Realita verzus ideály. Pekné obrázky a zvučné mená na projektoch nestačia

Cisár Augustus (okolo roku 30 až 15 p. n. l.) dostal od Marca Vitruvia Pollia ako darček súbor kníh De architectura. Súbor 10 kníh bol sprievodcom vtedajšou architektúrou a urbanizmom, a to nielen pre mesto, ale aj pre milície.

Súčasťou boli i diagramy: Vitruviova triáda konštrukčnej stability (pevnosti, trvanlivosti), funkcie a estetiky a Vitruviánsky muž, ktorého známejšia verzia je ilustrácia od Leonarda da Vinci. Už tu bola opísaná zložitosť matky umení.

Presahuje rôzne odbory – od vedeckých cez technické, filozofické po umelecké či týkajúce sa ekonomiky, byrokracie a politiky rôznych úrovní. Architektúra bola odjakživa reálna vrátane filozofických a teoretických konceptov. Či už ide o ruských konštruktivistov, alebo o talianske Superstudio, ktoré reflektovalo niekoľko nižšie spomenutých tém zároveň.

Za posledných 100 rokov boli sociálno-politická situácia a technologický vývoj v Bratislave také pestré, ako je dnes jej architektúra aj územný plán. Vonkajšie vplyvy a neurčitá doba vyústili do situácie, keď sa stala prezentovaná architektúra nereálnou, niekedy až nesúvisiacou súčasťou konštruktu, ktorý ju predával.

Drvivá väčšina výstavby na Slovensku spadá do súkromného sektora, ktorého vklad do stavebného fondu spočíva v bytových a kancelárskych priestoroch. V ojedinelých prípadoch, väčšinou po proteste odbornej a neodbornej verejnosti, sa doplní funkcia starajúca sa o občiansku vybavenosť – priestor na kultúru, vzdelávanie či šport.

Dôležitá je prax počas štúdia

Táto situácia je dôsledkom rigidného územného plánu používaného posledných 20 rokov a tiež akútneho nedostatku štátnych zákaziek. Výstavbu generuje ekonomický a technologický rast krajiny. Rast vytvára dopyt po funkciách s pridanou hodnotou. Nepopiera to však fenomén excelovskej tabuľky (ekonomickosti investícií súkromného sektora). Ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k nereálnej architektúre dneška, sú byrokracia a siahodlhé povoľovacie procesy. Tu sa stáva pozícia architekta veľmi zložitou.

Potrebuje širokospektrálnu a medziodborovú prípravu, ktorá nespočíva len vo vizuálnom stvárnení projektu, ale v tiež v spolupráci s externistami, komunikácii s klientom, stavebnej ekonomike a riadení projektu. Pokiaľ človek (študent architektúry) nezačne s praxou už počas štúdia a nenakukne do pracovného procesu, je prvé roky v praxi stratený, čo prispieva k ďalšiemu vzniku nereálnej architektúry.

Architektonická štúdia vs. realizačný projekt

Reálnosťou sa chápe prípad, keď vizualizácia štúdie prezentuje prepracované riešenie problému a odborná aj neodborná verejnosť je spokojná s výsledkom. V procese navrhovania a projektovania sa však objekt prezentuje obrazovými výstupmi, ktoré častokrát prikrášľujú výsledný produkt, následne tak vznikajú diametrálne odlišné stavby.

Dôvodom je absentujúce detailné vypracovanie návrhu v úrovni štúdie. Uprednostňovanie vizuality pred funkčnosťou je veľká nevýhoda pri realizácii objektu. Stavba veľmi ťažko spĺňa normatívne predpisy a prispôsobovanie technickým normám potom prebieha na úkor vzhľadu budovy.

Pekný obrázok zapôsobí viac, aj keď objekt na ňom nespĺňa základné konštrukčné nároky. Spomenúť treba aj fenomén zahraničných mien v developerských projektoch, ktoré zvyšujú predajnú cenu. Navrhovanie do zahraničia je komplikované pre rozdielne normy.

Nereálna architektúra

Na Slovensku sú normy jedny z najprísnejších. Silným argumentom je ekonomika stavby, keď príťažlivosť projektu s drahým obkladom, parkovanie pod zemou, zelená strecha ostávajú len na papieri. V realite stavba skončí s nekvalitnými riešeniami a nereálna budova z vizualizácie ostane len spomienkou.

Rozdeľovanie stavebného procesu medzi rozličné ateliéry tiež neprispieva k homogenite projektu. Keď štúdia s územným rozhodnutím pripadnú inému autorskému kolektívu než stavebné povolenie a realizačný projekt, rozdiely vznikajú ozaj jednoducho. A pokiaľ je štúdia len marketingovým ťahom na naklonenie verejnosti, inú cestu ani nemá. Tento fenomén síce nie je pravidlom, je však pomerne častý.

Výsledkom je nereálna architektúra prezentovaná verejnosti, čo je v rámci remesla pokrytecké, spájajúce umenie a funkciu. Fenomén nereálnej architektúry sa vyskytuje aj medzi odbornou verejnosťou – v súťažiach. Vizualita sa pretláča nad funkcionalitu. S tým súvisí rozdelenie „vizuálnej“ a projektovej dokumentácie, pretože víťazný projekt nie je realizovateľný tak, ako je navrhnutý.

Renesancia náladových koláží

Reálnosť architektúry je často diskutovaná aj v zahraničí. Nedávny prieskum známych architektonických fór (Espazium, Dezeen, Archdaily a Divisare), týkajúci sa výstupov architektonických súťaží, hovorí o 77 % hyperrealistických vizualizácií, 18 % ilustračných výstupov (ktorých rozkvet vidno hlavne pri mladej generácii) a o 4 %, ktoré neobsahovali žiaden 3D výstup. Prieskum ilustruje pomer využívania a efektivitu pôsobenia návrhu.

Príkladom alternatívneho prístupu k projektu, ktorý vyvolal na britskej architektonickej scéne živelnú diskusiu, je Akvárium v Mazatláne v Mexiku. Architektka Tatiana Bilbao prezentovala projekt realistickou vizualizáciou, zvyšok však mal charakter kolážovej, náladovej až abstraktnej formy. Rozprúdilo to debatu o pomere úspechu vizualizácií oproti reálnosti architektúry (pôdorysy, rezy, materiálne riešenie atď.).

Odvtedy jej ateliér všetky projekty kolážuje, dokonca fungujú ako výstava ktorá sa nedávno skončila v Dánsku. Samozrejme, je to iba jeden z názorov, ktorý si vyberá druhý extrém, a to prezentovať atmosféru, ktorá je veľmi diskutabilná a subjektívna rovnako ako hyperreálne výstupy alebo klasické koláže.

Na záver treba, bohužiaľ, konštatovať, že verejnosť stráca dôveru v architektov a často sa dostávajú do polohy „farbičkárov“ pekných obrázkov, investori sú označovaní za klamárov predávajúcich ilúziu a následne ničia mesto nekvalitnou výstavbou. Dôvodom je sociálna a ekonomická situácia na Slovensku, bažiaca po ideálnom produkte.

Podporuje ju nezáujem verejnosti o umenie, kultúru a kvalitný priestor, čo sa následne prejavuje aj v súkromnom sektore. Téma sa neustále prepiera so všetkými generáciami architektov a projektantov na Slovensku aj vo svete, chýba jej však vokalizácia zo strany odborníkov z praxe.

Literatúra

Marcus Vitruvius Pollio: De architectura (30 – 15 p. n. l.)
William Menking, Peter Lang – Superstudio: Life without Objects (2003)
Štatistický úrad SR (2020)
Online: render4tomorrow.com (2020)