Infraštruktúra by sa mala rozbehnúť. Otázne je, ktoré projekty budú prioritou

infrastruktura
Zdroj: Shutterstock

Iba pätina z vyše 100 dôležitých cestných projektov sa dá stavať do roku 2030 za 0,8 % HDP ročne.

Pri dvojciferných prepadoch vo výstavbe budov pre opatrnosť súkromných investorov inžinierske stavby za verejné peniaze v roku 2020 stavbárov sklamali. Aj keď klesali pomalšie v porovnaní s prestavaným objemom na bytových či nebytových budovách. Na inžinierskych stavbách vlani vykonali stavbári práce za 1,65 miliardy eur a vrátili sa do roku 2017.

Minuloročný medziročný pokles šplhal k 8 %. V novej výstavbe za 1,37 miliardy eur bol až dvojciferný a ešte o čosi hlbší, kompenzovali ho opravy takmer za 280 miliónov eur. Stúpli skoro o 10 % a presiahli pätinu zrealizovaného objemu. A to sa podarilo po prvý raz v celom uplynulom desaťročí.

Ak nová výstavba dynamicky rástla, podiel opráv spravidla klesal. Tak to bolo aj v roku 2018, keď práce zrealizované na inžinierskych stavbách medziročne stúpli skoro o štvrtinu a siahali k dvom miliardám eur. No prvý výpadok viac ako 10 % mali už predvlani, takže spolu s minuloročným poklesom prišli o výkony v hodnote 350 miliónov eur.

Na drahé a náročné infraštruktúrne stavby majú kapacity v stavebníctve nastavené tie najväčšie stavebné podniky. Štatistici ich sledujú v skupine zamestnávajúcej 500 a viac ľudí. Pri nestabilnom dopyte sa im zamestnanosť a produkcia menia skokovo. Kým v roku 2018 mali produkciu skoro miliardu eur a v priemere živili skoro 4 600 ľudí, vlani im spadla na menej ako pol miliardy a prišli o 1 200 zamestnancov.

Medzitým pri klesajúcich výkonoch v roku 2019 zamestnanosť o čosi zvýšili. Hľadajú perspektívu na stavbách v zahraničí a v medzinárodných skupinách. Niektorí sa však dostali aj do hlbších problémov. V júli 2021 súd potvrdil začiatok konkurzného konania voči košickej Colas Slovakia zo skupiny Bouygues v júli 2021. Firma vlani pohltila menšiu, ale úspešnejšiu sesterskú spoločnosť Cesty Nitra a dostala sa s výsledkami za rok 2020 do prvej desiatky najväčších stavebných podnikov v SR.

No pri výkonoch vyšších ako 30 miliónov eur zostala v strate, z ktorej sa ani predtým nevedela vymaniť. Už pod niekdajším názvom Inžinierske stavby jej hrozil konkurz v marci 2018. Budúcnosť sa javí o čosi stabilnejšia. Aspoň podľa harmonogramu prípravy a výstavby cestných projektov, ktorý pripravil rezort dopravy na cestnú infraštruktúru, ktorú má v kompetencii.

Na cesty by malo ísť 0,8 % z reálneho HDP ročne, to je vyše 700 miliónov eur v roku 2021 a 1,8 miliardy eur v roku 2029. Z vyše 100 dôležitých projektov sa však do výstavby dostane menej ako 20 %. Medzi najakútnejšie patrí dokončenie rozostavaných alebo súťažených stavieb a najprioritnejších úsekov na diaľnici D1 z Bratislavy do Košíc a na kysuckej D3. A tiež stabilizácia ciest I. triedy, ktoré má Slovenská správa ciest.

Rezort dopravy si vzhľadom na ekonomické efekty verejných investícií do stavebníctva a infraštruktúry myslí, že by malo byť ambíciou SR podiel investícií zvyšovať, aspoň v pokrízových časoch. Pri finančnom rámci 1,1 % z HDP by mohlo byť do realizačnej fázy pripravených zhruba 25 cestných úsekov ciest navyše. Na podobný podiel nabehli štáty, budujúce nadradenú infraštruktúru tak ako SR.

Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest financuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá získava zdroje zo štátneho rozpočtu i z fondov EU. Vlani minula na investície vyše 450 miliónov eur. Chcela však utratiť bezmála 700 miliónov eur a v tomto roku to už malo byť skoro až 1,5 miliardy eur. Tento ambiciózny plán posúva. V roku 2021 by rada investovala asi 630 miliónov eur, potom skoro miliardu a v roku 2023 plánuje 1,5 miliardy eur.

Aktuálne má vo výstavbe bezmála 20 kilometrov tunelov. Harmonogram rezortu dopravy nezahŕňa investičné projekty na cestách II. a III. triedy a miestnych komunikáciách. Ministerstvo dopravy a výstavby SR po komunikácii so zástupcami samosprávy konštatuje, že investičný dlh cestnej infraštruktúry na regionálnej úrovni je pálčivý a potrebuje systematické riešenie, presahujúce súčasný rámec financovania samospráv.

Pomohlo by zriadenie fondu dopravnej infraštruktúry, ktorý už vyše 10 rokov existuje v Českej republike. Ako jediný štátny fond sumarizuje potreby v rôznych druhoch dopravnej infraštruktúry z viacerých úrovní správy, stanovuje priority a delí peniaze na prípravu a realizáciu stavieb. S pribúdajúcimi európskymi finančnými zdrojmi je potrebný na Slovensku čoraz viac a každé váhanie je už chybou.

Cez plán obnovy a odolnosti má totiž Slovensko efektívne a rýchlo čerpať až 750 miliónov eur na udržateľnú dopravu. Novú železničnú stanicu namiesto odstavenej Filiálky a prímestské železničné trate i cestné prepojenia potrebuje už nutne Bratislava, ktorá v globálnych plánoch stále chýba. Z európskych zdrojov začne len výstavba predĺženia električkovej trate v Petržalke a v príprave je rekonštrukcia dvoch električkových radiál.

Redakcia

Podklady: statistics.sk, ndsas.sk, telecom.gov.sk

Článok bol publikovaný v časopise ASB Almanach 2021.