2021: Rok, keď bude znieť v prázdnych kanceláriách ozvena
Vakcíny na prevenciu proti COVID-19 dávajú nádej na oživenie ekonomiky. Podľa Colliers International možno očakávať, že sa v roku 2021 oživia aj objemy investícií do kancelárií. Treba však dodať, že podiel prázdnych ofisov sa pravdepodobne ešte zvýši.
Prvé tri kvartály 2020 nájomcovia čakali na to, ako sa vyvinie situácia okolo pandémie a lockdownu, ktorý vyhnal väčšinu ľudí do domácich pracovní. Pokles počtu transakcií v strednej a východnej Európe sa pohyboval medzi 27% a 46%.
V druhom a treťom kvartáli 2020 došlo k nárastu veľkosti priestoru, ktorý nájomcovia ponúkli na účel ďalšieho prenájmu (tzv. sublease). Hoci technicky ide o prenajatý priestor, na trhu sa tým zvýšila ponuka dostupných kancelárií.
Prečítajte si tiež
Nové projekty, ktorých výstavba sa ešte nezačala, sa môžu v dôsledku COVID-19 oneskoriť. Komplikácie by tiež mohli potenciálne čakať aj niektoré kancelárske projekty, ktoré si na zabezpečenie financovania vyžadujú určitú úroveň predprenájmov. Kľúčovými slovami aj v nasledujúcich mesiacoch bude flexibilita a ochrana zdravia.
Michal Hoško, riaditeľ služieb pre nájomcov kancelárskych budov v Colliers International, odhaduje, že v najbližších dvoch rokoch bude obsadených kancelárskych priestorov o 20 až 30 percent menej. V súčasnom roku by sa mohol pomer prázdnych officov vyšplhať na 16%, pričom v treťom kvartáli 2020 sa ešte pohyboval okolo 10%.
„Očakávame, že spoločnosti, kde je nevyhnutná fyzická prítomnosť zamestnancov z dôvodu charakteru ich podnikania, sa pokúsia vyčleniť na oddelené pracovné priestory pre menej ľudí. Pre tieto spoločnosti môže byť regulácia počtu zamestnancov povolených v kancelárii v konkrétnom okamihu jednou z najväčších výziev,“ dodáva.
Čo s firemnou kultúrou
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) tiež eviduje mierne zníženie záujmu o kancelárske priestory. „Niektorí prenajímatelia v záujme prenajať svoje priestory mohli aj mierne znížiť cenu nájmu. Pokiaľ by bol dopad na ekonomiku výraznejší, sekundárne by sa to mohlo prejaviť zníženým záujmom o kancelárske priestory. To ukážu až koncoročné bilancie firiem,“ uviedla asociácia.
Nájomné zmluvy sú väčšinou uzatvárané na obdobie od jedného roka, preto väčšina nájomcov neuvažuje o predčasnom zrušení nájmu, z ktorého by im mohli plynúť sankcie.
Záujem o kancelárske priestory klesá už od roku 2018. Ozývajú sa však hlasy, že izoláciou trpí firemná kultúra a klesá produktivita.
Ako vyplýva z prieskumu Go4insight, zo všetkých obyvateľov Slovenska vo veku 15-79 rokov pracovala počas prvej vlny pandémie na tzv. home office aspoň niekoľko dní v týždni viac ako štvrtina (26 percent). Z ekonomicky aktívnych obyvateľov sa podiel vyšplhal na 42 percent. Všetky alebo takmer všetky dni v týždni pritom pracovalo z domu 26 percent ekonomicky aktívnych Slovákov.
Približne polovica (49 percent) tých, čo pracovali z domu, hodnotili efektivitu vlastnej práce na približne rovnakej úrovni. O niečo viac ako štvrtina „homeofisákov“ (27 percent) sebakriticky uviedla, že efektivita ich práce bola o niečo nižšia. Na druhej strane, približne rovnako veľká skupina (24 percent) si myslí, že ich pracovný výkon doma bol dokonca o niečo vyšší, ako je tomu bežne v práci.
Približne 40% zamestnancov, ktorí počas korona krízy pracovali z domu, by prácu z domu preferovali častejšie alebo oveľa častejšie, ako tomu bolo pred pandémiou. Ďalších 30% by preferovalo približne rovnakú frekvenciu práce z domu.
Kombinácia ako kompromis
Podľa prieskumu HR Pulse iniciovaného v máji 2020 viac než tretina zamestnávateľov zvažovala pre svojich zamestnancov možnosť pracovať z domu v rozpätí 4 – 8 dní za mesiac. Ďalšia štvrtina zamestnávateľov mala v pláne ponúknuť svojim zamestnancom home office v rozpätí 9 – 15 dní za mesiac.
Najfrekventovanejšími dňami v administratívnych budovách sú utorok a streda, dňom s najnižším počtom ľudí v kanceláriách je naopak piatok. Počas utorka či stredy sa nachádza v biznis centrách v priemere o 14 % viac ľudí ako počas piatka, keď zamestnanci častejšie pracujú z domu.
V prieskume 43 % firiem uviedlo, že ich zamestnanci sú šťastnejší a spokojnejší, ak pracujú z domu. Naopak, každá štvrtá firma zaznamenala väčšiu nepohodu u svojich zamestnancov. Ako najväčšie nevýhody uvádzajú absenciu kolektívu, nevhodné podmienky na prácu, únavu a psychické problémy či narušený work life balans, kedy ľudia dorábajú robotu po večeroch. 64 % z opýtaných potvrdilo, že ich zamestnanci sa cítia menej prepojení s kolektívom.
