Urbanizmus

V roku 2003 mesto Prešov vypísalo celoslovenskú anonymnú súťaž urbanistických návrhov, ktorú jednoznačne vyhral „domáci“ tím. Po štrnástich rokoch a archeologickom výskume sa Prešovčania dočkali nového cintorína. O jeho kvalite hovorí aj nominácia na Grand Prix – Big See Architecture Award 2019.

Je viac ako 14 m vysoká, len 9 cm hrubá a bez viditeľných detailov. Stavba, ktorá vyzerá ako papierové origami, je v skutočnosti unikátna drevená konštrukcia. Prostredníctvom dômyselnej súhry formy a sily sa výskumným ústavom ICD a ITKE Univerzity v Stuttgarte podarilo postaviť unikátnu vežu zo samotvarovateľného dreva.

Dnes žije v mestách 3,5 miliardy ľudí. Ročne sa prisťahuje ďalších 77 miliónov a podľa prognóz by mali v roku 2050 bývať v mestách až dve tretiny svetovej populácie. Mesto poskytuje pracovné príležitosti, prístup k vzdelaniu aj k zdravotnej starostlivosti. Už teraz sú mestá podľa expertov zodpovedné za polovicu emisií oxidu uhličitého. Čo pre mestá znamená klimatická kríza? Je urbanizácia cestou k záchrane planéty alebo si všetko len zhoršujeme?

Azda ešte nikdy nebola Vydrica tak blízko k realizácii svojich ambícií – spojiť rozdelené mesto a vytvoriť jednu z najdlhších centrálnych peších zón v Európe. Má na to všetky predpoklady – financie, silného partnera s medzinárodnými skúsenosťami, komplexný plán od odborníkov a – na čo upozornil urbanista Peter Gero – priaznivú „klimatickú“ situáciu zo strany vedenia mesta. Bratislava by si tak zacelila jazvu, ktorá ju trápi celé desaťročia.

Toto originálne svietidlo dopĺňa ucelený systém H-E-X, ktorý zahŕňa mestský mobiliár a dlažbu. Svietidlo H-E-X sa skladá z dvoch symetrických železobetónových prvkov, v ramenách ktorých sú integrované LED pásy osvetlenia s príkonom 4,8 W/m.

Na jeseň minulého roka predstavila spoločnosť PRESBETON na stavebnom veľtrhu FOR ARCH novinku – mestský mobiliár G-ROW, ktorý možno využiť bežným spôsobom ako jednotlivé finálne výrobky (lavička bez operadla a s operadlom, sedadlo, stojan na bicykle, kvetináč, odpadkový kôš, deliaci stĺpik s osvetlením) alebo ako voľne kombinovateľné zostavy. Vďaka rovnakému pôdorysnému modulu podstavy 800 × 800 mm možno jednotlivé elementy, ktoré sú obsiahnuté v základných výrobkoch, vzájomne spájať a skladať do tvarovo i funkčne odlišných foriem.

Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.

Od svojho založenia v roku 1844 bola Cisárska lodenica (Stocznia Gdańska) v Gdansku životne dôležitou súčasťou mesta, ale i celého Poľska. Najskôr ako kľúčový prvok ekonomického rastu. V roku 1980 tu počas štrajku robotníci zakladajú odbory, ktoré sa stanú hybnou silou pádu komunizmu v Poľsku. Do Solidarity vstúpilo vyše 10 miliónov Poliakov a lodenice stále zostávajú dôležitým miestom pre celú krajinu.

Video

Redakcia odborného časopisu ASB a Inštitút urbánneho rozvoja usporiadali 9. októbra v priestoroch Novej Cvernovky diskusiu s kandidátmi na primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Účasť prijali štyria relevantní kandidáti na primátora: Václav Mika, Ján Mrva, Ivo Nesrovnal a Matúš Vallo. Moderátorom odbornej diskusie bol Michal Kovačič.

Moderné formy zapájania verejnosti do územného plánovania prichádzajú opatrne aj na Slovensko. Do najveľkorysejšieho projektu sa zapojilo košické združenie mladých aktivistiek Spolka. Takmer neziskovo vytvorili výnimočný projekt participácie na územnom pláne Plán pre Košice.

Berlín chce v najbližších rokoch ukázať budúcnosť svetových veľkomiest. Na priestore, ktorý vznikne po zrušení rozsiahleho letiska Tegel, sa plánuje vybudovať ultramoderná štvrť zameraná na vývoj moderných mestských technológií, doplnená aj o obytnú časť Schumacher Quartier.

Zastihnúť Milotu je veľmi ťažké. Len krátko pred naším rozhovorom v príjemnom vnútrobloku Panenskej ulice doletela z Japonska a hneď po ňom sa náhlila na ďalšie stretnutie k téme verejného priestranstva Bratislavy. Hodinový rozhovor sme venovali najmä Bratislave a jej nastávajúcim zmenám. Odborníčka na verejné priestory vníma veľmi citlivo nesystémové riešenia pri riadení miest i zanedbávanie potrieb slabších skupín pri plánovaní miest. Verí, že pozitívne skúsenosti s transformáciou pražskej samosprávy i ľubľanských ulíc využije v nastávajúcom období aj Bratislava.