Garantovaná energetická služba ako inovatívny nástroj na financovanie obnovy budov

Budovy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, či už s využitím na bývanie, prácu, alebo priemysel. Mnoho budov je pritom v zlom až nevyhovujúcom technickom stave. Preto je potrebná ich obnova. Jednou z možností financovania tejto obnovy môže byť garantovaná energetická služba (GES).

Energetickú službu možno poskytovať ako podpornú energetickú službu alebo garantovanú energetickú službu. Pri poskytovaní energetickej služby sa vychádza zo zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [1]. Pre úspešnú realizáciu energetickej služby je veľmi dôležité, aby jej prijímatelia dodali všetky potrebné materiály poskytovateľovi energetickej služby.

Prijímateľ je okrem toho povinný odovzdať priestory a pracoviská na realizáciu navrhnutých opatrení, zamedziť vstupu neoprávnených osôb, zabezpečiť dodávku elektriny, vody a tiež umožniť využívanie sociálnych zariadení, šatní a priestorov na skladovanie materiálov potrebných na realizáciu opatrení.

Prijímateľ je povinný vykonať všetky potrebné opatrenia na odstránenie problémov, ktoré sa vyskytnú v dotknutých priestoroch (napr. výskyt nebezpečných látok, o ktorých nebol poskytovateľ energetickej služby informovaný pred začatím realizácie opatrení).

Vzhľadom na to, že ide o staršie budovy, jedným z najväčších problémv pre prijímateľa je mnohokrát poskytnutie dokumentácie skutočného vyhotovenia. Toto je jedna z možných príčin sťaženia a predĺženia realizácie energetickej služby.

Garantovaná energetická služba

Pri garantovanej energetickej službe (ďalej len „GES“) je potrebné uzavrieť zmluvu o energetickej efektívnosti, konkrétne zmluvu o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie. Vo svete je táto energetická služba známa pod pojmom Energy Performance Contracting (EPC).

GES predstavuje formu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom a na rozdiel od PES musí mať zmluva uzatvorená medzi prijímateľom a poskytovateľom písomnú formu. Odmena je poskytovateľovi GES uhradená na základe toho, či boli naozaj dosiahnuté zlepšenia energetickej hospodárnosti, ktoré boli určené pred realizáciou opatrení [2].

Predmetom zmluvy GES je spracovanie energetického auditu budovy a realizácia navrhnutých opatrení. Pri GES dochádza k modernizácii budov a zariadení prijímateľa energetickej služby. Práve táto modernizácia vedie k zníženiu nákladov na spotrebu energie a ďalších nákladov na prevádzku budovy. GES môžu poskytovať len odborne spôsobilé osoby, ktorými sú držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie tejto energetickej služby alebo energetický audítor.

Priebeh projektu GES

Každá budova vykazuje ročnú spotrebu a náklady na energiu, ktoré možno aplikovaním GES znížiť. Prvým krokom je podpísanie zmluvy o GES medzi prijímateľom a poskytovateľom (obr. 1) a vypracovanie energetickej analýzy, ktorá opisuje predovšetkým súčasný stav budovy.

Ďalším krokom je návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Poskytovateľ sa zaručí, aby opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti boli naozaj efektívne a aby dochádzalo k úsporám spotrieb a nákladov za energiu. Pri návrhu si poskytovateľ zvyčajne dáva určitú rezervu, ak by došlo k výpadku úspor.

Práve pri takomto výpadku je poskytovateľ povinný uhradiť pokutu definovanú v zmluve. Takáto rezerva vo forme prebytku úspor je prijímateľovi k dispozícii. Návratnosť projektov GES je zvyčajne od 6 do 10 rokov, no pri stabilnom subjekte môže ísť aj o viac rokov (približne 15 rokov).

Posledným krokom je realizácia projektu, za ktorú zodpovedá ESCo spoločnosť (z angl. Energy Service Company). Po skončení platnosti zmluvy o GES prijímateľ získava menšie úspory nákladov vďaka implementácii navrhovaných opatrení a celkovej modernizácii budovy [3], [4].

ESCo spoločnosť

Garantovanú energetickú službu zvyčajne dodávajú ESCo spoločnosti. ESCo môžu byť fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú energetické služby. Zároveň preberajú technické aj finančné riziko, ktoré vyplýva z návrhu opatrení, realizácie a prevádzky počas celého trvania projektu. Financovanie projektu môže byť rôzne, zvyčajne si prijímatelia zvolia bankový úver.

Financovanie projektov GES

Jednou z dôležitých súčastí GES projektu je aj zmluvný obchodný model v oblasti energetickej hospodárnosti (z angl. Energy Performance Contracting Business Model „EPCBM“). EPCBM model určuje druhy zmlúv na GES projekty, ktoré majú výrazný vplyv pri zhotovovaní projektov. V súčasnosti je správny výber EPCBM modelu čoraz dôležitejší [4].

EPCBM ako obchodný model v rámci mechanizmu GES v projekte môže zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť investičné riziko. Každý EPCBM model napriek tomu ovplyvňuje zhotovenie projektu na rôznych úrovniach z dôvodu, že rôzne druhy EPCBM modelov majú svoje vlastné črty vo financovaní aj delení sa o riziko (z angl. risk sharing, tiež známe ako „rozdelenie rizika“ – znamená, že bonusy a straty každého člena skupiny sú alokované v rámci skupiny na základe vopred stanoveného vzorca).

Podľa dostupných štúdií patria medzi tri hlavné EPCBM modely [5], [6]: ƒ

• model zdieľaných úspor, ƒ
• model garantovaných úspor, ƒ
• model Chaffee.

EPCBM model, ktorý je „prinášateľom“ úspešnej realizácie projektov GES, odkazuje na dohodu o projekte medzi zákazníkmi v oblasti energetiky a ESCo spoločnosťami [7]. EPCBM identifikuje úlohy klientov a ESCo spoločností pri implementácii projektov GES a definuje zodpovednosť a zdieľanie rizika účastníkov v projekte EPC [8], [9], [10]. Vysvetľuje tiež rozdelenie úspor nákladov [11].

EPCBM model určuje zmluvný druh projektu GES a má zásadný vplyv na úsporu energie [12]. Ukázalo sa, že zohráva dôležitú úlohu v štruktúrovanej analýze a identifikácii kritických faktorov, ktoré bránia rozvoju odvetvia ESCo spoločností [13]. Napriek tomu, že existujú prekážky v implementácii projektu GES, ako sú nezdravé politiky, nedokonalý úverový systém [9] či problémy s financovaním [14], EPCBM model vedie k situácii, ktorá je obojstranne výhodná [11].

Hneď ako sa stanoví určitý EPCBM model, už ho nemožno voľne zmeniť, inak účastníci projektu zaplatia pokutu. Existujú rôzne typy EPCBM modelov. Medzi najbežnejšie patrí model zdieľaných úspor, model garantovaných úspor a model Chaffee.

Model zdieľaných úspor

V rámci modelu zdieľaných úspor ESCo spoločnosť podpisuje zmluvu o financovaní a realizácii s klientmi, pričom zodpovedá za návrh, financovanie a implementáciu projektu GES (obr. 2). Od ESCo spoločnosti sa požaduje, aby overila úspory energie počas zmluvného obdobia.

Fixná časť úspor energie sa vypláca ESCo spoločnosti počas stanoveného obdobia, pričom klienti nesú takmer „nulové riziko“ [15]. Tento model sa označuje aj ako „ESCo s úplnými službami“ [11].

Model garantovaných úspor

Pri modeli garantovaných úspor ESCo spoločnosti navrhujú a realizujú projekt EPC, ale nefinancujú ho, hoci môžu zabezpečiť alebo uľahčiť financovanie (obr. 3). ESCo spoločnosti sa zaručujú, že úspory energie budú postačovať na pokrytie platieb za dlhovú službu [9], [11].

Model Chaffee

V modeli Chaffee, ktorý je znázornený na obrázku 4, sú ESCo spoločnosti zodpovedné za prevádzku a údržbu celého energetického systému a takisto sú zodpovedné aj za náklady na energiu [14], pričom si celý priebeh projektu samofinancujú.

ESCo spoločnosti získavajú všetky financie spojené s úsporou energie, ak dosiahnu zmluvne stanovené ciele. V opačnom prípade musia výpadok úspor energie doplatiť klientom ako kompenzáciu za nedosiahnutie cieľov [4].

Každý projekt však prináša určité riziká. V modeli garantovaných úspor preberajú ESCo spoločnosti obchodné riziko a klienti preberajú riziko, že projekt neprinesie také množstvo úspor, aké bolo garantované. Keďže si klienti financujú projekt sami, preberajú aj finančné riziko [15]. V modeli zdieľania úspor preberajú ESCo spoločnosti finančné riziko a aj riziko spojené s nedosiahnutím garantovaných úspor [13].

V porovnaní s ostatnými dvoma modelmi sú ESCo spoločnosti v modeli Chaffee zodpovedné za samofinancovanie a zároveň nesú riziko financovania [4]. Prevzatie rizika zo strany ESCo spoločnosti a súvisiace ustanovenia o zárukách otvárajú niekoľko atraktívnych možností financovania počiatočných investícií. Pri financovaní investičných nákladov existuje mnoho možností, napríklad: ƒ

• financovanie vlastníkom (platí majiteľ budovy); ƒ
• financovanie ESCo spoločnosťou (spoločnosť poskytujúca energetické služby platí a ponecháva si vlastníctvo aktív); ƒ
• financovanie treťou stranou (finančník tretej strany poskytuje dohodu o pôžičke alebo poskytovaní služieb a predpokladá sa, že prevzal úverové riziko a riziko nezaplatenia); ƒ
• za investíciu platí klient alebo fond tretej strany; ƒ
• vlády alebo verejné služby poskytujú úplné alebo čiastočné financovanie prostredníctvom grantov, pôžičiek a/alebo daňových stimulov; ƒ
• kombinácia vyššie uvedených.

Financovanie GES projektov v Európe a na Slovensku

Na obr. 5 vidieť percentuálne zastúpenie spôsobu financovania GES projektov v krajinách Európskej únie. Tento graf je založený na prieskume ESCo spoločností v Európskej únii, pričom podniky mali označiť spôsob financovania, ktorý najčastejšie využívajú [16].

Pretože projekty GES sú vo väčšine prípadov veľké projekty a všetky súvisiace náklady s projektom je potrebné pokryť, podniky alebo klienti často využívajú možnosť požičať si peniaze. Ak však chcú svoj projekt financovať z iných zdrojov, ako sú ich vlastné, musia byť finančne stabilní. Obrázok 6 znázorňuje prieskum financovania GES projektov na Slovensku [16].

Vplyv neistoty v projektoch GES

Pri návrhu garantovaných úspor prichádza od klienta k poskytovateľovi veľa otázok. Každá služba, či už v ekonomickom, alebo energetickom sektore, je do určitej miery ovplyvnená neistotou zo strany klienta. Napríklad, čo ak využitie GES nie je správne navrhnuté? Čo ak sa nedosiahnu garantované úspory?

Základom dobre zrealizovaného GES projektu je správne odhadnutá porovnávacia spotreba, tzv. baseline, vzhľadom ku ktorej sa ďalej počíta energetická náročnosť budovy a tiež energetická náročnosť technológie v budove.

Správne odhadnutá baseline hodnota pomáha kvantifikovať očakávané úspory a tiež porovnať skutočne dosiahnuté úspory s očakávanými úsporami a podobne. Podľa projektu QualitEE, zameraného okrem iného na hlavné prekážky využitia GES, je jednou z najväčších prekážok pri využívaní GES nedostatok informácií alebo nedôvera v ESCo spoločnosť [16]. Tieto, ale aj iné prekážky realizácie GES projektu sú znázornené na obr. 7.

Na záver

Aj napriek určitým prekážkam pri využívaní GES ako jednej z možností financovania existuje množstvo klientov, ktorí sa o túto metódu zaujímajú a pre ktorých je riešenie obnovy budovy pomocou GES výhodné a efektívne.

Jednou z hlavných výhod GES je skutočnosť, že energeticky efektívne opatrenia sa realizujú hneď a celé riziko spojené s návratnosťou opatrení a ich ziskovosťou na seba preberá ESCo spoločnosť.

Poďakovanie

Prácu podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prostredníctvom grantov VEGA 1/0847/18 a KEGA 044STU – 4/2018.

Literatúra

1. Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Asociácia poskytovateľov energetickej služby.
3. Projekt Transparense.
4. Shang, T. – Zhang, K. – Liu, P. – Chen, Z.: A review of energy performance contracting business models: Status and recommendation, Sustainable Cities and Society, 2017, s. 203 – 210.
5. Goldman, C. A. – Hopper, N. C. – & Osborn, J. G.: Review of US ESCO industry market trends: an empirical analysis of project data. Energy Policy, 33, 2005, s. 387 – 405.
6. Hannon, M. J. – Foxon, T. J. – & Gale, W. F.: The co-evolutionary relationship between Energy Service Companies and the UK energy system: Implications for a lowcarbon transition. Energy Policy, 61, 2013, s. 1 031 – 1 045.
7. Nicol, H. – Charles, G. – Jennifer, M. – Dave, B. – Kate, M. S.: Public and institutional markets for ESCO services: comparing programs, practices, and performance. Lawrence Berkeley National Laboratory, 2005.

Pokračovanie literatúry

8. Bertoldi, P. – Rezessy, S.: Energy service companies in Europe. Status report, 2005, s. 1 – 72.
9. Rezessy, S. – Dimitrov, K. – Urge-Vorsatz, D. – Baruch, S.: Municipalities and energy efficiency in countries in transition − Review of factors that determine municipal involvement in the markets for energy services and energy efficient equipment, or how to augment the role of municipalities as market players. Energy Policy, 34, 2005, s. 223 – 237.
10. Pantaleo, A. – Candelise, C. – Bauen, A. – & Shah, N.: ESCO business models for biomass heating and CHP: Profitability of ESCO operations in Italy and key factors assessment. Renewable & Sustainable Energy Reviews, 30, 2014, s. 237 – 253.
11. Xu, P. P. – Chan, E. H. W. – & Qian, Q. K.: Success factors of energy performance contracting (EPC) for sustainable building energy efficiency retrofit (BEER) of hotel buildings in China. Energy Policy, 39, 2011, s. 7 389 – 7 398.
12. Fang, W. S. – Miller, S. M. – & Yeh, C.-C.: The effect of ESCOs on energy use. Energy Policy, 51, 2012, s. 558 – 568.
13. Patari, S. – & Sinkkonen, K.: Energy Service Companies and Energy Performance Contracting: is there a need to renew the business model? Insights from a Delphi study. Journal of Cleaner Production, 66, 2014, s. 264 – 271.
14. Zhao, L. S.: Business model based on EPC mechanism. China technology investment, 2010, s. 18 – 20.
15. Han, Q. – Liu, C. B. – Sun, J. Y.: Research on commercial patterns of China existing building energy retrofit based on energy management contract. Proceedings of the international conference for enhanced building operations (ICEBO), 2006.
16. https://qualitee.eu/

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 01/2021.