Vyštudovala odbor Architektúra a urbanizmus na Technickej univerzite v Košiciach. Krátko na to sa svoje znalosti tejto problematiky rozhodla spojiť s vášňou pre žurnalistiku. Texty so zameraním na architektúru a urbanizmus píše už niekoľko rokov. Vo svojich článkoch sa snaží prinášať odborné témy v prístupnej a zrozumiteľnej forme, aby zaujali nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť.
V menších slovenských mestách sa veľké bytové projekty objavujú len zriedka, pretože rozsiahle investície sa väčšinou sústreďujú do krajských sídiel a rýchlo rastúcich regiónov. V Námestove, kde trvalo žije približne sedemtisíc obyvateľov, však dozrieva zámer, ktorý svojím rozsahom presahuje bežné lokálne developmenty. Na severnom okraji Oravy sa pripravuje na projekt, ktorý môže zásadne ovplyvniť charakter celej juhozápadnej časti jeho zastavaného územia.
Pôvodne administratívno-obchodná budova z roku 1944, ktorá v minulosti slúžila aj ako pobočka banky, prechádza citlivou prestavbou. Objekt sa nachádza na Dunajskej ulici v Starom Meste, v lokalite, ktorá po nedávnej revitalizácii ponúka kvalitný verejný priestor, výbornú dopravnú dostupnosť a bezprostrednú blízkosť centra Bratislavy. Práve tu postupne vzniká projekt Lofty Dunajská 24.
Rozvoj územia pod Zoborom sa spája s viacerými výraznými rezidenčnými projektami. Jedným z nich je aj Šindolka Residence, ktorej výstavba by mala započať už túto jar. Investor sľubuje modernú architektúru, kvalitné verejné priestory a dobré dopravné napojenie.
Roky neprístupný areál na Masarykovej ulici v Prešove čaká výrazná premena. V roku 2024 ju odštartovalo odkúpenie pozemkov mestom, ktoré otvorilo cestu k ďalším rozvojovým plánom. Dnes už poznáme aj výsledky architektonickej súťaže, ktoré naznačujú, že zanedbané územie v blízkosti centra má potenciál zmeniť sa na kvalitný a živý verejný priestor pre obyvateľov celého mesta.
Moderný retail sa čoraz výraznejšie presúva aj do menších regiónov, kde vznikajú projekty spájajúce praktickosť s architektonickou kvalitou. Obchodné centrum v Šali je dôkazom, že aj komerčné stavby môžu kultivovať svoje okolie a ponúknuť zákazníkom príjemné prostredie. Návrh od štúdia Martin Vojta architekti pracuje s jednoduchými tvarmi, čistou formou a dôrazom na funkčné riešenia. Výsledkom je objekt, ktorý prirodzene dopĺňa mestskú štruktúru a zároveň reaguje na potreby moderného retailu.
Bratislava sa v najbližších desaťročiach bude musieť vyrovnať s výrazným tlakom na pohrebnú infraštruktúru. Nedávno predstavená odborná štúdia mapuje aktuálny stav mestských pohrebísk, hodnotí ich ďalší vývoj a pomenúva limity existujúcich riešení. Zároveň otvára diskusiu o vzniku nových cintorínov. Súčasťou štúdie sú aj ideové návrhy, ktoré naznačujú, ako by mohli nové pietne miesta fungovať ako plnohodnotná súčasť mestskej krajiny.
Prvá etapa projektu Nový Hlohovec zásadne prispela k premene okrajovej časti mesta na modernú a plnohodnotnú obytnú zónu. Úspešná realizácia priniesla nové bývanie aj služby, ktoré rýchlo našli svojich užívateľov. Na tento pozitívny výsledok chce developer nadviazať pokračovaním výstavby v podobe rozsiahlej druhej etapy. Tá má ambíciu ďalej posilniť mestotvorný charakter územia a ponúknuť obyvateľom komfortné bývanie v perspektívnej lokalite.
Modernizácia školských areálov a ich rozširovanie o nové priestory dnes zohrávajú kľúčovú úlohu v schopnosti škôl reagovať na meniace sa potreby študentov a pedagogického procesu. Prístavby umožňujú zlepšenie technického zázemia aj vznik flexibilných priestorov pre tvorbu, spoluprácu a verejné aktivity. Práve touto cestou sa vydáva aj bratislavská Škola dizajnu, ktorá pri príležitosti svojho 30. výročia pripravuje realizáciu novej modernej multifunkčnej prístavby.
V Trnave to s rozvojom a obnovou verejných priestorov myslia naozaj vážne. Okrem nedávno oceneného projektu obnovy sídliskového dvora na trnavskej Agátke je toho dôkazom aj niekoľko pripravovaných zámerov. Najnovšie samospráva oznámila predpokladaný začiatok prác na Tehelnej a Hlbokej ulici.
Rozhranie bratislavských mestských častí Dúbravky a Karlovej Vsi v budúcnosti vyplní polyfunkčný projekt Medze od spoločnosti Penta Real Estate. Vzhľadom na rozsah zámeru je jeho povoľovanie a výstavba rozdelená do viacerých etáp. Koncom minulého roka dosiahla významný míľnik ďalšia fáza projektu, Polyfunkčný súbor Krčace.
Otvorenie Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa opäť odsúva. Hoci je stavebná časť projektu už ukončená, kultúrna inštitúcia čaká na dofinancovanie a dodanie interiérového vybavenia. Kedy sa verejnosť dostane do vynovených priestorov?
Habermayerov palác na Panenskej ulici patrí už desaťročia k najviac zanedbaným historickým objektom v centre Bratislavy, s rozbitými oknami, opadanou fasádou a chátrajúcimi múrmi. Napriek svojej pamiatkovej hodnote zostával dlhé roky bez zásadného zásahu a o jeho záchrane sa hovorilo skôr sporadicky než systematicky. Diskusie o rekonštrukcii sa síce objavovali už od roku 2006, reálny posun však neprichádzal. Dočká sa konečne obnovy?
Architektonická súťaž na obnovu sídelnej budovy Slovenského národného múzea mala byť zastavená ešte pred svojím vyvrcholením. Napriek zrušeniu zo strany vyhlasovateľa, kritike odbornej verejnosti aj zásahu Úradu pre verejné obstarávanie napokon pokračovala a pozná svojho víťaza. Víťazný návrh kolektívu FVA prináša citlivú transformáciu historickej budovy na otvorenú a inkluzívnu inštitúciu, ktorá posilňuje jej vzťah k mestu a verejnému priestoru, pri dôslednom zachovaní architektonických hodnôt diela M. M. Harminca.
Obnova Koloničovej kúrie v mestskej časti Bratislava-Rača sa začala v roku 2022. Postupne prešla viacerými etapami a dnes má za sebou ďalší dôležitý posun. Po rekonštrukcii strechy je dokončená aj obnova hlavnej fasády historického objektu na Námestí Andreja Hlinku. Projekt tak smeruje k komplexnej revitalizácii národnej kultúrnej pamiatky.
Sídlisko Sihoť v Žiline čakajú v nasledujúcich rokoch výrazné zmeny. Mesto v spolupráci s Útvarom hlavného architekta predstavilo novú urbanistickú štúdiu, ktorá rieši rozvoj územia od bývania cez dopravu až po verejné priestory. Dokument vznikal aj za účasti verejnosti a reflektuje podnety miestnych obyvateľov.
