Sídlo Klobouckej lesnej: Progresívna drevostavba prekračujúca hranice

Partneri sekcie:

Päťtisícové mesto Brumov-Bylnice nájdeme na česko-slovenskom pohraničí, vklinené do údolia riečky Brumovky. Okrem niekoľkých pamiatok, ako je zrúcanina kráľovského hradu, sa miestni aj turisti môžu kochať predovšetkým množstvom lesov na okolitých kopčekoch a kopcoch Bielych Karpát. Nie div, že jedným z dôležitých zamestnávateľov je drevospracovateľský priemysel, čo je napokon aj hlavný odbor spoločnosti Kloboucká lesná, ktorá v Brumove-Bylnici vznikla pred 25 rokmi.

Spoločnosť kladie dôraz na udržateľné hospodárenie s lesom a krajinou, spája osvedčené skúsenosti našich predkov s modernými technológiami a inováciami. Konatelia chceli všetky tieto východiská firemnej filozofie prepísať aj do nového sídla.

A pokiaľ ide o udržateľné stavebníctvo späté s drevom, priam sa ponúkalo osloviť liberecké architektonické štúdio mjölk. Tak sa pár desiatok metrov od výrobných hál zrodila ich nová realizácia, ktorá je súčasne najväčšou drevostavbou v Česku.

„Vytvárame priestory na tvorivú prácu, výskum a inovácie. Dom je navrhnutý ako schránka tvorená konštrukciou, priestory vnútri možno prestaviť a sú tu vytvorené aj rezervy pre nečakaný rozvoj,“ vysvetľuje architektonický tím štúdia mjölk. Práve variabilnosť, pružnosť a priestorová dynamika sú pre ďalšie fungovanie firmy veľmi podstatné, pretože odvetvie, v ktorom pôsobí, prechádza dramatickými zmenami.

Sídlo Kloboucká lesní je v súčasnosti najväčšou drevostavbou v Česku.
Sídlo Kloboucká lesní je v súčasnosti najväčšou drevostavbou v Česku. | Zdroj: BoysPlayNice

Vybrať si vlastné drevo

Tím štúdia mjölk mal od začiatku jasno v tom, že ekológia, jednoduchosť a striedmosť tu pôjdu ruka v ruke s najmodernejšími technológiami a prírodnými prvkami zelene a vody. Sídlo Klobouckej lesnej sa malo súčasne stať demonštráciou ich vízie, ako pristupovať k ekologickému stavebníctvu.

Nestačí podľa nich zabaliť dom do mnohých izolačných vrstiev. Tou najväčšou výzvou je predovšetkým udržateľnosť. Preto aj všetok stavebný materiál na konštrukciu vyrástol v neďalekých lesoch a upravili ho len 100 metrov od miesta stavby – na výrobnej linke Klobouckej lesnej.

Severnú stranu striech potom pokrývajú rozmerné sklené panely, ktorými do vnútorných priestorov vniká dostatok denného svetla.
Severnú stranu striech potom pokrývajú rozmerné sklené panely, ktorými do vnútorných priestorov vniká dostatok denného svetla. | Zdroj: BoysPlayNice

Hovoríme o tom najpôvodnejšom stavebnom materiáli zo všetkých, o dreve. V tomto konkrétnom prípade ide o beskydský smrek. „Pri výbere stavebného dreva sa kládol dôraz na jeho kresbu aj hustotu vlákien a podľa toho sa tiež vyberal les, v ktorom prebiehala ťažba,“ vysvetľujú autori zo štúdia mjölk.

Vyťažené drevo sa neskôr pretvorilo na profily BSH, najpredávanejší produkt firmy. Z nich je zložená rámová konštrukcia tradičného tvaru a vytvára dlhú elegantnú hmotu celej stavby. Základná konštrukcia je kombináciou ťažkého dreveného skeletu, betónového jadra a oceľových výstuží. Dom je v zásade modulárny, umožňuje preto jeho budúcim používateľom rôzne meniť spôsoby využívania.

Severná fasáda objektu je otočená smerom k mestu a návštevníkom a zároveň zakrýva priemyselné haly v areáli, aby v druhom pláne dotvorila scenériu Pláňavského hrebeňa. Moderné technológie sú zastúpené napríklad solárnymi panelmi, ktoré pokrývajú strechu domu. Uspokoja energetickú spotrebu objektu, ale súčasne zastupujú funkciu strešnej krytiny. Severnú stranu striech potom pokrývajú rozmerné sklené panely, ktorými do vnútorných priestorov vniká dostatok denného svetla.

Šetrne sa hospodári aj s vodou – zo strechy je odvádzaná do otvorených nadzemných nádrží, ktoré v lete prirodzene ochladzujú budovu a taktiež odrážajú denné svetlo do hlbších častí dispozície. Vykurovanie objektu nebolo nutné riešiť, celý výrobný areál využíva centrálnu kotolňu na štiepku. Odpad z výroby dreva je jediným palivovým zdrojom, navyše úplne ekologickým.

Štúdio mjölk pristúpilo k sídlu Kloboucká lesní ako k laboratóriu. 
Štúdio mjölk pristúpilo k sídlu Kloboucká lesní ako k laboratóriu.  | Zdroj: BoysPlayNice

Laboratórium architektúry a stavebníctva

Štúdio mjölk pristúpilo k sídlu Kloboucké lesné ako k laboratóriu. Skúmajú, aké by to bolo, ak by si investori stavebný materiál nevozili cez polovicu sveta, ale vypestovali od semienka. Skúmajú, ako stavať domy rýchlejšie a efektívnejšie. Skúmajú, ako pracovať s energiou a materiálmi, aby sme nezaťažovali prírodu. Skúmajú, ako nakladať s vodou a energiou, aby neprišla nazmar ani kvapka, ani joule.

Sídlo Klobouckej lesnej je v kontexte českej architektúry medzníkom, minimálne čo sa týka prístupu k drevostavbám. Tých sa v Česku postaví ročne len asi dvetisíc, čo zodpovedá smiešnemu polpercentnému podielu na celkovej produkcii dreva.

„Našou snahou je, aby sme toto mizivé množstvo znásobili, aby sme dokázali múdro využiť potenciál, ktorý sa nám sám ponúka a dokázali stavať domy, ktoré nebudú ekologické len z hľadiska úspory vykurovania,“ vysvetľuje tím štúdia mjölk.

„V čase, keď je stavebný priemysel zablokovaný byrokraciou, nedostatkom materiálov aj ľudí, je tá správna chvíľa začať odznova. Ekologicky, efektívne a ekonomicky. Poďme zúročiť nadobudnuté skúsenosti a stavať také domy!“ vyzýva mjölk a pohľad na sídlo valašskej firmy im v tom dáva úplne za pravdu.

Celý výrobný areál je vykurovaný centrálnou kotolňou na štiepku. Odpad z výroby dreva je v nej jediným palivovým zdrojom. 
Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko
Sídlo Kloboucká lesní je v súčasnosti najväčšou drevostavbou v Česku.
Severnú stranu striech potom pokrývajú rozmerné sklené panely, ktorými do vnútorných priestorov vniká dostatok denného svetla.
Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko
Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko
Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko
Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko

Sídlo Kloboucká lesní Brumov-Bylnice, Česko

Investor: Kloboucká lesní
Architekt: mjölk architekti
Zastavaná plocha: 476 m2
Hrubá podlahová plocha: 1 100 m2
Úžitková plocha: 1 034 m2
Termín dokončenia: 2022

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023