Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 rozbehlo kreatívny priemysel

S odstupom troch rokov sa východoslovenská metropola pozrela na benefity, ktoré jej priniesol titul EHMK 2013. Prevažujú pozitíva a zdá sa, že mesto chytilo druhý dych. Kultúrny. Mesto Košice získalo titul EHMK v roku 2013 spolu s francúzskym mestom Marseille. Program, s ktorým mesto vyhralo túto prestížnu súťaž, bol nazvaný Interface. Jeho podstatou bolo, že mesto má so svojou kultúrnou infraštruktúrou a svojimi verejnými priestormi slúžiť svojim obyvateľom ako „rozhranie“ ich kultúrnych a sociálnych potrieb.

Hlavným cieľom programu bolo naplniť víziu obsiahnutú aj v mestskom rozvojom pláne – Mesto kultúry, mesto, ktoré je vyhľadávaným medzinárodným centrom kultúry a kultúrno-poznávacieho turizmu a pre ktoré je kreatívny priemysel dôležitou časťou jeho ekonomiky.

Program Interface, ktorý sa neskôr premenoval na Košice 2013 mal dve časti – „hard“ a „soft“ – transformáciu kultúrnej infraštruktúry a podujatia. Transformácia infraštruktúry zahŕňala zmenu tradičnej infraštruktúry, ktorá aj doteraz slúžila na kultúrne účely (Napr.: Východoslovenská galéria, Východoslovenské múzeum, Bábkové divadlo Košice, Malá scéna Štátneho divadla Košice atď.) aj netradičnej infraštruktúry, a teda premenu objektov, ktoré mali pôvodne iné určenie (napr.: premena bývalých kasární na kultúrne centrum Kasárne/Kulturpark, bývalej mestskej plavárne na Kunsthalle/Halu umenia, bývalých výmenníkov tepla na nové kultúrnokomunitné centrá sídliskovej kultúry SPOTs). Súčasťou zmeny bola aj revitalizácia verejných priestorov a ich následné využitie novými, ale aj tradičnými formami umenia vo verejnom priestore (parky, Ulička remesiel, Košický hrad). Spolu bolo realizovaných 20 investičných projektov v hodnote cca 70 mil. €.

Namiesto chátrania čulý život

Poďme sa teraz pozrieť na tie architektonicky najzaujímavejšie miesta po pár rokoch fungovania. Kasárne/Kulturpark ešte stále nedosiahli maximum svojho potenciálu. Oproti pôvodnému objektu je tu obrovský posun, veď pre verejnosť prakticky neexistujúce územie sa otvorilo a denne sa tu organizujú podujatia, nové námestie ožilo skupinami mladých, park je obľúbený aj u obyvateľov okolitých bytových domov. Využitie budov a areálu pomaly stúpa. Začínajú sa intenzívnejšie využívať doplnkové štúdiá, zrkadlové objekty. Vedúci skupiny architektov, ktorí vyhrali súťaž, prešovský architekt Irakli Eristavi, metaforicky  pomenoval tieto objekty šachovou terminológiou ako pešiakov medzi hlavnými figúrami, ktorými sú okolité budovy. 

Aj keď sa ustúpilo od pôvodného konceptu vstupnej rampy z podzemných garáží, celý areál má množstvo pe­kných, domyslených detailov podporujúcich genia loci – názvy budov sú Alfa, Bravo, Charlie, Delta…, verejné osvetlenie je zabudované v dlažbe a trávniku v tvare zameriavacích krížov, napriek zatepleniu tehlových múrov sú detaily fasády, okien atď. dôsledne rešpektované. Tabačka bola rovnako ako Kulturpark pôvodne uzavretým brownfieldom a dnes viac ťaží z náklonnosti undergroundovej scény obľúbenej predovšetkým u mladých. Podpora startupov, kreatívneho priemyslu a väčšia diverzita činností, ako aj uvoľnenejšia atmosféra sa odrážajú aj na dizajne rekonštrukcie, cítiť, že ide najmä o vlastné aktivity. Podmienky na expanziu do verejných priestorov sú tu nepomerne horšie ako v Kulturparku, výzvou do budúcnosti je lepšie prepojenie s mestom, s Mlynským náhonom.

Dlhodobo chátrajúci objekt Starej krytej plavárne ožil. Hala umenia alebo Kunsthalle priniesla do Košíc nové témy súčasného umenia a zároveň dostala Košice na mapu európskeho kultúrneho diania.

AKO EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY PREMENILO PLAVÁREŇ NA KUNSTHALLE

Výmenníky alebo Spots sú zamerané na lokálne komunity, podporujú aktívne trávenie voľného času. Bolo ich 7 a jeden nedávno pribudol – výmenník Jegorovovo na sídlisku Dargovských hrdinov. Ich činnosť prechádza ťažko predvídateľným vývojom, ale postupne si nachádzajú svoj vlastný profil:

• Wuppertálska, sídlisko KVP, záhrada, environmentálne aktivity
• Štítová, Kuzmányho sídlisko, domáci výtvarný prejav (štrikovanie, maľovanie, fotografia, diskusia o farebnosti panelových domov a pod.
• Brigádnická, sídlisko Terasa, ochotnícke divadlo, spev, besedy
• Ľudová, sídlisko Terasa, krytý skejtový bazén, adrenalínové športy, graffiti
• Obrody, sídlisko Terasa, prvý výmenník, realizovaný v predstihu, poskytoval zázemie celej myšlienke
• Važecká, sídlisko Nad jazerom, charakteristický vzhľad so stenami upravenými na lezenie, móda, klubová činnosť
• Jegorovovo, sídlisko Dargovských hrdinov, nové, dodatočne zriadené komunitné centrum

Výmenník Štítová ulica: Objekt sa využíva hlavne na rôzne výtvarné aktivity a diskusie.

Výmenník Ľudová ulica: Obyvatelia dostali krytý skejtový bazén a možnosti na adrenalínové športy.

Druhá časť projektu EHMK bola zameraná na podporu kultúrnych akcií, na networking a budovanie partnerstiev, na podujatia súvisiace s vytváraním podmienok pre kreatívny priemysel. Program Košice 2013 priniesol množstvo nových tém a trendov (krea­tívna ekonomika, komunitné umenie, sociálne umenie, umenie vo verejnom priestore, participatívne umenie, mobilita umelcov),  ale aj umeleckých formátov a festivalov (Biela Noc, Sound City Days,  Use the City, Leto v parku, Dni nového tanca a pod.). Tieto akcie tiež potrebujú na svoje fungovanie pekný a funkčný rámec, aj preto sa investovalo do úpravy verejných priestorov, predovšetkým parkov. Mestský park v kontakte s kúpaliskom a Kunsthalle vytvorili synergické prepojenie, ktoré sa osvedčilo.

Rozporuplne vnímané oplotenie pomohlo vytlačiť z parku, ktorý sa nachádza v blízkosti železničnej stanice, nežiaduce aktivity a zabezpečilo návštevníkom pocit bezpečnosti, ktorý tu dlhodobo chýbal najmä vo večerných hodinách. V súčasnosti je to najnavštevovanejší verejný park s množstvom spoločenských, kultúrnych, ale aj športových aktivít, pričom súperí s Hlavnou ulicou. Z archeologickej lokality Hradová sa stalo obľúbené výletné miesto pre rodiny s deťmi. História zarámovaná v peknom prírodnom prostredí poskytuje množstvo námetov na príjemné zamyslenie sa spojené s aktívnym pohybom, výhľadmi na mesto. Doplnenie parkovacích miest, malého amfiteátra a informačného objektu so sociálnym zázemím motivuje milovníkov histórie k organizovaniu množstva akcií, od inscenovania stredovekých hier až po ukážky tradičných remeselných postupov.

Mestský park: Prepájacím prvkom kúpaliska a Mestského parku je veľmi obľúbené detské ihrisko.

Komenského park, stromoradie na Moyzesovej ulici a ďalšie menšie intervencie podporujú chuť Košičanov navštíviť ich, prebehnúť sa, prísť na akciu. Pribudli aj výtvarné diela vo verejnom priestore, bol spracovaný sprievodca po existujúcich dielach a všeobecné povedomie rapídne vzrástlo. Prebudil sa záujem verejnosti, rôznych klubov a združení o umiestnenie ďalších výtvarných diel. Aby sa udržala vysoká latka kvality verejného priestoru, mesto potrebuje koncepciu alebo zásady umiestňovania pamätníkov a výtvarných diel na verejných priestranstvách.

Mestský park: Ihriská, výtvarné diela a intenzívna zeleň prispeli k atraktivite verejného mestského priestoru.

Zapojené aj veľké firmy

Program Košického samosprávneho kraja Terra incognita bol zameraný na predstavenie bohatstva prírody, kultúry, tradícií a gastronómie v Košickom kraji na troch tematických cestách – gotickej, železnej a vínnej – s cieľom objavovania a spoznávania doteraz neznámych miest v kraji. Vytváranie podmienok na rozvoj kreatívneho priemyslu pod hlavičkou Creative Industry Toolkit obsahovalo budovanie spolupráce – nadväzovanie nových kontaktov s inými mestami, umelcami, organizáciami, ďalej tvorbu nových nástrojov, budovanie povedomia a vzdelávanie odbornej a laickej verejnosti v oblasti inovácií v kultúre a rozvoji kreatívnej ekonomiky. Na podporu udržateľnosti projektu aj po roku 2013 bolo založené záujmové združenie právnických osôb Košice 2013+, ktorého zakladajúcimi členmi sú súkromné veľké firmy U. S. Steel, T-Systems, RWE, Ness Technologies, mesto Košice a Prešov, Košická a Prešovská župa.

Ambíciou združenia je trvalo a pozitívne ovplyvňovať kultúrne prostredie v Košiciach. Neskôr sa členmi združenia stali aj košické univerzity a rôzne agentúry pôsobiace v oblasti kultúry. Firma U. S. Steel priniesla ideu SteelParku – kreatívnej fabriky po vzore úspešných projektov v USA, ktorú U.S. Steal zároveň pomohla v Kulturparku inštalovať a financovať. RWE je hlavným partnerom projektu Biela Noc, Ness vyvinula mestskú smart aplikáciu a T-systems financuje vzdelávanie. Na podporu rozvoja kreatívneho priemyslu vznikla agentúra Creative Industry Košice ako nezisková organizácia, ktorá je veľmi aktívna pri vytváraní podmienok pre talentovaných ľudí v meste, v podpore inovácií a vzdelávania.

Lonely Planet: Top destinácia

Program Košice 2013 priniesol do mesta dôraz na oblasť kultúry a krea­tivity, novú vlnu kultúrnych aktivít a rozvoj kultúrno-poznávacieho turizmu. Klasické kultúrne inštitúcie si uvedomili dôležitosť marketingu a počtu svojich návštevníkov. Mesto rekonštruovalo objekty, na ktorých obnovu hľadalo zdroje dlhé roky. Obyvatelia sa začali viac zaujímať o verejné priestory, kultúrne pamiatky, ale aj kultúrne akcie. Hodnotenie ekonomických dopadov programu Ekonomickou fakultou Technickej univerzity v Košiciach ukázalo nárast produkcie všetkých odvetví v Košickom kraji o 167,2 mil. eur a vytvorenie takmer 1 500 nových pracovných miest. Počas rokov 2012 a 2013 navštívilo Košický kraj 800 254 návštevníkov, ktorí minuli takmer 30 miliónov eur. Počet prenocovaní v meste stúpol v roku 2013 oproti roku 2012 o viac ako 10 %.

Samozrejme, stále je čo zlepšovať. S odstupom času sa dá povedať, že mesto nie celkom dobre zvládlo marketingovú časť projektu a nevenovalo pozornosť správnej komunikácii s obyvateľmi. Na centrálnej úrovni bolo prijaté rozhodnutie o finančnej podpore programu s veľkým časovým sklzom a počiatočné náklady na budovanie mestskej neziskovej organizácie a na medzinárodné architektonické súťaže znášal len mestský rozpočet. Je tiež pravda, že nové inštitúcie potrebujú čas, aby si získali dôveru širokej verejnosti. Mnohé novovzniknuté organizácie musia prejsť sitom praxe a nájsť si svojho zákazníka alebo zaniknúť. Už teraz sa však dá povedať, že program Košice 2013 priniesol mnohé nové aktivity, ktoré by sa inak nerealizovali, a inicioval budovanie podmienok na rozvoj kreatívneho priemyslu. Vznikli nové verejné priestory, ktoré predtým neexistovali, zrekonštruovali sa areály a objekty, ktoré dlhodobo chátrali. Skultúrnili sa verejné priestory a zeleň.

Návštevnosť týchto objektov a priestorov sa radikálne zvýšila a stále rastie. Nový formát Biela Noc pritiahol do mesta každý rok viac ako 10 000 ľudí a pripravil ich na prijímanie nových umeleckých foriem. Divadelný festival Imaginácie spopularizoval pouličné divadlo a show tak, že návštevníkov sú tisíce. Mesto Košice sa prezentovalo v zahraničných médiách a upútalo pozornosť nielen svojím programom počas „titulového“ roku, ale aj bohatstvom svojich kultúrnych a historických pamiatok. Lonely Planet zaradila v roku 2015 Košice medzi 10 top destinácií na svete. Pre turistov začalo byť mesto Košice nielen pekné, ale aj zaujímavé, kultúrne a historické. Mohutne sa rozvinul najmä domáci turistický ruch, vznikol pre Košice nový fenomén „potuliek“ – náučných tematických prechádzok so sprievodcom.

100 subjektov kreatívnej ­ekonomiky

Súčasťou predstavy „mesta kultúry“ už pred projektom EHMK bola transformácia mesta z „oceľového“ na krea­tívne a univerzitné mesto, zatraktívnenie pre návštevníkov a zlepšenie prístupu obyvateľov mesta ku kultúrnym zážitkom a využívaniu verejných priestorov. Projekt EHMK vytvoril veľmi účinný nástroj na naplnenie tejto vízie. Za posledných 30 rokov nastal obrovský posun v zamestnanosti. Tradičné výrobné okrsky ako Magnezitárska, Južná trieda či Nad jazerom prakticky zanikli a transformujú sa na obchod a služby. Aj podľa prieskumu dopravného správania sa je zrejmé, že väčšina pracovných miest sa presunula z týchto tradičných zamestnaneckých zón do polyfunkčnej zástavby v širšom centre mesta. Počas tohto obdobia zaniklo približne 50 % všetkých pracovných miest. Našťastie, zhruba rovnako rýchlo vznikali nové pracovné príležitosti, najmä v oblastiach, ako sú bankovníctvo, poisťovníctvo, zdravotníctvo, vysoké školstvo.

Komenského fontána: Projekt priniesol mestu viacero umeleckých diel a dizajnových prvkov.

Prechod od ekonomiky priemyslu k ekonomike služieb nie je zďaleka ukončený, ale šok zo zmeny režimu zvládli Košice úspešne a zameranie sa na kreativitu a kultúru pomáha naštartovať tie dobré tendencie, ktoré nám súčasnosť prináša. V Košiciach vzniklo v posledných pár rokoch viac ako 100 nových subjektov pôsobiacich v oblasti kreatívnej ekonomiky. Úspešné sú aj iniciatívy „zdola“, ako napr. Tabačka Kulturfabrik, Pyecka Studio, Street Art Communication, squat Klub, Východné pobrežie, KERE a ďalšie. EHMK Košice 2013 potvrdzuje myšlienku Jana Gehla: „Formujte svoje mesto a ono vyformuje vás“. Kľúčové je udržať tento trend a krok za krokom presadzovať perspektívne riešenia v urbanizme, doprave i architektúre mesta.

Text: Rudolf Bauer, Martin Jerguš
foto: Martin Jerguš

Článok bol uverejnený v časopise ASB.