EkoFond: Každý projekt môže uspieť
Cieľom aktivít, realizovaných v rámci zodpovedného podnikania, ako je napríklad neinvestičný fond – EkoFond, je nielen podporovať zaujímavé projekty, ale aj vychovávať spoločnosť, meniť stereotypy správania ľudí tak, aby sa stali spoločensky zodpovednými. Aj keď EkoFond pôsobí v oblasti energetickej hospodárnosti budov, má v konečnom dôsledku omnoho širší záber – nielen technický, ale aj sociálny. „Radi podporíme správne projekty, ktoré sú v súlade s filozofiou fondu. Žiadatelia však musia hrať čistú hru,“ zdôrazňuje Eva Guliková, správkyňa fondu.
V poslednom období začína ožívať myšlienka dobrovoľníctva a starostlivosti o životné prostredie aj tu na Slovensku. To nás veľmi teší a veríme, že sme k oživeniu tejto témy prispeli aj my, pretože od roku 2008 aktívne pôsobíme v rámci EkoFondu práve v oblasti energetickej efektívnosti a sekundárne v oblasti ochrany životného prostredia. Myslím si, že otázka dobrovoľníctva, starostlivosti o iných a realizácia verejnoprospešných aktivít by mala byť dôležitou súčasťou života každého z nás. V určitej fáze života sa stávajú dôležitejšie iné hodnoty, napríklad dobré medziľudské vzťahy, priateľstvo, pozitívny emocionálny náboj, ako len materiálny prospech. Takže áno, myslím si, že podobné projekty môžu prispieť aj k ozdraveniu spoločnosti.
S výchovou je najlepšie začínať už od útleho veku. Vy venujete pozornosť deťom cez program EkoFond pre školy. Ide o interaktívny program so zaujímavými aktivitami …
Kde inde začať ako pri deťoch a ich vzdelávaní. V rámci vzdelávacieho procesu máme viacero aktivít. Začíname webovými hrami určenými pre žiakov 1. stupňa základných škôl, ktoré sú zamerané na úspory energie, teda na to, ako v bežnom živote šetriť energiou. Pokračujeme súťažou pre staršie deti základných škôl. Tento rok budeme vyhlasovať už piaty ročník. Hlavnou témou súťaže je vždy téma, ktorá súvisí s využitím energie, napríklad v doprave alebo v školstve. Tu očakávame, že učitelia spolu so žiakmi budú realizovať kreatívne vzdelávacie projekty. Do projektu by sa mali zapojiť nielen mladší a starší žiaci, pedagógovia, ale aj iní pracovníci školy a, samozrejme, aj komunita naviazaná na prostredie školy. Preferujeme také projekty, ktoré prepájajú komunitu a vytvárajú partnerstvá medzi školou a rôznymi organizáciami, alebo dokonca ostatnými obyvateľmi mesta či obce.
Podľa nášho názoru sa téma šetrenia energiou stáva témou dňa a úspory energie môže ovplyvniť každý z nás svojim správaním. Preto sa snažíme viesť deti k tomu, aby prepájali vedomosti, ktoré nadobúdajú v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov, s bežným životom. Chceme, aby sa do vzdelávania vniesol interdisciplinárny rozmer. Jedným z našich hlavných cieľov je odstrániť klasické predmetové – úzko zamerané vyučovanie. Deti totiž nie sú naučené informácie získané v rámci jednotlivých vyučovaných predmetov vzájomne prepájať a už vôbec nie sú naučené prepájať ich s praxou.
Predchádzajúce ročníky tohto programu sa venovali témam ako Energia v našej škole, Energia v doprave, Energia tretieho tisícročia. Téma piateho ročníka bude rovnako zaujímavá. Počas predchádzajúcich štyroch ročníkov nás deti dokázali vždy milo prekvapiť. Je až neuveriteľné, čo všetko sa dá na takúto nie jednoduchú tému, akou je energia vymyslieť. Od spoločenských hier cez pesničky napríklad o CNG až po divadelné hry. V pamäti mi utkvela divadelná hra Pytačky medzi energiami, v rámci ktorej si deti vymieňali argumenty, prečo by si mal ženích za nevestu vybrať práve tú ich energiu. Je úžasné sledovať, čo sa v rámci tohto projektu darí školám robiť. Prínosy vidím v tom, že deti majú priestor na sebarealizáciu, kreatívne myslenie a možnosť prepojiť teóriu s praxou.
Ďalšou aktivitou zameranou na obohatenie vzdelávacieho procesu je naša interaktívna vzdelávacia platforma, umiestnená na našej webovej stránke. Platforma pozostáva z niekoľkých modulov. Učiteľom sa snažíme poskytnúť balík teoretických informácií o rozličných druhoch energie, spôsoboch ich získavania, preprave, výrobe a spotrebe. Teória je doplnená názornými ukážkami – flash animáciami. Zároveň sa snažíme ovplyvňovať aj pedagogický proces, pretože okrem nami vkladaných informácií, pracovných listov a iných vzdelávacích materiálov motivujeme aj učiteľov, aby si v rámci platformy vymieňali svoje projekty a pripravovali spoločné aktivity. Tipy ako šetriť energiou v jednotlivých typových miestnostiach školy, nájdu učitelia v module Aktívna škola. Ide o interaktívnu aplikáciu, kde je možné identifikovať vhodné opatrenia na úspory energie. Každé opatrenie obsahuje opis riešenia, vrátane informácie o jeho finančnej náročnosti. Tento modul je zo strany škôl veľmi obľúbený.
Na platforme ďalej učitelia nájdu metodické materiály, ktoré môžu priamo využiť na vyučovaní, rozličné tipy na pokusy, videá, e-learningový kurz.
Celú platformu sme vyvíjali v spolupráci s Centrom environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA. Zároveň spolupracujeme aj s rôznymi odborníkmi na danú oblasť a dúfame, že sa stane miestom, kde sa nielen učitelia, ale hlavne žiaci a študenti dozvedia o energii veľa zaujímavého.
Tento rok máme za sebou 1. ročník putovnej výstavy Energia 3. tisícročia. Výstava putovala zo západu na východ Slovenska severnou vetvou. Každý mesiac sa nachádzala v určenom jednom meste. Výstavu za rok videlo takmer 10 000 žiakov. Ide o interaktívnu lektorovanú výstavu, ktorá núti deti rozmýšľať o tom, ako šetriť energiou. Mnohé deti vďaka výstave videli prvýkrát na vlastné oči ropu alebo aj obyčajné uhlie. Získali konkrétnu predstavu o tom, čo je to biomasa, načo slúžia fotovoltické alebo solárne panely a podobne. Navštívili model úsporného bytu, či riešili úlohy zamerané na šetrenie s energiou. Pre veľký úspech pripravujeme aj jej druhý ročník. Tento raz bude putovať z východu na západ Slovenska južnou vetvou a predpokladáme, že po ukončení putovania výstava ostane k dispozícii ďalším záujemcom u nášho zriaďovateľa – v priestoroch Plynárenského múzea v Bratislave.
Nevychovávate však len žiakov základných škôl, ale aj stredných…
Sme iniciátorom zriadenia experimentálneho študijného odboru Technik energetických zariadení budov. Výučba prebieha na troch stredných odborných školách v Trnave, Banskej Bystrici a v Prešove. Tento rok naši prví žiaci nastupujú už do 3. ročníka. Celkovo ide o štvorročné štúdium a po jeho ukončení by mali byť na pracovnom trhu servisní technici, ktorí budú schopní zabezpečovať prevádzku, záručný a pozáručný servis kotlov, solárnych a fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel a ďalších podobných zariadení určených na výrobu a využitie energie v domácnostiach a malých prevádzkach. V každej škole je vybudovaná dielňa – učebňa odborného výcviku. Vzhľadom na vybavenie dielní a softvér, ktorý sme špeciálne vyvinuli a ktorý riadi a vyhodnocuje efektivitu jednotlivých technológií vrátane ich vzájomnej kooperácie sa tu často uskutočňujú aj firemné školenia. Tie usporadúvajú firmy, ktoré, každá svojím spôsobom, prispeli na jej zariadenie. Záujem o tento študijný odbor je naozaj veľký. Školy majú od svojho zriaďovateľa povolenie otvoriť každý rok jednu triedu, teda prijať 30 žiakov. V Prešove je však taký pretlak záujmu, že jedine tu už druhý školský rok otvárame dve triedy.
Ako možno na rozdiel od detí zmeniť stereotypy dospelého, spoločensky vyprofilovaného jednotlivca?
Dospelí ľudia majú svoje zaužívané správanie – spôsob ako nabíjame mobilný telefón, vypíname televíziu, ako v zime vetráme, a to všetko sa odráža na našich peňaženkách v účtoch za spotrebovanú energiu. Snažíme sa síce robiť osvetu aj medzi dospelými, ale prioritne sa zameriavame na komunikáciu s deťmi. Deti sa rady učia nové veci. Majú z hľadiska budúcnosti väčší potenciál priniesť kvalitatívnu zmenu do života. Odozva na komunikáciu prostredníctvom našich vzdelávacích programov je zo strany učiteľov, detí, ale aj rodičov veľmi veľká. A to nás utvrdzuje v tom, že toto je tá správna cesta – k tomu, ako zmeniť v konečnom dôsledku aj správanie dospelých. Cez ich deti.
EkoFond sa v rámci programov a grantov zameriava na podporu zvýšenia energetickej efektívnosti. Ktoré z piatich existujúcich programov a grantov priamo súvisia s budovami?
V rámci poskytovania nenávratných finančných príspevkov sa orientujeme len na nepodnikateľské právnické osoby, ako sú napríklad mestá, obce, školy, občianske združenia, domovy sociálnych služieb, nemocnice, škôlky či športové kluby. Teda na subjekty, ktoré negenerujú zisky a nemajú vlastné príjmy. Majú tak problém dostať sa k finančným prostriedkom na realizáciu energetických opatrení budov. Rodinné domy a bytové domy sú z grantových schém vylúčené. Do úvahy prichádzajú len sociálne bytové domy, ktorých vlastníkom je mesto, alebo iná nepodnikateľská alebo nezisková organizácia.
V rámci grantových schém máme aj schému, ktorá sa zameriava na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov ako takých. Teda zatepľovanie, výmenu okien, obnovu konštrukcií. Grantová schéma 02 Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sa každý rok teší najväčšiemu záujmu. Len na poslednej správnej rade, ktorá sa konala v júni, sme schválili projekty za takmer 1 000 000 eur. V minulosti sme podporovali aj termostatizáciu a hydraulické vyregulovanie ústredného kúrenia. V súčasnosti sú tieto opatrenia podmienené legislatívou, čiže ich vlastník budovy musí vykonať, a preto granty už na tento účel nedávame. Granty poskytujeme len na zateplenie budovy a výmenu okien. Čo si myslíme, že nie je tiež zanedbateľné. Aj z hľadiska porovnania nákladov predstavuje termostatizácia a hydraulické vyregulovanie omnoho menšie finančné zaťaženie.
Pokiaľ ide o technológie, máme dve grantové schémy. V rámci grantovej schémy 01 Kogenerácia a trigenerácia podporujeme technológie fungujúce na báze zemného plynu určené na vysokoúčinnú výrobu tepla a elektrickej energie. Grantová schéma 03 je zameraná na podporu plynových tepelných čerpadiel. Ide o technológiu, ktorá zatiaľ nie je na Slovensku veľmi známa ani medzi odbornou verejnosťou.
Keby ste porovnali plynové tepelné čerpadlo s elektrickým – ktoré predstavuje väčšiu záťaž pre životné prostredie?
Plynové tepelné čerpadlo je efektívnejšie. Efektívnejším spôsobom vyrába výsledný produkt z primárnej energie. Premena zdrojovej energie je účinnejšia ako pri elektrickom čerpadle. Porovnanie vplyvu využitia zemného plynu a elektriny na životné prostredie nájdete veľmi často. Ja tieto porovnania nemám veľmi rada, pretože sa spravidla neporovnáva primárna energia, z ktorej je výsledný produkt vyrobený. Elektrická energia predsa nie je zdroj, ktorý nájdete v prírode, musí sa vyrobiť. Preto by sa mala posudzovať aj environmentálna záťaž, ktorú jej výroba prináša. Vo všeobecnosti je známe, že zemný plyn je jedným z najekologickejších palív, aj keď to nie je obnoviteľný zdroj energie. Aj preto máme naše grantové schémy zamerané tak, aby sme podporili projekty zamerané na jeho efektívne využitie. Každý rok napríklad vyhlasujeme projekt zameraný na nákup plynových kondenzačných kotlov. Kondenzačná technológia je totiž omnoho efektívnejšia ako klasické spaľovanie plynu. Vplyv zemného plynu na životné prostredie je v porovnaní s inými palivami najmenej negatívny, a to aj s prihliadnutím na emisie tuhých častíc.
Zemný plyn patrí k neobnoviteľným zdrojom energie. Ako sa vyrovnávate s týmto faktom?
Stále sa hovorí, že máme zásoby na určitý počet rokov. Tento počet sa za 25 rokov, čo ja pôsobím v plynárskom priemysle, nezmenil, čiže stále sa darí nachádzať nové zdroje tohto ušľachtilého paliva. Ale, samozrejme, ide o neobnoviteľný zdroj energie, ktorý nie je nevyčerpateľný. Preto s ním treba narábať čo najefektívnejšie. Hľadáme a podporujeme nové riešenia, kombinované technológie, ktoré by efektívne využívali zemný plyn, ale zároveň aj niektorý z obnoviteľných zdrojov energie. Všetko má však svoje pozitíva a negatíva a ani obnoviteľné zdroje energie zatiaľ nie sú všeliekom. Preto sa snažíme nájsť takú kombináciu technológií, ktorá by priniesla čo najviac pozitív, aby sme mohli vyťažiť čo najviac z ich vzájomnej synergie.
Jednou z hlavných podmienok na získanie finančných prostriedkov v rámci grantových schém EkoFondu je využívanie zemného plynu ako primárnej energie. Nie je to príliš obmedzujúce?
Podľa môjho názoru to obmedzujúce nie je. Slovensko je druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe s pomerne rozsiahlou vybudovanou distribučnou sieťou. Zemný plyn má svoje výrazné pozitíva a nemožno sa mu otočiť chrbtom. Rozhodujúci je samozrejme spôsob, ako sa s týmto neobnoviteľným zdrojom energie nakladá. V prípade EkoFondu tak nejde o slepé podporovanie len jedného typu energie. Uvedomujeme si, že bez klasických palív dnes žiť nemôžeme, ale nedá sa ani žiť len z obnoviteľných zdrojov. Ich koexistencia je nevyhnutná a mala by prinášať čo najviac benefitov a čo najmenej negatív.
Aké predpoklady musí splniť projekt, aby bol úspešný, a aké sú najčastejšie dôvody zamietnutia žiadosti?
Úspešný projekt musí splniť podmienky, ktoré máme zadefinované v našich grantových schémach a musí byť obsahovo kvalitný. Dôvodom, prečo projekt nepodporíme, je najčastejšie skutočnosť, že nie je pripravený dobre a mnohokrát obsahuje logické nedostatky. Každý projekt, ktorý dostaneme, dávame posudzovať skupine odborníkov. Túto skupinu tvoria externí spolupracovníci, teda nie naši zamestnanci. Nemôže sa stať, že o neúspechu projektu rozhodne formálna chyba, napríklad pomlčka na nesprávnom mieste, ako je to v prípade niektorých existujúcich programov financovania.
Vždy hodnotíme obsahovú kvalitu projektu, logiku krokov, ktoré projekt obsahuje. K projektom sa musia doložiť aj tepelnotechnické posudky navrhovaných opatrení v budove. Myslím si, že našou prácou a hodnotením ovplyvňujeme aj odbornú skupinu architektov a projektantov, ktorí tieto projekty spracúvajú. Projekty vo väčšine prípadov obsahujú chyby. Je to výsledkom zmechanizovaného prístupu k riešeniu problému, v dôsledku čoho ich tvorcom často unikajú súvislosti.
Každý žiadateľ dostane od nás spätnú väzbu v podobe argumentov, pre ktoré bol projekt zamietnutý. Napríklad, že výrazne nesedia štvorcové metre v tepelnotechnickom posudku, v projekte a v rozpočte alebo že boli zle navrhnuté opatrenia, zle zvolená metóda obnovy budovy, logika krokov nezabezpečovala dosiahnutie čo najvyššej energetickej hospodárnosti budovy a podobne. Projektanti často používajú výpočtové softvéry, ktoré vychádzajú z českých noriem, alebo používajú nesprávne koeficienty, prípadne sa snažia vypočítať čo najvyššiu úsporu energie, pretože si myslia, že práve to je pre získanie finančných prostriedkov najdôležitejší argument. Často sa stáva, že nedostaneme k dispozícii celý výpočet, len úvod a výsledné hodnoty, čo sa samozrejme nedá skontrolovať.
Akýkoľvek nesprávny krok, či nabaľovanie úspor energie však žiadateľa nakoniec vždy dobehne. Buď hneď na začiatku, alebo v niektorej ďalšej fáze vyplácania finančných prostriedkov. Financovanie máme totiž nastavené tak, že žiadateľ musí schválený projekt vyfinancovať a zrealizovať na vlastné náklady. Po dokončení obnovy budovy nám musí predložiť dokumenty, ktoré požadujeme, napríklad faktúry, energetický certifikát budovy, kolaudačné rozhodnutie a podobne. Sú to základné dokumenty, na základe ktorých zistíme, či sa projekt realizoval tak, ako nám bol predložený, teda či sa použili deklarované tepelnoizolačné systémy, kontrolujeme rozsah realizovaných plôch – štvorcové metre vymenených okien, zateplenia. Ak všetko sedí s projektom, žiadateľ od nás dostane prvú časť – 70 % schváleného príspevku. Po roku nám musí zdokumentovať úspory, ktoré deklaroval v tepelnotechnickom posudku, a ak sú zhodné, dostane od nás zvyšných 30 % príspevku.
Po zamietnutí projektu často vedieme so zástupcami množstvo rokovaní, na ktorých sa snažíme vysvetliť dôvody zamietnutia a vysvetliť im ďalší postup, pomôcť im, ako uspieť. Prepracovaný projekt môžu prihlásiť opätovne. Dvere sú vždy otvorené.
Musia predkladatelia projektov preukázať schopnosť spolufinancovania z vlastných zdrojov alebo finančných zdrojov poskytovaných treťou stranou?
Nie, nemusia. My žiadame informáciu o tom, ako mienia projekt financovať. Tá nemusí byť ani záväzná. Je to len na ich zodpovednosti. Súčasťou zmluvy, ktorú uzatvárame, je aj časový harmonogram realizácie obnovy a vyplácania príspevku. Tým, že príspevok sa vypláca až po zrealizovaní diela, sú nútení v prvom kroku hľadať iné zdroje. Ak majú v rukách náš súhlas s projektom, väčšinou nemajú problém tieto prostriedky získať napríklad od bankových inštitúcií alebo od zriaďovateľa.
Je výška finančnej podpory percentuálne obmedzená alebo stanovený strop v rámci daného programu poskytnete na každý projekt?
Príspevky máme nastavené tak, aby pokryli zhruba 30 až 50 % celkových investičných nákladov projektu. Závisí samozrejme od toho, ako majú žiadatelia nastavené ceny a aké materiály použijú. V prípade zatepľovania a výmeny okien máme nastavený príspevok na štvorcové metre s tým, že zároveň je určený aj strop (teda maximálna výška) príspevku. Miera spolufinancovania je rôzna v závislosti od toho, o aký projekt ide. Maximálnu výšku príspevku sme stanovili najmä preto, aby sa nestalo, že veľký a finančne náročný projekt predloží napríklad nemocnica, univerzita alebo výskumný ústav a vyčerpá nám hneď polovicu rozpočtu grantovej schémy. To nie je naším záujmom. Chceme pomôcť čo najväčšej skupine žiadateľov.
EkoFond funguje už od roku 2008. Ktorý z projektov vám za tých päť rokov utkvel najviac v pamäti?
Za obdobie štyroch rokov sme celkovo na príspevkoch, grantoch a výhrach vyplatili viac ako 7,5 mil. eur. Podporili sme niekoľko stoviek projektov – niekoľko stoviek subjektov. Najpozitívnejšiu väzbu máme zo vzdelávacích aktivít. V rámci súťaže pre základné školy vyplácame školám, ktoré vyhrali, prioritne energetický audit školských budov alebo, ak už audit vykonaný majú, prefinancujeme nejaké energetické opatrenie v hodnote energetického auditu. Najviac mi utkvela v pamäti škola v Hliníku nad Hronom, ktorá bez ohľadu na aktivity EkoFondu už mala vykonaný energetický audit, budova školy bola zateplená, mali vymenené okná, nainštalované pohybové senzory na svetlá a vodovodné batérie na senzory. To zapálenie pre problematiku šetrenia energiou ma fascinovalo. Bola to škola, ktorá nás milo prekvapila a stále prekvapuje. Pravidelne sa umiestňuje na popredných miestach v rámci súťaže pre základné školy. Nečakali sme, že by na Slovensku v čase ich prvej výhry v súťaži niečo také mohlo byť, ale bola to realita. Takýchto škôl začína byť čoraz viac, čo nás naozaj úprimne teší.
Okrem programov a grantov patria medzi ďalšie aktivity fondu aj vlastné projekty a partnerské projekty.
Partnerské projekty sú treťou základnou aktivitou EkoFondu. Tu otvárame priestor iným subjektom, ktorí chcú realizovať projekt mimo kategórie našich grantových schém, ale nemajú naň dostatok peňazí. Tento projekt musí byť v súlade s účelom fondu, čiže musí byť zameraný na energetickú efektívnosť a ochranu životného prostredia. Partnerstvo je zamerané na podporu seminárov, konferencií či vydávanie publikácií. Projekty nazývame partnerské preto, lebo sa snažíme do nich prenášať naše skúsenosti, know-how a aktívne ich riešiť. Neposkytujeme len finančné prostriedky, ale zasahujeme aj do obsahu. Príkladom podporených projektov sú rozličné festivaly – Ekotopfilm, Envirofilm, Jeden svet alebo vydanie publikácie Architektúra energetických výrobní na báze plynu.
Nebránite sa ani novým nápadom na programy či granty zo strany verejnosti. Uplatnia sa niektoré z nich v roku 2013?
O rozšírení počtu grantových schém zatiaľ neuvažujeme. Stále však rozmýšľame nad tým, ako aplikovať do podmienok existujúcich grantových schém informácie získané zo spätnej väzby od žiadateľov, ako aj novinky v technickej oblasti, ktoré sú medzičasom k dispozícii. Tento rok sme ako novú zaradili grantovú schému 03 Plynové tepelné čerpadlá. Schéma bola síce schválená už na správnej rade v novembri 2011, ale väčšiu pozornosť jej začali venovať žiadatelia až začiatkom roka 2012. V rámci tejto schémy sme zatiaľ schválili len jeden projekt – plynové tepelné čerpadlo pre Dom smútku v Trnave. Je to spôsobené tým, že ide o nové technické riešenie a pomerne drahú technológiu. Naším cieľom je momentálne komunikovať informácie o tejto možnosti čo najširšej skupine potenciálnych zákazníkov tak, aby sa táto technológia dostala do povedomia laickej aj odbornej verejnosti.
Eva Gulikova, správkyňa fondu
Rozhovor spracovala: Andrea Dingová
FOTO: EkoFond
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
