Geotechnika je neoddeliteľnou súčasťou líniových stavieb – či už ide o oporné a zárubné múry, stabilizácie zosuvov, tunely, zlepšovanie konštrukčných vrstiev koľajového podložia, alebo špeciálne zakladanie mostných objektov. Inak to nie je ani pri modernizácii železničných tratí. Článok opisuje vybrané geotechnické stavby pri modernizácii železničnej trate Čadca – štátna hranica SR/ČR z pohľadu projektanta.
Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.
Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti spôsoby pasportizácie konštrukcií tunela Višňové, ktoré boli zrealizované predchádzajúcim združením dodávateľov Salini – Impregilo – Dúha.
Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna disponuje najdlhšou estakádou na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, prechádzajúcou údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 bol realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
Železničná trať Žilina – Čadca je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru č. VI Žilina – Zwardoň – Gdynia a úsek Čadca – št. hranica ČR/SR je prepojením tohto koridoru s koridorom č. 3 v sieti ČD.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.
Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.
Cesta cez horský priesmyk na Pezinskej babe je mimoriadne obľúbenou tak medzi motoristami, ako aj motorkármi. Na vzdialenosti približne 10 kilometrov prekonáva výškový rozdiel 300 metrov. Vedie cez masív Malých Karpát, ostrými zákrutami a krásnou prírodou. Žiaľ, vozovka už nebola taká krásna, nachádzali sa tu výtlky a trhliny. Župa ju dala v tomto roku konečne opraviť a dnes je ako nová.
Ak chcel priemyselne strategický región Kansai (geografické srdce Japonska) udržať krok s hlavný mestom Japonska, potreboval nevyhnutne nové a moderné letisko. Dovtedy sa všetok tovar z regiónu prevážal na medzinárodné letisko v Tokiu.
Električková trať, ktorá má viesť popri Pribinovej a Košickej, je terčom kontroverzií už niekoľko rokov. Ide pritom o nanajvýš dôležitý dopravný projekt, ktorý má spojiť novovznikajúci downtown s ďalšími časťami mesta. Rozpory neutíchajú ani dnes. Zámer bude musieť prejsť ďalším posudzovaním a proti jeho výstavbe bolo podané aj odvolanie. To ešte viac podkopáva nohy výstavbe električkovej radiály, ktorá môže Bratislave len pomôcť.
Vyplýva to z novej štúdie enviroorganizácie Greenpeace. Informovala o tom hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. Environmentalisti vyzývajú politikov, aby presunuli priority financovania z ciest na železnice a zabezpečili tak zníženie emisií.
