok peňazí, aby zaplatil za materiál či vyplatil svojich zamestnancov, budú si môcť títo ľudia od neho vymáhať dlh a exekútor bude môcť siahnuť aj na jeho súkromný majetok. Živnostník tak z dôvodu dlhov z podnikania, ktoré ani sám nezapríčinil, môže prísť aj o strechu nad hlavou.

Naproti tomu spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným ručí za záväzky firmy len do výšky svojho nesplateného vkladu. „Spoločník, ak zaplatil celý vklad o základného imania, tak neručí za záväzky spoločnosti. Spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom,“ hovorí Jobová. Napríklad, ak firma bude vlastniť auto či výrobnú halu, exekútor môže tento majetok speňažiť. Nemôže však siahnuť už na súkromný dom majiteľa firma, ak splatil celý svoj vklad.

Zrušiť živnosť a založiť s. r. o.?

Som živnostník a môj hrubý príjem dosahuje 60-tisíc eur ročne. Preto som aj platcom DPH. V posledných rokoch som skončil v strate, preto som neplatil žiadne dane. Musím však stále platiť minimálne odvody. Oplatí sa mi zrušiť živnosť a založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, kde budem musieť zase platiť daňovú licenciu? Jakub, Topoľčany

Ako živnostník musíte platiť minimálne odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne. V tomto roku tak musíte každý mesiac poslať 61,81 eura na zdravotné poistenie a 146,35 eura na sociálne poistenie. Celkovo tak za rok zaplatíte na odvodoch 2 497,92 eura. Ak by ste si založili spoločnosť s ručením obmedzeným a vystupovali by ste ako konateľ bez nároku na odmenu, museli by ste sa prihlásiť ako samoplatca do zdravotnej poisťovne. V takom prípade budete mesačne platiť 61,81 eura.

Odvody do Sociálnej poisťovne nemusíte platiť. Za rok tak celkovo zaplatíte na odvodoch 741,72 eura. Podľa súčasných pravidiel by ste ako majiteľ eseročky, ktorá je platcom DPH, mali platiť daňovú licenciu v sume 960 eur. V prvom roku však firmy licenciu platiť nemusia a od budúceho roku bude licencia zrušená.

To znamená, že ak budete v strate, budete musieť platiť len zdravotné odvody v sume 741,72 eura ročne, v porovnaní so živnosťou tak za rok ušetríte 1 756,20 eura. Lenže ak si po založení spoločnosti s ručením obmedzeným nebudete platiť odvody na sociálne poistenie, nebudete mať ani nárok na dávky z tohto poistenia. V prípade choroby tak nedostanete nemocenské a nebudete môcť dostať ani ošetrovné. Rovnako obdobie, počas ktorého si nebudete platiť sociálne odvody, sa vám nezapočíta do dôchodku.

Ako založiť družstvo?

Rozmýšľam, že by som podnikal formou družstva, keďže tam je nižšie základné imanie ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Môžem si ho založiť aj sám? Roman, Košice

Na založenie družstva je treba aspoň piatich ľudí a základné imanie je vo výške 1 250 eur. Je teda výrazne nižšie ako pri akciovej spoločnosti alebo pri eseročke. Jednotliví členovia družstva za záväzky neručia svojím osobným majetkom, ale ručí len samotné družstvo majetkom, ktorý prevzalo od svojich členov. Maximálny počet členov družstva nie je nijako obmedzený a veľkou výhodou je aj to, že členovia družstva môžu vystupovať anonymne.

Nie je teda možné vypátrať, kto je členom družstva. Na rozdiel od iných právnických osôb sa družstvo môže vyhnúť aj plateniu licencie. Družstvo totiž môže byť založené nielen na podnikanie, ale aj na zabezpečovanie potrieb svojich členov a podnikanie je v takom prípade druhoradé. V takom prípade sa naň nevzťahuje povinnosť platiť daňovú licenciu. Tá však bude od budúceho roku zrušená.

Ako je to s odpočtom daňovej licencie?

Vlani bola moja firma v strate, preto som musel zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur. Budem si môcť túto sumu v budúcnosti nejako odpočítať? Marek, Štrba

Zaplatenú daňovú licenciu si môžete odpočítať z daní počas troch nasledujúcich rokov za predpokladu, že vaša daň bude dostatočne vysoká. Ak by ste napríklad v roku 2015 dosiahli zisk, z ktorého máte zaplatiť daň 2 000 eur, odpočítate si z tejto sumy zaplatenú licenciu vo výške 960 eur a štátu odvediete len 1 040 eur. Ak by vaša daň bola napríklad len 1 300 eur, musíte štátu odviesť 960 eur a odpočítate si preto len 340 eur.

Zvyšných 620 eur si budete môcť odpočítať v nasledujúcich dvoch rokoch. Ak by vám však v tomto roku vyšla daň nižšia ako 960 eur, musíte zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 eur, preto si nebudete môcť odpočítať v tomto roku žiadnu sumu a prenesiete si celých 960 eur do nasledujúcich dvoch rokov.

Postup pri exekúcii

Som živnostník, keďže mi odberateľ nezaplatil, nemohol som ani ja zaplatiť svojim dodávateľom. Teraz mi hrozí exekúcia. Ako sa v takom prípade postupuje? Anton, Čadca

Postup v prípade vyhlásenia exekúcie na majetok živnostníka je štandardný, to znamená, že je tu potrebný exekučný titul, t. j. právoplatné rozhodnutie súdu, rozhodcovského súdu o pohľadávke veriteľa alebo notárska zápisnica o právnom záväzku a súhlase s exekúciou, následne podanie návrhu na exekúciu zo strany oprávneného, žiadosť exekútora o poverenie súdu, upovedomenie o začatí exekúcie spolu so zákazom nakladania s majetkom alebo účtom v banke.

Povinný môže do 14 dní od doručenia upovedomenia podať námietky proti exekúcii, ak sú tu okolnosti brániace exekúcii. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o námietkach alebo po uplynutí lehoty na podanie námietok vydá exekútor exekučný príkaz, v ktorom uvedie spôsob vykonania exekúcie (predaj nehnuteľnosti, prikázanie pohľadávky z účtu v banke atď.). Od doručenia exekučného príkazu banke je táto ihneď povinná vyplatiť pohľadávku oprávnenému.

Konateľ s. r. o. a dôchodok

Chcem si založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, kde budem pôsobiť ako konateľ, no nebudem vo firme zamestnaný. Čo mám urobiť, aby sa mi takto odpracované roky zohľadnili pri výpočte dôchodku? Ján, Trenčín

V prípade, že budete konateľom, ktorý nie je zamestnaný, nebudete si musieť platiť odvody na sociálne poistenie. Ak chcete, aby sa vám tieto roky započítali do dôchodku, musíte si uzatvoriť dobrovoľné dôchodkové poistenie. Na dobrovoľné dôchodkové poistenie sa prihlasuje prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby na pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska. Výška mesačného poistného závisí od zvoleného vymeriavacieho základu. Kto uzatvorí dôchodkové poistenie, musí okrem starobného a invalidného poistenia platiť aj odvod do rezervného fondu v celkovej výške 28,75 percenta z vymeriavacieho základu.

Ak si niekto zvolí minimálny vymeriavací základ a bude si z neho platiť jeden rok odvody, mal by sa jeho budúci mesačný dôchodok vďaka tomu zvýšiť asi o 5,70 eura. Výpočet dôchodku je však individuálny, a preto nemožno vopred povedať presnú sumu. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je v súčasnosti 441,50 eura. Kto si zvolí minimálnu sumu, bude musieť platiť mesačné odvody vo výške 126,93 eura.

TEXT: Peter Matula
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 3/2017.