Partneri sekcie:

Slovensko sa pýši nielen vínom, ale aj stavbami

Slovensko je región, ktorý leží v zemepisných šírkach, kde sa vzhľadom na klimatické podmienky darí aj pestovaniu hrozna. Od rovín pri Dunaji až po začiatky hôr tu nájdete rôzne typy krajiny a klímy, ktorá umožňuje aj pestovanie teplomilných rastlín, teda aj vína. Je to región, kde sa v horách pilo v histórii viac ostré, ale príchodom civilizácie sa začalo v južnej časti pestovať viac hrozna a naučili sme sa vyrábať a piť aj dobré víno.

Donedávna sa uvádzalo, že Slovensko má okolo 22 000 hektárov vinohradov. Dnes je to minulosť, pretože plochy vinohradov sa podstatne zmenšili a nie je jasné, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Na jednej strane to boli zaniknuté družstevné vinohrady, ale aj zlikvidované súkromné vinice. Postupne z ich plochy ukrajujú developeri, takže dnes sa hovorí o približne 7 000 ha aktívnych nových i starých vinohradov.

Veľkoproducenti majú plné pivnice nepredaných vín. Po vzniku novej republiky sa začalo ambiciózne pestovať hrozno a vyrábať víno novými technológiami, ktoré dokázali pozdvihnúť naše víno na európsku úroveň. Naši špičkoví vinári sa už masovo zúčastňujú svetových vinárskych súťaží, kde sa aj úspešne umiestňujú. Zdá sa však, že predávať víno na svetových trhoch za svetové ceny je náročné.

Víno k nám prišlo od Rimanov

Víno vzniká v priestoroch, kde sú vytvorené hlavne teplotné podmienky na jeho kvasenie a stabilizovanie. Je produktom prírodného kvasného procesu a potrebuje na vhodný priebeh kvasenia príslušné teploty i vlhkosť. V histórii sa preto na spracovávanie hrozna a skladovanie vína využívali hlavne podzemné priestory so stabilnou teplotou.

Určite to bolo zložité v trópoch, Mezopotámii či Grécku, kde sa muselo víno vyrábať a uskladňovať pod zemou. Víno bolo zo začiatku aj u nás nápojom bohatých. Dostalo sa k nám cez rímske výboje. Podľa zakladajúcej listiny svätobeňadického opátstva z roku 1075 sa dá predpokladať, že talianski mnísi už vtedy priniesli k nám aj hrozno a víno.

Už v 12. storočí je susedná obec pri Beňadiku Rybník známa ako Szöllö, čo je v preklade hrozno. V Pukanci sa už v 13. storočí nazýva významná strieborná žila Weinberg. V stredoveku boli aj u nás zámky a kláštory, ktoré šľachtili a pestovali hrozno. Najznámejším hroznom bol Tokaj na východe a Svätojurský muškatel na západe.

Vinárstva ako multifunkčné centrá

Vinárstvo tvorí komplex budov, ktoré sledujú výrobný proces. Od prijímacej haly cez lisovňu sa mok dostáva do veľkoskladov s antikorovými alebo aj dubovými vinifikátormi. Tieto haly so skladmi vína v kontajneroch tvoria väčšinou hlavný objekt vinárstva. Tu sa víno šľachtí. Dubové sudy so zrejúcimi červenými vínami majú menšie požiadavky na priestor. Bývajú často zoradené v kompozíciách a sú súčasťou návštevníckych prehliadok.

Biele vína väčšinou zrejú v antikorových tankoch, ale každá firma má svoje finesy pri dozrievaní. Dnešné vinárstva sú súčasťou firemného imidžu a odbytovej stratégie. Podobne pracujú vinárstva aj na návrhu etikiet a grafického dizajnu. Vinárstva sa menia na multifunkčné centrá poskytujúce gastronomické a kulinárske zážitky.

Slovenské vinárske oblasti sa nachádzali pôvodne len v južnej časti Slovenska. Väčšinou sa tiahli pozdĺž hraníc s Maďarskom, takže aj historicky sme boli s ním vo vinárstve prepojení. Po osamostatnení sa naše vinohradníctvo začalo vyvíjať nezávisle európsky. Teraz je skôr ovplyvnené Rakúskom a Nemeckom. Naše pôvodné plochy vinohradov sa však zmenšili.

Na jednej strane boli malí vinohradníci, ktorí prešli na iný typ zamestnania. Na druhej strane bolo zrušenie družstevných viníc a nakoniec proces, ktorý stále prebieha a súvisí so zaberaním aj poľnohospodárskej pôdy developermi na výstavbu. Roky trvalo, kým sa naštartovali noví súkromní vinári a vytvorili iné formy firiem a združenia.

Penzión tvorí vstupnú bránu do areálu Château Rúbaň v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Jeho autorom je architekt Zoltán Bartal a postavený bol v rokoch 2015 – 2016.
Penzión tvorí vstupnú bránu do areálu Château Rúbaň v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Jeho autorom je architekt Zoltán Bartal a postavený bol v rokoch 2015 – 2016. | Zdroj: archív autora, Michal Michaľák, Ede Dömötör, Peter Bližnák, Róbert Strieška

Najvýznamnejšie regióny

Najvýznamnejším regiónom je tradičná malokarpatská oblasť s Pezinkom a Modrou. Tu boli pôvodne rozšírené rodinné vinárstva. Vinohradníctvo a pestovanie hrozna tu má historické tradície. Hrozno sa vozilo z viníc a spracovávalo sa pri domoch v pivniciach alebo hospodárskych traktoch. V prednej časti bývali hosťovské viechové miestnosti. Vzadu sa vyrábalo víno.

Pán profesor Fedor Malík z Modry priniesol aj k nám poznatky zo sveta a pozdvihol pestovanie hrozna na vyššiu úroveň s budovaním špeciálnych vinárstiev. Už v 90. rokoch chodil po svete a nosil nové myšlienky. Výborné boli jeho prednášky po návrate z vtedy exotických vinohradníckych krajín. S prednáškami spájal aj gastronómiu a špeciality opisovanej oblasti. Na tieto jeho prednášky si ešte teraz rád spomínam. Navštevoval som Malíkove večerné univerzity.

Aj u nás sa začali pravidelne organizovať vinohradnícke prehliadky a hodnotenia. Vznikol Salón slovenských vín. Organizovali sa súťaže s Čechmi. Zo začiatku boli Česi lepší. Keď však začali rodiť nové slovenské výsadby, vyhrávali sme 3 : 0 vo všetkých oblastiach. Vtedy to pána doc. Michlovského z Moravy prestalo baviť.

Vinohradnícke podniky

Koncom 90. rokov po spoločenských zmenách to dospelo u nás až do výstavieb veľkých vinohradníckych podnikov so všetkými kultúrno-spoločenskými aktivitami. Postupne sa presadzuje relatívne novšia juhoslovenská oblasť so Strekovom a Château Belá, kde sa darí už aj červeným vínam a hrozná dosahujú vďaka globálnemu otepľovaniu vysokú kvalitu.

Žiaci vinárskej školy z Valtíc nám vychovali prvú generáciu vinárov, ktorí si začali budovať svoje väčšie vinárstva. V malokarpatskej oblasti to bol Mrva, Matyšák, Pavelka, Šebo či Janoušek. Na juhu hlavne Miro Petrech so svojimi svetovými rizlingami Château Belá. Tu sa rekonštruovali krásne vinárske zámky Belá a Šarkan. Na východe podniká Vlado Hronský. S partnermi realizovali nádherné vinárstvo Château Tajná pri Vrábľoch.

Špecificky sa vyvíja hontiansky juh, inklinujúci k Maďarsku, s dedičstvom družstevných vinárstiev v Neninciach. K tomu sa pridávajú Zsigmond a Csernin s maďarskými školami i spoluprácou. Ich vína sú plné, korenisté a predávajú sa veľa vo Vinocentre v Banskej Štiavnici.

Koncom 90. rokov sa Slováci posunuli ďalej výstavbou vzorového vinárstva ELESKO. Malo byť dokonca štartovacím objektom pre Rusko. Prinieslo k nám všetko, čo má nové vinárstvo mať. Okrem vína ponúkalo s galériou aj kultúru a zábavu. Jeho rozširovanie sa zastavilo pre rozpory vlastníkov a aj problémy s odbytom vína.

Vinársky komplex ELESKO
Vinársky komplex ELESKO | Zdroj: archív autora, Michal Michaľák, Ede Dömötör, Peter Bližnák, Róbert Strieška

Šľachtitelia a ich výpestky

Na Slovensku pôsobili aj za socializmu výskumné vinohradnícke ústavy, ktorých šľachtence sa vyvíjajú desaťročia, takže socialistické výpestky môžeme prezentovať až teraz. Pani šľachtiteľka Dorota Pospíšilová vyšľachtila za dlhé roky práce hlavne červené odrody špeciálne pre našu oblasť. Je to sústava červených vín pomenovaných po slovenských riekach.

Globalizácia má výrazný vplyv aj na našu klímu, takže pestovanie hrozna sa posúva severnejšie na Slovensko. Vďaka pani Pospíšilovej dobre u nás dozrievajú aj červené sorty. Pestovatelia Korpášovci šľachtia v Strekove nové stolové sorty. V novom tisícročí už pribudli mladí vinohradníci s novými objektmi a technológiami. Študujú aj pôvodné zakaukazské technológie. Vyrábajú aj tzv. organické vína.

Nastúpila nová ambiciózna generácia vinárov. Či je to generácia z Vinosadov, Modry a z juhu Slovenska, alebo svätojurské Vinocentrum. Jurajovi Zápražnému sa podarilo dokončiť vlastné vinárstvo. Výborný je Martin Pomfy, podniká na juhu s vinárom Fondrkom. Na juhu nastúpila nová generácia v Strekove (Kasnyik, Melečky i Sütó).

Južné Slovensko produkuje množstvo hrozna aj pre malokarpatskú oblasť. Vladovi Hronskému sa s domácim investorom podarilo vybudovať vinárstvo Château Tajná, kde sa venuje hlavne burgundským sortám a Sauvignonom. Je to výborný príklad nadviazania na staré lokality výsadby viniča v charakteristickej prírodnej mulde, kde pestoval výborné hrozno vtedajší šľachtický vinohradník. Rozvíja aj vinárstvo Bari na východnom Slovensku, kde ho zaujalo čaro Tokaja.

Na východe vznikla firma Fundus Regius, ktorá produkuje mimoriadne vína. Tokajská oblasť sa postupne prepracovala na 5- i 6-putňové zmesi z tokajských sort Furmintu, Lipoviny i Zlatého muškátu.

Ľochy na svahoch

Na Slovensku bolo od nepamäti najviac malovinárov s tzv. ľochmi na svahoch svojich viníc v levickom okrese. Existujú o tom doklady i články. Toto malovinárstvo sa postupne saturuje do väčších celkov aj v časti levických a nitrianskych viníc. Tu sa víno vyrábalo priamo v „ľochoch“.

Veľké plochy nových viníc sa vysadili na svahoch Štiavnických vrchov v Čajkove i Rybníku. Produkcia ich hrozna je zaujímavá aj pre malokarpatskú a iné oblasti, pretože svoju súčasnú produkciu nie sú momentálne schopní predať vo víne.

Na svahoch Štiavnických vrchov v Pukanci sa pestujú výnimočné vína a podobne aj v Sebechleboch. Toto sú však okrajové vinohradnícke, skôr romantické oblasti s menšími plochami a kamennými tufovými pivnicami. Vďaka globálnemu otepleniu však aj tu dozrieva hrozno pri 22 – 24 °C.

Na svahoch Štiavnických vrchov v Pukanci sa pestujú výnimočné vína. Toto sú však okrajové vinohradnícke, skôr romantické oblasti s menšími plochami a kamennými tufovými pivnicami.
Na svahoch Štiavnických vrchov v Pukanci sa pestujú výnimočné vína. | Zdroj: archív autora, Michal Michaľák, Ede Dömötör, Peter Bližnák, Róbert Strieška

Nástrahy súčasnosti

Problémom slovenského vína však začína byť marketing a odbyt. V nedávnom období konjunktúry sa rozhodli vysadiť mladí vinári na juhu Slovenska stovky hektárov nových vinohradov. Na druhej strane súčasne zanikli alebo sú ohrozené iné staršie vinohrady. Veľa hroznovej šťavy sa vozí z Maďarska, kde je to ešte lacnejšie ako u nás.

Teraz však prišla pandémia a s odbytom hrozna a vína je to zložité. Svetové úspechy sa počítajú desaťročia i viac rokov. K tomu súčasne patrí pravidelné prezentovanie na svetových akciách a stretávanie sa s dôležitými a vplyvnými ľuďmi. Keď to porovnám so svetovými tabuľkami, doteraz žiadne slovenské víno nebolo publikované v špičkových tabuľkách (napríklad najlepších sto vín „Wein Spectacer“ či „Decantera“). Takže máme na čo čakať ešte desaťročia.

Ocenené vína a ich výbery sú vynikajúce, ale vždy im ešte niečo chýba. Tieto podľa rokov a maligánov špičkové vína sú pre ceny ťažko predajné na našom trhu. Blížia sa často k už známym variáciám na svetové bestsellery, ale je ťažké ich ponúkať ako ich náhrady. O nejakých storočných či desaťročných vínach môžeme len snívať.

TEXT: prof. akad. arch. Ján M. Bahna, milovník a pestovateľ dobrého vína
FOTO: archív autora, Michal Michaľák, Ede Dömötör, Peter Bližnák, Róbert Strieška

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2020.