Urbanizmus

Uplynulý mesiac sa v priestoroch Primaciálneho paláca uskutočnila medzinárodná výstava na tému urbanizmus, krajinotvorba, územné plánovanie a geografický informačný systém (GIS), ktorú organizovala Fakulta architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislavou. Cieľom projektu je formou putovnej výstavy MobEx na konkrétnych štúdiách a projektoch prezentovať prístup k riešeniu urbánnych a krajinných území a na konkrétnych príkladoch vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu skúseností s tvorbou.

Bývanie je zložitý proces, má určité všeobecné zákonitosti i mnohé špecifiká. Bývanie pred dvadsiatimi rokmi bolo iné ako dnes, a inak sa bude bývať o dvadsať rokov. Obdobie rokov 1989 až 2009 v nových podmienkach sa tiež stalo minulosťou. Pre Bratislavu to bolo obdobie búrlivého rozvoja najmä v oblasti bývania. Dnes nás zaujíma bývanie v Bratislave v najbližšej budúcnosti, ako sa bude vyvíjať spomalený proces navrhovania a výstavby bytov.

Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.

Sídlo a zeleň – dva fenomény, ktoré pri pohľade na niektoré časti Bratislavy, len ťažko dokazujú svoju schopnosť koexistovať. Zdá sa však, že po dlhom čase zeleň v hlavnom meste predsa len zažije renesanciu. Podľa slov primátora Andreja Ďurkovského je rozvoj mesta v štádiu, v ktorom by sa nemali riešiť iba jeho aktuálne a praktické potreby. Bratislava potrebuje projekt s pridanou hodnotou, žiada si vytvárať nové a dlhodobé hodnoty nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie. Reč je o pripravovanom projekte visutých záhrad – novej zóne kultúry a oddychu, citlivo dopĺňajúcej obraz metropoly. „Dielo by malo zároveň dôstojne reprezentovať našu krajinu v celej šírke slovenského kultúrneho kontextu – estetického, umenovedného, architektonického či krajinárskeho,“ dodáva primátor.

Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu Urbanity v komornej atmosfére botela Marína na dunajskom nábreží v Bratislave, priniesla nový netradičný pohľad na Bratislavu, ale aj iné slovenské mestá. Organizátori projektu si povedali, že k urbanistickým problémom by sa mali vyjadriť odborníci z rôznych sfér spoločenského života, nielen architekti, aktivisti či plánovači. Na nasledujúcej dvojstrane prinášame výber zaujímavých postrehov, ktoré stretnutie prinieslo.

Developerská spoločnosť Bencont Development získala koncom januára 2009 stavebné povolenie na prvú časť projektu výstavby novej martinskej obytnej zóny Nový Martin. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov vznikne v Martine, v časti Záturčie, na ploche takmer 13 hektárov, obytná zóna s viac ako 800 bytmi a domami za 56,4 milióna eur (1,7 mld. Sk). Developer ponúka Martinčanom širokú paletu dostupného bývania v modernej obytnej zóne – a to nielen byty, ale aj pozemky na individuálnu výstavbu rodinných domov s kompletnou infraštruktúrou.

Takmer jeden kilometer dlhá pešia zóna vznikne nad hladinou Dunaja v centre Bratislavy medzi Starým a Novým mostom. Projekt Promenáda na vode pozostáva zo spojenia jedenástich pontónov s rozmermi 75 krát 15 metrov. Projekt včera predstavili architekti v bratislavskom Design Factory.

Časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia si vyžiadali prípravu nového územného plánu rozvoja mesta Košice, na ktorej pracuje Útvar hlavného architekta (ÚHA). Vtiahnuť odbornú i laickú verejnosť do jeho prípravy i všeobecnej problematiky územného plánovania v podmienkach hospodárskej a sídelnej aglomerácie bolo cieľom včerajšej prezentácie architektov na Magistráte mesta Košice.

Výstavou a verejným prerokovaním návrhov architektonicko-urbanistického riešenia priestoru Staromestskej ulice v Bratislave sa ukončila ďalšia etapa úvah o jeho budúcej podobe. U Bratislavčanov počas diskusie rezonovala najmä problematika dopravy.

Rozostavaná stavba medzi ulicami Šancová a Beskydská v Bratislave sa po čase pohne. Developerská spoločnosť FINEP SK pripravuje výstavbu rezidenčného projektu PREMIÈRE. Projekt pozostáva z troch samostatných objektov s piatimi, šiestimi a dvadsiatimi dvoma nadzemnými podlažiami. Má tu vzniknúť približne stovka bytov vysokého štandardu. Výstavba projektu začne v prvom kvartáli budúceho roka, kolaudácia je plánovaná na záver roka 2010.

Peter Gero je rodený Bratislavčan, ktorý pracoval 30 rokov pre hamburský magistrát a 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg ako vedúci stavebný riaditeľ „Baudezernent“. Stretli sme sa v centre Bratislavy v kaviarni. Kým sme sa zhovárali, živo pozoroval ruch na ulici a pozdravil sa s viacerými ľuďmi. Vzhľadom na to, že sa vrátil do Bratislavy pomerne nedávno a navyše trávi väčšinu času v zahraničí, je to zaujímavý fakt. Sám tvrdí, že sa úprimne zaujíma o ľudí, rád chodí po meste pešo či električkou a zvykne sa porozprávať s kýmkoľvek, kto je otvorený zaujímavému dialógu. Aj náš rozhovor sa príjemne vinul a bola som prekvapená, kam všade sme sa myšlienkami dostali. Peter Gero hovorí o slovenských mestách, prístupoch v architektonickej tvorbe, o demokracii aj diktatúre v architektúre, o možnostiach riadenia rozvoja mesta, ale aj o agresivite či slušnosti niektorých projektov.    

Udržateľnosť miest je v súčasnosti často skloňovanou otázkou odbornej verejnosti. Stále viac sa hovorí o takzvanom Novom urbanizme, ktorý je reakciou na dôsledky masívnej suburbanizácie. Ideový prúd stavia na využívaní technologických inovácií a poznatkov z rôznych vedných odborov pri zabezpečovaní dlhodobej kvality života v mestách. Princípy a metódy vytvárania udržateľného prostredia sa síce neustále vyvíjajú, ale developerské projekty málokedy sledujú aj iný výskum ako ten trhový. Určitú mieru zodpovednosti za tento stav nesú aj miestne samosprávy, ktoré nedokážu pružne reagovať na tlak súkromných investícií a presadzovať verejný a sociálny záujem.

V súčasnosti možno nájsť množstvo definícii pojmu mesto. Väčšina z nich ho charakterizuje ako komplexný systém architektonicko-priestorových, spoločensko-ekonomických a kultúrnych premenných, ktoré sú lokalizované na určitom nezameniteľnom teritóriu. Miera urbanizácie neustále narastá a mesto sa stáva rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je nielen miestom stretu svetonázorov či politických programov, ale tiež miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí, a mesto je tak dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov, projekčným plátnom najrôznejších názorových platforiem a protikladov. Nielen v dôsledku tohto potenciálu je mesto predmetom rôznych analógií. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Azda žiadna iná téma súčasnej architektúry nežije väčšou dynamikou ako mesto. Nezaobíde sa bez nej žiadne väčšie svetové stretnutie architektov a urbanistov či prestížne prehliadky súčasnej architektonickej tvorby a ich vízií. Prečo? Anglický teoretik architektúry Richard Burdett odpovedá veľmi jasne: „Všetci raz budeme v mestách.“ Burdett vie, o čom hovorí, veď niekoľko rokov pôsobil ako poradca starostu Londýna pre architektúru. „Súčasná naliehavosť rozkošateného obsahu fenoménu mesto má množstvo kapitol a riešení,“ zamýšľa sa zase konceptuálny americký architekt Peter Eisenman. „Záleží aj na architektoch, aby príbehy miest získali novú tvár a priliehavejší kabát pre ľudí, ktorí ich svojím životom píšu.“

Je dosť frustrujúce písať o urbanizme Bratislavy pár dní po návrate z Turína. Oproti mestskej atmosfére a kvalite života v tomto kompaktnom a bohatom severotalianskom meste mi všetko v Bratislave pripadá ešte viac provinčné a deformované. Ulice tam sú síce plné áut, ale bez kolízií, ľudia sa pohybujú v prekrytých galériách, mestská doprava má vyčlenené koridory. Väčšina našich občanov nezažila fungujúce veľkomesto. Na problémy si obyvatelia Bratislavy postupne zvykli. Riešia sa až tie nedostatky, ktoré presiahnu hranicu trpezlivosti priemerného Slováka. Po čase praskne ďalší problém, a tak sa tie neriešené resty histórie kopia. Netuším dokedy.