Hluk zo železničnej dopravy má významný vplyv na psychoakustickú kvalitu životného prostredia a pracovný výkon človeka. Na zníženie hluku zo železničnej dopravy vplývajú návrh, realizácia a následne verifikácia akustických parametrov protihlukových stien (PHS). Verifikácia akustických parametrov pomáha odhaľovať nedostatky a prípadnú zmenu akustických parametrov, a to nielen pri realizácii, ale aj vplyvom degradácie počas životnosti protihlukovej steny.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.
Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.
Na trhu s geosyntetikami v Českej republike sa naša spoločnosť pohybuje od roku 1998, na Slovensku od roku 2005.
Výsledky výskumu naznačujú veľmi efektívny spôsob vytvorenia modifikovanej asfaltovej zmesi odpadovým polymérom s vlastnosťami, ktoré spĺňajú všetky kritériá kladené na asfaltové zmesi. Výhodou tejto metódy je aj to, že je aplikovateľná v bežnej výrobni asfaltovej zmesi bez dodatočnej investície do akéhokoľvek prídavného zariadenia.
Potreba vybudovať ekodukt vznikla z dôvodu zásahu stavby diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s priľahlou križovatkou Svrčinovec do nadregionálneho biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver, ktorým sa tento biokoridor zúžil. Potrebu vzniku ekoduktu potvrdilo aj Primerané posúdenie vplyvov stavby na územie sústavy Natura 2000, spracované pre predmetné územie, ktoré navrhlo riešiť vzniknutý zásah vybudovaním systému ekoduktov s minimálnou prechodnou šírkou 80 m.
Barrandovský most patrí medzi najvyťaženejšie dopravné tepny v Českej republike. Denne po ňom prejde 140-tisíc vozidiel. Most bol vybudovaný v 80. rokoch 20. storočia a jeho technický stav si už vyžiadal kompletnú rekonštrukciu.
Projekt, ktorý rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí, vstúpil v úvode roka 2023 do ďalšej fázy výstavby.
Pri výstavbe rýchlostných ciest sa využíva široký potenciál inžinierskych profesií. Geodetická zložka je významne prítomná vo fáze prípravy a projekcie, vo fáze samotnej realizácie diela, ako aj v záverečnej dokumentačnej časti.
V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.
Vďaka uhlíkovej stope môžeme porovnať vplyv rôznych osvetľovacích sústav na globálne klimatické zmeny.
Rekonštruovaný úsek s celkovou dĺžkou 43 km vedie od Podbanského až po križovatku s cestou I/66. Projekt Vysoké Tatry za 42 miliónov eur je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Termín ukončenia projektu je stanovený na rok 2024, ale veľká časť rekonštrukčných prác je v súlade s harmonogramami hotová už v týchto dňoch.
Pre spoločnosť STRABAG, s. r. o., je výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna jedným z kľúčových a najväčších aktuálne realizovaných stavebných diel na Slovensku. STRABAG sa na projekte účastní prostredníctvom združenia R2 Mýtna. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
Článok sa zaoberá opisom a možnosťami softvérového riešenia na hodnotenie premenných parametrov dlhodobo sledovaných úsekov (DSU). Toto riešenie bolo vytvorené v rámci rozborovej úlohy Slovenskej správy ciest ako nadväzujúce riešenie rozborovej úlohy z roku 2014 Metodika výberu kritérií sledovania a vyhodnotenia dlhodobo sledovaných úsekov. Priblížime architektúru, rozsah a možnosti použitia programu.
Čo s tým? Kľúčom je trvanlivosť. „V praxi to znamená vykonávať pravidelné prehliadky a menšie opravy priebežne, a nie problémy ignorovať,“ hovorí Ing. Ján Laco, PhD., Ceng MICE. Na základe skúseností zo zahraničia vie, že sa dá stavať k projektom v zmysle udržateľnosti zodpovedne a pri každom zadaní hľadať rôzne možnosti a najlepšie riešenia.