Najlepšia európska architektúra: EUMies Awards 2026 pozná víťazov
Martina Gregová Začiatkom roka 2026 odborná porota predstavila finálovú sedmičku diel, ktoré sa mali uchádzať o získanie Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru, známej aj ako Cena EUMies Awards. Dnes už poznáme aj jej víťazov. Cena tento rok poputuje do Belgicka a Slovinska.
Cena Európskej únie za súčasnú architektúru patrí medzi najprestížnejšie ocenenia svojho druhu v Európe. Od svojho vzniku v roku 1987 mapuje a oceňuje výnimočné architektonické diela, ktoré reflektujú vysokú úroveň návrhu a realizácie a často aj aktuálne spoločenské, kultúrne či environmentálne výzvy.
Ocenenie udeľuje Európska komisia a Európsky parlament v spolupráci s Nadáciou Miesa van der Rohe v Barcelone, ktorá je zároveň hlavným organizátorom a garantom ceny. Po Ludwigovi Miesovi van der Rohe, jednom z najvplyvnejších architektov 20. storočia, zároveň ocenenie nesie meno.
Tohtoročná finálová sedmička bola už tradične zložená z diel rôznej funkčnej náplne. Zaradili sa do nej diela z Belgicka, Francúzska, zo Španielska, z Chorvátska aj zo Slovinska. Zo slovenských diel sa najďalej dostala Dostavba ZŠ Bernolákovo od Bakyta Architekti. Konkrétne sa prebojovala do užšieho výberu 40 projektov.
Kategória Architecture
Hodnotiaca komisia za víťazné dielo v kategórii Architecture v rámci tohtoročnej Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru označila Výstavné centrum Charleroi (Charleroi Palais des Expositions) v rovnomennom belgickom meste. Za jeho návrhom stojí autorský kolektív AgwA + architecten jan de vylder inge vinck.
Projekt predstavuje komplexnú obnovu kongresového a výstavného centra z 50. rokov s dôrazom na rešpektovanie jeho historických a pamiatkových hodnôt. Súčasná obnova vzišla z výsledkov verejnej architektonickej súťaže vyhlásenej v roku 2015. Podstatou návrhu nebolo realizovať novú dominantnú vrstvu, ale znovu pomenovať hodnoty jednotlivých častí areálu a podľa toho rozhodnúť, čo zachovať, čo odstrániť a čo zmeniť.
Návrh upravuje existujúcu štruktúru vrátane čiastočnej asanácie fasád a vytvorenia krytého exteriérového priestoru. Novovzniknuté centrálne átrium prináša denné svetlo do jadra dispozície a priestorovo prepája všetky tri výškové úrovne objektu. Súčasť riešenia tvorí aj transformácia južného krídla na viacpodlažné parkovanie a rozsiahle krajinárske úpravy, ktoré premieňajú okolie budovy na súvislejší verejný park.
„Projekt, ktorý z veľkého povojnového komplexu neurobil ,ikonu´, ale mestskú infraštruktúru schopnú prežiť, adaptovať sa a slúžiť ďalšie roky bez potreby náročných stavebných úprav. Architektúra využíva to, čo je už prítomné a otvára nové priestorové aj materiálové možnosti. Namiesto nahradenia prináša opätovné oživenie miesta, pracuje s jeho obmedzeniami, rozvíja kvality pôvodnej stavby a uplatňuje výrazný, no hospodárny prístup, ktorý premieňa nedostatky na príležitosti,” uviedla vo svojom hodnotení odborná porota.
Kategória Emerging Architecture
Okrem hlavnej ceny porota udelila aj cenu v kategórii Emerging Architecture. Víťazom v tejto kategórii sa stal projekt od slovinského ateliéru Vidic Grohar Arhitekti. Ide o dočasné priestory Slovinského národného divadla Drama (Začasni prostori Slovenskega narodnega gledališča Drama) v slovinskej Ľubľane.
Projekt vytvára dočasné pôsobisko pre Slovinské národné divadlo Drama počas rekonštrukcie jeho historickej budovy. Využíva pritom existujúci priemyselný areál zo 60. rokov. Adaptácia vychádza zo série úsporných a jednoduchých zásahov, ktoré nadväzujú na postupnú aktiváciu územia a posilňujú jeho novú kultúrnu identitu mimo tradičného centra mesta.
Nové zázemie zahŕňa hlavnú sálu s kapacitou 361 miest a menšiu divadelnú sálu pre 100 divákov, foyer, verejný bar, terasu, skúšobne aj samostatný pavilón so zamestnaneckým zázemím, usporiadané okolo vnútorného dvora. Materiálová paleta rozlišuje medzi dočasnými, demontovateľnými konštrukciami z recyklovaných materiálov a trvácnejšími zásahmi.
Autori koncepciu zásahov rozdelili na dve časti. V prvej sa nachádza takzvaná trvácna infraštruktúra ako vstupné zóny, komunikačné priestory, obslužné jadrá či verejne prístupné časti. Tie sú realizované z odolných materiálov s cieľom zachovať ich využiteľnosť aj po skončení dočasnej divadelnej prevádzky.
V druhej sa nachádzajú dočasné riešenia prispôsobené konkrétnym potrebám divadla. Po presťahovaní súboru späť do obnovenej historickej budovy ich možno demontovať a opätovne použiť. Projekt je skvelou ukážkou toho, že aj dočasné priestory môžu priniesť architektonicky zaujímavý výsledok. A to dokonca pri zachovaní udržateľného konceptu.
„Realizácia, ktorej dočasnosť nie je slabinou, ale premyslenou stratégiou. Nie je to len núdzové sídlo divadla, ale dôkaz, že aj rýchla a úsporná intervencia môže vytvoriť kultúrne a mestotvorné prostredie. Séria nízkonákladových intervencií ukazuje, ako možno nanovo uvažovať o vzťahu medzi trvácnosťou a opätovným využitím, pričom vzniká súbor založený na materiálovej úspornosti a schopnosti prispôsobiť sa,“ dočítame sa v komentári poroty.
