Výber budov so zaujímavými riešeniami, ktoré ponúkajú zarámovaný výhľad ako z rozprávky

Okno nie je len konštrukčným, funkčným, ale aj estetickým prvkom, ktorý spája interiér s okolitým svetom. A keďže túžba po výnimočnosti je ľuďom blízka, od pôvodne malých otvorov sme sa vďaka technológiám dostali až k skleneným fasádam, ktoré nahrádzajú funkciu okien.

Fasáda ako z francúzskeho filmu

V rozvíjajúcej sa štvrti Surry Hills v austrálskom meste Sydney stojí na ulici Waterloo Street viacúčelová budova, ktorá bola na World Architecture Festival 2023 v Singapure ocenená v kategórii Interiér. Pozoruhodný je však aj jej exteriér s hravou textúrovanou fasádou ako vystrihnutou z filmov francúzskeho režiséra Jacquesa Tatiho. Fasáda podobná mozaike je vyrobená z recyklovaných materiálov a rozbitých tehál.

Bledé tehly narezané na rôzne dĺžky, usporiadané v úhľadných formáciách, rámujú sériu jedinečne tvarovaných okien s dvojitým zasklením, ktoré doň privádzajú prirodzené svetlo. Obklad v úrovni ulice zase odkazuje na pieskovcové základy susedných historických budov. Trojpodlažný dom je dlhý len 3,3 metra, pričom zastavaná plocha predstavuje 30 m².

Pôvodne slúžil ako mäsiarstvo, potraviny, dielňa na výrobu okien, klobučníctvo a napokon i reštaurácia. Jeho novým majiteľom sa stal Adam Haddow, architekt zo štúdia SJB. Interiér musel prispôsobiť novému účelu dnes tu nájdeme obchod aj bytové priestory s mezanínom na prenájom. Do svojej vízie architekt zapojil nielen kolegov, ale aj miestnych umelcov. Prednú vstupnú bránu z liateho bronzu na koľajniciach navrhol Mika Utzon Popov.

Pri rekonštrukcii sa majiteľ riadil princípmi pasívneho domu, upraveného na podmienky slnečného austrálskeho mesta. Na podporu priečneho vetrania sa rozhodol spraviť obydlie čo najviac „otvárateľné“, takže nepotrebuje klimatizáciu. Z obnoviteľných zdrojov využil tepelné čerpadlo a fotovoltické panely s batériovým úložiskom, takže je jeho bývanie teraz z 90 % energeticky sebestačné.

Návrat identity a tradícií

Pingtan Book House ako nová paradigma vidieckej knižnice v Číne je miestom pre deti. Má schodisko, ktoré vyzerá, že nikdy nekončí, a steny ako matricu políc s knihami a oknami. Dedina Pingtan v provincii Tongdao v štáte Hunan, v ktorej stojí, bola kedysi celá postavená z tradičného materiálu – z čínskej jedle. Príchodom betónu však začala strácať svoju identitu, podobne ako jej obyvatelia menšinovej národnosti Dong. Príkladom tohto stavu je aj miestna základná škola. Vyše 20-ročná stavba z betónových blokov slúži približne 300 deťom.

Architekti z ateliéru Condition_Lab sa rozhodli inšpirovať dedičstvom Dongov a tradičnú typológiu dreveného domu prispôsobiť súčasnej architektúre. Na nádvorí školy tak pribudla drevená budova so škridlovou strechou. K spolupráci si prizvali miestnych tesárov aj študentov architektúry z univerzity v Hong Kongu.

Počas procesu si získali dôveru dedinčanov aj riaditeľa školy, ktorý im pomohol nájsť darcov na sponzorovanie projektu. Knižnica je postavená výlučne z dreva, výnimkou sú polykarbonátové panely na fasáde, ktoré zaručujú príjemnú klímu v interiéri aj počas horúcich dní.

Aby bol vnútorný priestor lákavý pre deti na objavovanie, sedenie aj čítanie, navrhli architekti namiesto tradičných miestností s dverami usporiadanie dvoch schodísk, ktoré sa ovíjajú okolo seba v dvojitej špirále. Podesty medzi schodiskami poskytujú priestor na knihy, schody zase priestor na oddych a výhľady cez malé štvorcové okná na školský dvor.

Inšpirácia stupňovitými záhradami

Novostavba Gudrun Business Apartments vo Viedni je projektom 50 bytov a 6 kancelárií na prízemí navrhnutých dvomi rakúskymi architektonickými štúdiami BFA x KLK.

Sedemposchodová budova vyrástla na prázdnom pozemku v jedenástom viedenskom obvode v blízkosti hlavnej železničnej stanice, obklopená prevažne stavbami s komerčným využitím. Jej konečná podoba bola inšpirovaná tradičnými záhradkárskymi domčekmi a malými komunitami Schrebergarten na okraji mesta.

Fasáda zaujme rytmickým usporiadaním a arkierovými oknami v tvare vtáčej búdky. Odkaz na stupňovité záhradné pozemky jej dáva v kontexte mestského rozvoja jedinečný výraz. Optimálne svetelné podmienky architekti dosiahli orientáciou všetkých bytov na juhovýchod. Toto riešenie zároveň znížilo aj hlučnosť, keďže ide o orientáciu na tichšiu bočnú ulicu.

Neveľké byty slúžia podľa želania klienta na prechodné bývanie s čo najnižším nájomným, zároveň však zaručujú maximálny komfort. Každý z nich má vlastný balkón a je prístupný aj z vonkajšieho schodiska s otvorenými arkádami v časti dvora.

Holistický zážitok aj bez okien

Na zvlnených poliach jednej z viníc švédskeho vinárstva Ästad Vingård sa nachádza michelinská reštaurácia, ktorá vlastne žiadne okná nepotrebuje. V tejto škandinávskej krajine existuje viac ako 40 vinárstiev a Ästad je so svojimi piatimi hektármi jedným z najväčších.

Budova reštaurácie ÄNG (v preklade lúka alebo pole), je čiastočne ukrytá pod zemou a pôsobí ako skleník uprostred poľa. Sklenená fasáda umožňuje prenikanie prirodzeného slnečného svetla a tiež ponúka panoramatický výhľad na vidiecku krajinu a jazerá obklopujúce areál.

Zážitok z reštaurácie majú hostia ešte pred jej vstupom – dostanú sa do nej kľukatou cestičkou pomedzi plodiny a trávu. Samotná stavba je rafinovanou interpretáciou skleníka obráteného naruby – s oceľovou konštrukciou vo vnútri a s exteriérom, ktorý zrkadlí okolitú krajinu. Stoja za ňou dánski architekti z ateliéru Norm Architects. Pri vchode do sklenenej budovy hostia prechádzajú okolo otvorenej kuchyne s kamenným pultom a umeleckými dielami.

O interiérový dizajn v japonskom štýle sa postarala dizajnérka Hedda Klar. Dubový nábytok japonskej značky, vyrobený tradičnými metódami spracovania dreva, vznikol špeciálne pre ÄNG. Takmer až holistickú ideu dopĺňajú drevené a ka – menné sochy nórskeho umelca Andersa Pfeffera Gjenge – dala. Skrytý výťah hostí dopraví do podzemia s vínnou pivnicou, barom a so salónikom. Tieto miestnosti sú, prirodzene, bez okien.