Výhry a prehry urbanizmu v Bratislave

Mesto na Dunaji s unikátnym potenciálom rieky pri rozvojových ideách, ale aj mesto, v ktorom pravidelne kolabujúca doprava ešte síce nie je na hranici klinickej smrti, ale jej stav je už veľmi vážny. Je tu dôraz na intenzívny rozvoj všetkých mestských častí, ale sú tu aj problémy pri utváraní obrazu mesta, ktoré v súčasnosti z niektorých pohľadov vyzerá ako štrbavá krásavica. Aj to je Bratislava, ktorá sa od roku 2007 riadi novým územným plánom. Ten od 1. júla tohto roku čakajú zmeny, ktoré by mali reagovať na aktuálne potreby hlavného mesta Slovenska.

Mesto sa rozvíja dvomi charakteristickými spôsobmi, transformáciou zastavaných území alebo rozvojom nových plôch.

Transformácia zastavaných území
Je to možno prekvapujúce, ale v konečnom dôsledku ide o viac metrov štvorcových ako v prípade nezastavaných území, ktorých rozvoj je v súčasnosti trochu pribrzdený. Transformácia sa týka najmä bývalých priemyselných budov a areálov, ale intenzifikáciou využitia sú poznačené aj plochy, ktoré mali rozličné funkcie. Sú to územia najmä na východ od mestskej časti Staré Mesto – od Mlynských Nív až po Bajkalskú ulicu, ku ktorému sa zaraďujú aj veľké priemyselné areály bývalých chemických závodov (bývalá Dimitrovka), či petržalskej Matadorky.

Nové rozvojové plochy
Bratislava sa začiatkom minulého storočia rozvíjala hlavne severovýchodným a juhovýchodným smerom, až neskôr sa rozšírila aj na západ do Karlovej Vsi a Dúbravky a následne južným smerom do Petržalky. Tu sa vývoj zastavil aj z politických dôvodov. Azda najväčší potenciál nezastavaných rozvojových plôch je práve týmto južným smerom v kontakte s rakúskou hranicou. Ďalší silný rozvojový potenciál má priestor Lamačskej brány až po Devínsku Novú Ves. Nové možnosti rozvoja sa črtajú aj v priestore severne od Slovnaftu, v nadväznosti na dopravnú funkciu prístavov, železnice a letiska. Toto sú najväčšie rozvojové plochy, ale ak máme hovoriť o najvýznamnejších a najaktuálnejších rozvojových územiach, tak sú to istotne územia v kontakte s Dunajom, na jeho ľavom aj pravom brehu.

Najvýznamnejšie rozvojové projekty

Podhradie
Podhradie bolo a je najkomplikovanejšou časťou nábrežnej zóny, pretože ide o pamiatkovú rezerváciu a zároveň jedno z najatraktívnejších území celomestského centra. Na riešenie tohto v minulosti nekompromisne vybúraného územia už prebehli viaceré architektonicko-urbanistické súťaže, žiadna z nich však nebola vyhodnotená ako cieľové riešenie. Dnes už ale máme na toto územie platný nový územný plán zóny a v súčasnosti sa pripravuje dokumentácia na obnovu zástavby v tomto priestore.

Predstava mesta je zameraná na vytvorenie jedinečného plnohodnotného mestského priestoru s dôrazom na dominantné funkcie celomestskej občianskej vybavenosti kombinovanej s bývaním a s množstvom verejných priestranstiev, pri súčasnom rešpektovaní historických hodnôt areálu hradu ako aj celého historického centra.

Petržalka-centrum
Hlavným architektonicko-urbanistickým princípom nábrežnej zóny je vytvorenie kontaktnej časti mesta medzi Starým Mestom a Petržalkou, aj v súvislosti s pripravovanou výstavbou atraktívnej zóny Pribinova a Chalupkova na ľavej strane Dunaja. Podľa plánovaných zámerov sa petržalské nábrežie stáva plnohodnotným centrálnym mestským územím s nadviazaním na zachované fenomény územia – predovšetkým plynulé prelínanie lesných porastov, chránených rastlinných zoskupení a parkov do zastavaných území.

Koncepcia nového pravobrežného centra je postavená na troch základných líniách, ktoré sa odlišujú svojím funkčným, ako aj priestorovým charakterom:

• Nábrežná línia – vytvorením peších príbrežných plôch s občianskou, polyfunkčnou a bytovou vybavenosťou vyššieho štandardu využíva možnosť rozvinutia priestorov do hĺbky v priečnom smere k Dunaju, ako aj vybudovanie premostenia na obnovený ostrov Soví južný les.
• Stredná centrálna línia – zahŕňa objekty vyššej občianskej vybavenosti, obchodných pasáží, polyfunkčných domov, stromoradí, parkov a novovytvorených vodných plôch.
• Okrajová línia pri Einsteinovej ulici – obsahuje objekty vyššej občianskej vybavenosti, predovšetkým administratívne celky a inštitúcie v intenzívnejších formách zástavby, ktoré chránia severnejšie priestory orientované k Dunaju pred účinkami kontaktujúcej dopravnej funkcie na južnom okraji celomestského centra.

Nové Lido
Idea aktívneho využitia nábrežných priestorov Dunaja sa ďalej rozvíja aj za ohybom rieky za Prístavným mostom. Práve v tejto lokalite by mal byť realizovaný projekt tzv. nového bratislavského Lida, zámerom ktorého je nahradiť tradíciu kúpaliska pri Dunaji s názvom Lido, ktoré sa nachádzalo v priestore pod Starým mostom.

Projekt je rozdelený do 5 sektorov:

Soví les – bude poskytovať predovšetkým príležitosti na rekreáciu v prírodnom prostredí;
Letné kúpalisko – bude zahŕňať prírodné kúpalisko s plážami, umelé kúpalisko s bazénmi a vybavenosťou;
Prístavy a lodenice – zahŕňa krátkodobé kotvisko, rybársku čárdu, prístavisko výletných lodí, vyväzisko šlepov, športové lodenice, kemping pre cyklistov a prístav motorových člnov;
Centrum Mamateyova – bude obsahovať obchodno-obslužnú vybavenosť, hotel, priestor pre voľnočasové aktivity a parkovacie garáže;
Mestský lesopark – prírodné prostredie, detské ihriská, vyhliadková veža, hudobný altánok a most cez Chorvátske rameno.

Úvahy do budúcnosti
K zaujímavým víziám patria aj projekty v priestore tzv. štvrtého kvadrantu mesta Bratislavy, t. j. v bezprostrednej blízkosti hraníc s Rakúskom. Ako nosný fenomén opäť vstupuje rieka Dunaj, ktorá by sa mala v tomto priestore rozvetvovať do znovu vytvorených dunajských ramien, podobne ako to bolo v minulosti. Takto sa vytvorí atraktívny priestor na rozvoj nových mestských funkcií a v južnej časti na rekreáciu v prírodnom prostredí. Zámer počíta so spoločným projektom rakúskej a slovenskej strany.

Problematické oblasti

Doprava
Doprava sa zahusťuje a zahlcuje mesto. Jej súčasný prudký rozvoj je odrazom spoločenských a hospodárskych zmien, ako aj inej ekonomickej sily obyvateľstva – dve autá v rodine už dnes nie sú ničím výnimočným. Keďže dopravná situácia v meste a jeho okolí je v budúcnosti ohrozená kolapsom, je nutné čo najrýchlejšie dobudovať nultý okruh okolo mesta: dnes hovoríme o diaľnici D4, s premostením Dunaja poniže Slovnaftu a pokračovaním obchvatu poza Podunajské Biskupice a Vajnory až k Záhorskej Bystrici a Devínskej Novej Vsi.
Iným riešením zlepšenia dopravnej situácie je aj snaha o vytváranie pracovných miest v tých mestských častiach, kde ich je zatiaľ nedostatok. Ide najmä o severozápad mesta a Petržalku. Tým by sa eliminovali masívne jednosmerné dopravné presuny z jedného obvodu do druhého.

Výškové budovy
Výškové budovy patria k neuralgickým bodom obrazu mesta. Súvisia však s nárastom počtu nových obyvateľov mesta. Tento trend má vplyv na ceny pozemkov v centrálnych mestských častiach a v konečnom dôsledku sa to premieta aj do zvýšenej vyťaženosti týchto lokalít. Aj Bratislavu zrejme ešte čaká výstavba nových výškových budov. V súčasnosti sa diskutuje najmä o zóne Chalupkova a Pribinova, kam sa postupne rozširuje centrum mesta. Na mieste je otázka, či bude mať Bratislava jedno homogénne centrum, alebo sa aj v iných funkčne a morfologicky oddelených mestských častiach začnú rozvíjať iné lokálne centrá. Aká bude potom výšková zástavba a obraz mesta v týchto súvislostiach? To sú otázky, ktoré je nutné v súčasnosti intenzívne riešiť.

Ing. arch. Vladimír Hrdý
Vizualizácia: MARKROP

Autor je zástupca riaditeľa Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, vedúci oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta.

Článol bol uverejnený v časopise ASB.