Bude mať Bratislava nové národné kultúrne pamiatky? Vistra a Tepláreň III čakajú na verdikt
Martina Gregová Areál chemického podniku Istrochem, ktorého história siaha až do 19. storočia, patrí dnes k najvýznamnejším brownfieldom v Bratislave. Medzi jeho najhodnotnejšie objekty patria Vistra a Tepláreň III, ktoré odrážajú bohatý priemyselný vývoj územia. Podnet na ich vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky podalo ešte pred ôsmimi rokmi občianske združenie Čierne diery. O ich osude teraz rozhoduje štát.
História areálu chemického podniku Istrochem, známeho aj ako Dimitrovka či Dynamitka, siaha až do roku 1873. Známu továreň založil Alfred Nobel ako jednu zo svojich tovární na výrobu dynamitu a iných chemikálií. Až do roku 1923 továreň vyrábala prevažne výbušniny, neskôr sa zamerala na výrobu hnojív a chemikálií. V roku 1946 bola celá továreň znárodnená a bolo k nej pričlenených viacero menších chemických podnikov.
Počas ďalších desaťročí sa zameriavala na výrobu tzv. agrochemikálií, viskózneho hodvábu či chemických vlákien. V roku 1989 bol podnik transformovaný na štátny podnik a o dva roky neskôr bol premenovaný na Istrochem. V roku 1997 bol Istrochem sprivatizovaný a jeho vlastníkom sa stala spoločnosť Chemické závody Bratislava.
Koncom 90. rokov ho chvíľu vlastnil štát. V roku 2002 sa jeho vlastníkom stala skupina Agrofert Andreja Babiša. Istrochem ako samostatný podnik prestal existovať v roku 2006, keď bol začlenený do podniku Duslo.
Objekty so storočnou históriou
Nehnuteľnosti areálu Istrochem dnes prevažne vlastní a spravuje firma Istrochem Reality. Celý areál má rozlohu takmer 150 hektárov. V súčasnosti je priemyselný areál Istrochem najväčším brownfieldom v Bratislave. Medzi jeho architektonicky najhodnotnejšie budovy dnes patrí bývalý cukrovar Vistra a Tepelná elektráreň III.
Oba objekty boli podľa Registra architektúry postavené v roku 1924. Nachádzajú sa na východnom okraji areálu. Cukrovar plnil svoju pôvodnú funkciu len do roku 1928. Výroba v tom čase zanikla pre konkurenčné cukrovary Sládkovičovo a Sereď.
Názov Vistra dostala budova počas druhej svetovej vojny, keď v nej nemecký koncern IG Farben zriadil továreň na výrobu viskózneho vlákna. Z bývalej strojovne a sušiarne repných rezkov sa v tom čase stala nová závodná elektráreň. Označenie Tepláreň III budova dostala po začlenení do Západoslovenskej energetiky. Tesne pred rokom 2000 mala dva komíny a rampu na zásobovanie uhlím.
Zmena po ôsmich rokoch
V roku 2018 občianske združenie Čierne diery v spolupráci s Klubom ochrany technických pamiatok prvýkrát podalo podnet na zaradenie objektov známych ako Stará tepláreň (Tepláreň III) a Vistra do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Po ôsmich rokoch od podania podnetu Čierne diery na svojej sociálnej sieti oznámili, že Pamiatkový úrad rozhodol o ochrane týchto objektov.
„Čakali sme dlho, ale dočkali sme sa. Starú tepláreň a Vistru v bratislavskom Istrocheme vyhlásili za národné kultúrne pamiatky,” uviedli Čierne diery vo svojom príspevku. „Je to veľký úspech! Ale stále len prvý krok,” dodali.
Proti tomuto rozhodnutiu sa takmer okamžite odvolali obaja majitelia – Mikona aj Istrochem Reality. O ich námietkach teraz bude rozhodovať Ministerstvo kultúry SR. V prípade, že Ministerstvo kultúry SR potvrdí rozhodnutie pamiatkarov, odvolanie už nebude možné. Kedy sa dozvieme definitívny verdikt, nateraz nie je známe.
Keď podobná situácia v minulosti nastala pri hoteli Kyjev a OD Prior, Ministerstvo kultúry SR potvrdilo rozhodnutie pamiatkarov po dvoch rokoch. Aj v tomto prípade vyhláseniu objektov za národné kultúrne pamiatky predchádzalo odvolanie, ktoré podali majitelia oboch budov. Potom, čo Ministerstvo kultúry SR v júli 2025 vyhlásilo OD Prior a hotel Kyjev za národné kultúrne pamiatky, odvolanie už nebolo možné. Bratislava tak získala nové pamiatky modernej architektúry.
