Je narastanie mesta do šírky správnym riešením?
Zahusťovanie je pojem, ktorý u mnohých vyvoláva negatívne asociácie a jeho využitie v heslách najmä počas komunálnych volieb získava body politikom. Na túto tému usporiadal Inštitút urbánneho rozvoja v spolupráci s bratislavským magistrátom 18. apríla 2012 konferenciu s cieľom nazrieť do problematiky rastu sídiel pragmaticky a bez predsudkov.
David Birkbeck, pôvodným povolaním novinár, je výkonným riaditeľom spoločnosti Design for Homes v Londýne. Vo svojej prednáške sa zameral na súčasné snahy riešiť problémy vyplývajúce z rastúcej hustoty obyvateľstva a s tým súvisiacej zástavby. Hneď na začiatku uviedol príklad katastrofy výškového panelového montovaného domu Ronan Point v Newhame v oblasti londýnskeho prístavu. V dôsledku tejto udalosti v roku 1968 sa zastavila výstavba tohto typu obytných blokov v Spojenom kráľovstve.
Z Paríža prijal pozvanie Panos Matziaras, riaditeľ odboru urbanizmu a architektúry na francúzskom ministerstve kultúry. Predstavil rôzne prístupy možných riešení urbanizácie 12-miliónovej aglomerácie s dôrazom na vyriešenie integrovaného dopravného systému.
Následne sa rozprúdila panelová diskusia moderovaná naším kolegom Matejom Šišolákom, ktorý zastupoval časopis ASB vydavateľstva JAGA. Okrem zahraničných prednášajúcich sa na diskusii zúčastnili Milan Ftáčnik, primátor mesta Bratislava, Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, Ľubomír Klaučo, urbanista zo spoločnosti Aurex, Roman Talaš, predseda IUR, a Zora Pauliniová, konzultantka pre verejné priestory.
Primátor Milan Ftáčnik uviedol, že pravidlá zahusťovania sú ošetrené v územnom pláne a jedným z opatrení je definícia stabilizovaných území. Upozornil aj na skutočnosť, že Bratislava sa rozkladá na ploche 380 km2, čo je len o 30 km2 menej ako Viedeň. Pri riešení problematiky zahusťovania Bratislavy by sme zároveň mali hľadať odpoveď na otázku, ako je možné, že Viedeň na porovnateľnom území ako Bratislava znesie trojnásobný počet obyvateľov.
Zora Pauliniová reagovala, že samotná Viedeň je síce jedno z miest z najvyššou kvalitou života na svete, avšak druhou stranou mince je prílev obyvateľstva do metropoly a zahusťovanie miest, v dôsledku čoho sa vyľudňuje krajina a vidiek. Ohrozuje sa tým potravinová sebestačnosť krajiny, pretože pôdu nemá kto obrábať. Hlavná architektka Ingrid Konrad doplnila, že rozširovaním miest do šírky nám mizne pôda prvej bonity a zastavujeme si zelené lúky. Okrem toho Bratislave chýba jasné regulovanie dopravného systému.
Panos Matziaras dodal, že urbanistický rozvoj musí nadväzovať na dopravu, a ako vtipne poznamenal, tento vzájomný vzťah sa podobá nerozlúsknutej otázke o sliepke a vajci. Urbanista Ľubomír Klaučo upriamil pozornosť na skutočnosť, že samotnú hustotu nemožno vytrhnúť z kontextu, treba ju posudzovať vo vzťahu k jej forme a kvalite. Mesto sa prirodzene rozvíja, reurbanizuje, nároky jeho obyvateľov sa menia.
Prudký nárast satelitných osídlení v blízkosti veľkých miest poukazuje na skutočnosť, že ľudia uprednostňujú bývanie v rodinných domov, ale problematická dopravná dostupnosť ukazuje, že lepším riešením je bývanie priamo v meste. Hlavná architektka povedala, že má k dispozícii teplotnú mapu mesta, ktorá nesie v sebe aj informáciu o skutočnej hustote osídlenia a môže pomôcť pri definovaní nových rozvojových plôch mesta. Ako dodala Zora Pauliniová, pri dopravných riešeniach je nevyhnutné myslieť aj na prirodzený pohyb peších a cyklistické trasy.
Diskusia na túto tému sa, samozrejme, nedá ohraničiť programom a vyhradeným časom konferencie. Neustále však rezonovala myšlienka, či narastanie mesta do šírky je tým správnym riešením a či Bratislava má kapacity a potenciál úspešne zvládnuť ekonomicky aj ekologicky urbanizáciu voľných plôch v rámci mesta a s tým súvisiacu dopravnú infraštruktúru.
Mária Nováková
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
