Koncepcia energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020

Vypracovanie Koncepcie energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020 vyplýva zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 9 ods. 1 písm. a) je táto úloha uložená Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Hlavným zámerom koncepcie bolo vytvoriť podmienky pre postupné zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov SR cez stanovenie cieľov, priorít a systémových krokov. Pre ich napĺňanie sú v koncepcii navrhnuté úsporné a motivačné opatrenia, programy a úlohy, ktorými by sa malo dosiahnuť výrazné zníženie existujúceho potenciálu možných úspor energie a tým zníženie veľkých rozdielov v porovnaní výsledkov s ostatnými členskými štátmi.

Obsah a dôvod zadania takejto úlohy v zákone vyplýval z preambule smernice č. 2002/91/ES, kde sa konštatovalo, že je „potrebné, aby doplňujúci právny nástroj stanovil konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť veľký nerealizovaný potenciál na úspory energie a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov“. Smernica odporúča aj rámcový návod ako tieto úlohy dosiahnuť, a to: obmedziť sa na tie časti, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy, sú finančne výhodné a mali by sa vrátiť pomocou dosiahnutých úspor energie počas primeraného časového obdobia súvisiaceho s očakávanou technickou životnosťou investície.

Budovy majú vplyv na dlhodobú spotrebu energie a sektor bytových budov a terciárny sektor, ktorého hlavnú časť tvoria budovy, zodpovedá za viac než 40 percent konečnej spotreby energie v spoločenstve a aj na Slovensku.

Smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách stanovuje veľmi ambiciózny cieľ pre členské štáty Európskej únie počnúc rokom 2008 každoročne ušetriť 1 percento konečnej spotreby energie a do konca roku 2016 dosiahnuť spolu 9-percentné úspory celkovej spotreby energie dosiahnutej z ročného priemeru z rokov 2001 až 2005. Splnenie tohto cieľa majú členské štáty preukázať v Akčných plánoch energetickej efektívnosti. Už prvý Akčný plán energetickej efektívnosti v SR vo vláde prijatý na roky 2008 až 2010 počíta s 11-percentným podielom úspor konečnej spotreby energie cez opatrenia v budovách, a tak sa právom bude očakávať tlak na zvýšenie úspor konečnej spotreby energie v budovách v SR.

Koncepcia vytvorila potrebný inštitucionálny, technicky, podporný a motivačný rámec na systémové dosiahnutie zvyšovania energetickej hospodárnosti v budovách.

Zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií

• Zvýšenie hrúbky tepelných izolácií v stavebných konštrukciách a v zatepľovacom systéme s nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti a stabilnou objemovou hmotnosťou potvrdenou notifikovanou osobou.
• Uplatnenie nových progresívnych tepelných izolácií s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami zabezpečujúcimi súčasne rýchlejšiu návratnosť vložených prostriedkov.
• Uplatnenie nových jednovrstvových materiálov alebo stavebných výrobkov so zlepšenými tepelnoizolačnými vlastnosťami umožňujúcimi splnenie požadovaných kritérií bez pridania dodatočnej tepelnej izolácie.
• Uplatnenie tepelnoizolačných omietok ako doplňujúcej vrstvy pôvodného materiálu k dosiahnutiu splnenia tepelnotechnických požiadaviek na stavebné konštrukcie.
• Vybudovanie (i dodatočne) závetria a zádveria v budove.

Zlepšenie tepelnotechnických vlastností otvorových výplňových konštrukcií

• Uplatnenie okien s nižším súčiniteľom prechodu tepla oproti súčasným normovým požiadavkám, rovnako pre nové i obnovované budovy, s určením minimálnej hrúbky rámov plastových, drevených, hliníkových, prípadne kombinovaných okien, s izolačným zasklením s teplým okrajom pomocou nehrdzavejúcej ocele alebo plastu, s hodnotami deklarovanými pre každý rozmer okna.
• Uplatnenie okien so súčiniteľom prechodu tepla U_w pre energeticky pasívne domy.
• Uplatnenie jednovrstvových a viacvrstvových zasklených fasádnych systémov pre vybraté kategórie nebytových budov.
• Uplatnenie vhodného exteriérového tienenia zasklených konštrukcií (žalúzie, rolety, markízy) s rozličným smerom natočenia a ovládania.

Opatrenia na zníženie tepla na vykurovanie

• Pri nových budovách pozitívne ovplyvňovať zníženie potreby energie vhodným osadením budovy, správnou orientáciou budovy a využitím faktora tvaru budovy.
• V nových a obnovovaných budovách uplatniť v stavebných konštrukciách opatrenia na zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcii a otvorových výplní.
• Uplatňovať energeticky úsporné opatrenia v systémoch vykurovania ako hydraulické vyregulovanie systému vykurovania, inštalácia termostatických ventilov alebo výmena nefunkčných termostatických ventilov, uplatňovať tepelnú izoláciu na potrubných rozvodoch a armatúrach, odstrániť netesnosti v systéme vykurovania, opraviť a nastaviť automatický regulačný systém, alebo zaviesť nový regulačný systém. V nebytových budovách zaviesť nočný teplotný útlm, pri niektorých kategó­riách budov aj víkendový teplotný útlm, zvážiť využitie zónovej regulácie.

Opatrenia na zníženie potreby energie na prípravu teplej vody

• Vymeniť ventilové batérie pri umývadlách a vaniach za pákové a pri sprchách za termostatické.
• Uplatňovať kvalitnú tepelnú izoláciu na zvislé i ležaté potrubia.
• Hydraulicky vyregulovať distribučný systém.
• Prehodnotiť a prepočítať svetlosti najmä cirkulačných potrubí, a to najmä pri ich výmene.
• Navrhnúť (a prepočítať) cirkulačné čerpadlá s optimálnym prietokom a špecifickou energiou.

Opatrenia na zníženie potreby energie na vetranie a klimatizáciu

• Kontrolovať a doplniť tepelné izolácie na rozvodoch chladu, teplej vody, vzduchotechnických rozvodov.
• Kontrolovať a zabezpečiť tesnosť rozvodov chladu.
• Nahradiť staré pneumatické systémy merania a regulácie novými elektronickými.
• Navrhnúť zaradenie výmenníkov na spätné získavanie tepla.
• Vylúčiť predimenzovanosť výkonu chladiča, ohrievača a zvlhčovacieho zariadenia.

Opatrenia na zníženie spotreby energie na osvetlenie budov

• Zabezpečiť dostatočné denné osvetlenie v projektových návrhoch.
• Používať hospodárne svetelné zdroje, svietidiel a osvetľovacích zariadení.
• Aplikovať viacdimenzionálne regulované osvetľovacie sústavy.
• Využívať elektronické predradníky v svietidlách.

Rozsah novej výstavby bytových i nebytových budov od roku 1991 jasne ukazuje, že rozhodujúci potenciál možných úspor energie je v existujúcich budovách, v ktorých sa dlhodobo zanedbávala údržba a opravy, ktoré nevyhovujú súčasným tepelnotechnickým požiadavkám, a preto by mali byť obnovované v súlade s platnými tepelnotechnickými požiadavkami súčasnosti, vrátane opatrení vo vykurovaní a príprave teplej vody.

V tomto roku je potrebné pripraviť dlhodobý program systémového uplatnenia inovatívnych opatrení energetickej hospodárnosti budov, spolu s formami podpory, tak aby výstupy tohto programu významne ovplyvnili zlepšovanie energetickej hospodárnosti v budovách po roku 2010.

Dlhodobý program inovatívnych opatrení bude so zameraním na výrazné zlepšenie energetickej hospodárnosti v budovách so zaradením do energetickej triedy B a osobitne do energetickej triedy A.

Pri nových bytových a nebytových budovách, najmä od roku 2011 bude potrebné výraznejšie presadzovať uplatňovanie nízkoenergetických a energeticky pasívnych budov, ktoré budú používať pasívne vykurovanie a chladenie. Postupne presadzovať riešenia na dosiahnutie kritérií nízkoenergetických budov pri významnej obnove budov, ak to bude funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.

Naďalej je potrebné preferovať doteraz úspešné formy podpory a podporné programy, ale popri tom pripraviť aj nové formy cielene zamerané na úspory energie v budovách.

Ing. Alena Ohradzanská
Foto: Spokojné bývanie, s. r. o., Bratislava

Autorka je riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve­ výstavby a regionálneho rozvoja SR

Literatúra
1. Smernica č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov zo 16. 12. 2002.
2. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Koncepcia energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.