Typické poruchy drevených ľudových stavieb

Typické poruchy drevených ľudových stavieb

Na našom území sa zachovalo množstvo drevených domov, ktoré sa však v súčasnosti využívajú len na rekreačné účely. Zmenou využívania týchto stavieb dochádza aj k zmene ich mikroklímy, čo spôsobuje vznik viacerých vážnych porúch v konštrukcii. Článok popisuje konkrétne problémy drevených stavieb z pohľadu ich vzniku na príkladoch domov vo východných Krkonošiach.


Väčšina chalúp z pôvodnej drevenej zástavby Východných Krkonôš slúži v súčasnosti na rekreačné účely (obr. 1). V čase, keď sa nevyužívajú, dochádza k ich zadebneniu a zamedzeniu prirodzeného prúdenia vzduchu v drevenej konštrukcii. Problémom je zvýšenie a kumulácia vlhkosti, ktorá za bežných podmienok pomocou prirodzeného vetrania vyschne (obr. 2). Konštrukciu môžu následne ľahšie napadnúť drevokazné činitele.

Základy drevených konštrukcií
Pri zakladaní dreveníc sa používali dostupné materiály, najmä kameň (svor a žula), z ktorého sa vyskladala nadmurovka so základom 10 až 20 cm pod povrchom terénu. V nadzemnej časti siahala väčšinou do výšky 20 až 30 cm. V nej sa vytvorili prieduchy na prúdenie vzduchu pod podlahou. Keďže takto naskladané kamene nevydržia v pôvodnom stave, sú nutné ich opravy.

Základy sa spevňujú napríklad betónom alebo pomocou tehlového venca. Keďže ide o porézne materiály, vzlínajúca vlhkosť sa jednoduchšie dostáva do spodných trámov zrubu. Faktorom, ktorý podporuje poruchy spodnej časti domov, je aj zanedbaná údržba terénu v okolí základov. Väčšinou sa domy situovali do svahu pozdĺžnou osou domu paralelne s vrstevnicami. V niektorých prípadoch dochádza k pohybu priedomia vyskladaného kameňmi a zároveň základov, čím sa poruší konštrukcia domu (obr. 3).

Obr. 1: Horský dom v Dolnej Malej ÚpeObr. 2: Zadebnený dom
Obr. 3: Poškodené základy

Konštrukčný systém
Zrubové steny sa vyrábajú väčšinou zo smrekového dreva, ktoré sa teše minimálne z dvoch bočných strán. Vzniknuté medzery medzi nimi sa zvyčajne vyplnia jemnými hoblinami. Drážky na spodnej a hornej strane trámov umožňujú prekrytie hoblín mazaninou [2]. Rohové spoje zrubov sú väčšinou rybinové a horné dva trámy majú pretiahnuté záhlavie cez spoj, čím sa vytvára spevňovací veniec. Presah týchto trámov sa využíva na vynesenie konštrukcie lomenice a tiež na odkvapovú väznicu.

Typické poruchy ľudových stavieb
Krkonošské domy majú od 19. storočia zrubové steny chránené doskami na zvýšenie tepelnej izolácie [1]. Dnes sa na domoch nachádzajú dva typy ochranného debnenia – zvislé a vodorovné (obr. 4). Spoje pre zvislé dosky sú rovnaké ako pri drevených šindľoch. Vodorovné dosky majú spoj podobný spoju na pero a drážku, ale pero má špicatý tvar a drážka tvar písmena V.

Debnenie je priamo pribité na zrubovú konštrukciu a za určitých podmienok môže dochádzať ku kondenzácii vodných pár na plochách medzi trámami a doskami debnenia. Keďže sa v konštrukcii nenachádza odvetraná medzera, vysušenie tohto priestoru je náročné. Okrem kondenzovanej vlhkosti môže dochádzať k zatekaniu pod debnenie. Takéto podmienky pod debnením sú priaznivé na pôsobenie drevokazných činiteľov, predovšetkým húb hnedej hniloby (obr. 5).

Odstránenie debnenia sa však neodporúča, pretože chráni zrubovú konštrukciu a ide najmä o autentický prvok používaný takmer 200 rokov. Riešením pri opravách je vytvorenie odvetranej medzery.
Zvýšená vlhkosť konštrukcie môže vytvárať podmienky aj na pôsobenie drevokazného hmyzu (napr. červotoče, fúzače), ktorý napáda najmä nábytok, podlahy, stropné trámy a krokvy.

Kamenné prvky v konštrukcii
Konštrukčným materiálom stien mliečnej pivnice a stien v okolí komína je kameň [2]. Steny sa väčšinou chránia omietkou, ktorá ľahko prijíma vlhkosť. V miestach, kde sú kamenné a drevené steny v priamom kontakte, dochádza k zvýšeniu vlhkosti (vzlínaním, kondenzáciou, zatekaním). Kritické miesta, kde vznikajú vhodné podmienky na pôsobenie drevokazných húb, plesní a drevosfarbujúcich húb, sú najmä v interiéri (obr. 6).

Obr. 5: Trámy poškodené hubou hnedej hniloby po odstránení debneniObr. 6: Ostenie dverí napadnuté drevomorkou domácou

Rámové konštrukcie
Dreváreň, ktorá je pripevnená k zadnej stene hospodárskej časti domu, je zhotovená z rámovej konštrukcie. Táto časť domu je orientovaná na sever. Rám steny sa z exteriéru opláštil zvislým debnením. K narušeniu tejto konštrukcie dochádza najmä zanedbaním údržby alebo konštrukčnej ochrany (odporúčaná minimálna výška kamenného sokla nad zemou je 300 mm).

Rámová konštrukcia sa od začiatku 20. storočia objavuje aj ako súčasť krovu. Využívala sa najmä pri zhotovení konštrukcie veľkého senníkového vikiera a na zväčšenie podkrovného priestoru o polposchodie [2].

Konštrukcia krovu
Krovová konštrukciu tvorí hambálkova sústava. Charakteristické sú pre ňu presahy záhlavia krokiev, ktoré sa osedlali na odkvapovú väznicu a zabezpečili dreveným klincom. Hambálok sa spája s krokvami rybinovacím preplátovaním alebo je začapovaný do krokiev. Pozdĺžne stuženie sa pôvodne vykonávalo diagonálne v rovine krokiev. Ďalším pozdĺžnym stužením bolo využitie stredovej stolice. V súčasnosti sa vyskytuje len ako pozostatok v štítovej väzbe, kde sa stredový stĺpik zachoval. Súbežne s odstránením stredovej stolice začala výstavba tzv. senníkových vikierov. Krokvy a hambálky zostali a pod hambálky sa vložili dve stojaté stolice, aby sa zabezpečila stabilita krovu.

Poruchy spôsobené chybnými zásahmi do konštrukcií
Polposchodie vzniklo v období vzrastajúcej popularity turistiky v horách. Umožňovalo vytvoriť konštrukčne jednoduchšie podkrovné izby. Pri vkladaní ležatých stolíc sa často používali nevhodné spoje – pri väzniciach napojenie na tupo a zaistenie tesárskou skobou. Naviazania senníkovej konštrukcie na pôvodný krov tiež nie sú vhodným riešením – najmä vyriešenie konštrukčných detailov, napr. úžľabí (obr. 7). Ďalšie poruchy, ktoré vznikli nevhodnými opravami a tiež nedostatočnou údržbou objektu, spôsobilo nahradenie niektorých chýbajúcich hambálkov doskami.

Rámy polposchodia sa v pozdĺžnom smere dobre zaistili. V priečnom smere, kde by sa mali naviazať na konštrukciu lomenice, už takmer žiadne tesárske viazanie nie je. Preto v niektorých prípadoch osedlané krokvy vyvracajú svojou váhou rám polposchodia. Problémom sú aj ozdobné prvky. Pri stavbách, kde vzniklo polposchodie, sa dali väznice rámovej konštrukcie a väznice ležatých stolíc pretiahnuť pred lomenicu a ich záhlavie následne ozdobiť. Na záhlavie väzníc ležatých stolíc sa podoprel hambálok, ktorý sa vynáša malým vešiakom do vrcholu krokiev. Horná strana hambálka je vystavená atmosférickej korózii, najmä dažďovej vode, ktorá zateká do spoja s vešiakom. Tu vzniká riziko napadnutia drevokaznými činiteľmi.

Obr. 7: Naviazanie krovu senníka a hlavného krovuObr. 8: Navlhnuté seno môže vytvárať vhodné podmienky na pôsobenie drevokazných činiteľov.

Strešná krytina
Strešná krytina chráni konštrukciu pred poveternostnými vplyvmi, ale konštrukcia pod krytinou by sa mala dostatočne prevetrávať. Pôvodnou strešnou krytinou bol drevený šindeľ, ktorý sa na strechách nachádza dodnes. Šindle sú položené na masívnej tesanej late (trámiku) s prierezom 130/50. Veľký prierez lát je aj z dôvodu veľkého rozpätia krokiev – okolo 1 400 mm. Práve veľké rozpätie krokiev a odstránenie masívnych lát vedie k mechanickým poruchám spôsobeným nadmerným zaťažením.

Šindle sa často prikrývajú iným materiálom – plechom, eternitom či asfaltovou lepenkou (obr. 9). V mnohých prípadoch sa prikryjú aj také šindle, ktoré už napadli drevokazné činitele. Prikrytie sa často realizuje nepriedušnou krytinou (plech, lepenka), čo spôsobí vážnu degradáciu aj na dosiaľ nepoškodených prvkoch (obr. 10). Na vnútornej strane krytiny, predovšetkým plechovej, môže dôjsť ku kondenzácii vodných pár. K zatekaniu dochádza aj cez vrchnú vrstvu krytiny z dôvodu neodborného kladenia alebo zanedbania údržby.
Ďalším problémom sú všetky prieniky nad rovinu strechy, ako sú napr. komíny, strešné okná alebo ukotvenia stĺpikov bleskozvodu. Často sa zanedbáva správna konštrukčná realizácia týchto dôležitých detailov.

Obr. 9: Strecha domu s polposchodím – šindeľ je prikrytý kombináciou plechu a eternituObr. 10: Poškodená šindľová krytina (prikrytá plechom a eternitom)

Podkrovný priestor
Podkrovie opisovaných stavieb slúži väčšinou na skladovacie účely. Povala sa využívala najmä na uskladnenie sena, ktoré v zime tvorilo tepelnú izoláciu (obr. 8). V prípade, že sa seno v konštrukcii uloží dlhodobo a navlhne, môže vytvoriť vhodné podmienky na pôsobenie drevokazných činiteľov.

Väčšine porúch sa dá predísť vhodnou údržbou a správnym užívaním týchto drevených domov. Pravidelné vykurovanie, vetranie a údržba prispieva k vhodnej mikroklíme, a tiež k zvýšeniu prirodzenej trvanlivosti dreva i ďalších konštrukčných materiálov. Pri skúmaní historických drevených objektov a ich porúch (napr. v rámci stavebnotechnických prieskumov) by sa mala brať do úvahy stavebná história skúmaných objektov. Treba poznať historický vývoj skúmaných objektov a účel jednotlivých častí stavby. Iba vtedy možno správne odhaliť poruchy konštrukcií vzniknuté nevhodným užívaním alebo nesprávnou rekonštrukciou.

Ing. Lukáš Wondráček
Foto: autor

Autor je doktorandom v Ústave náuky o dreve Lesníckej a drevárskej fakulty MZLU v Brne. Venuje sa prieskumom, hodnoteniu a ochrane drevených konštrukcií.

Recenzoval Ing. Miloš Pánek, ktorý pôsobí na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Literatúra
1. Vařeka, L. – Florec, V.: Lidová architektura – encyklopedie. Praha: Grada Publishing, 2007, 482 s. ISBN 80-247-1204-0.
2. Wondráček, L.: Roubený dům východních Krkonoš. In: Dějiny staveb 2007. Plzeň: Klub Augusta Sedláčka, 2008, s. 171 – 179. ISBN 978-80-86596-95-2.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.