Mlynská dolina ožije vedou. Porota vybrala víťaza súťaže na nové Zážitkové centrum vedy a planetárium

Zážitkové vedecké centrá prinášajú do miest po celom svete atraktívne formy učenia, posilňujú záujem mladých o technické a prírodné odbory a stávajú sa magnetom pre školy aj turistov. Zároveň vytvárajú moderné verejné priestory, ktoré prepájajú rodiny, odborníkov aj širšiu verejnosť v spoločnom objavovaní sveta okolo nás. Mlynská dolina sa k tomuto trendu pridá vďaka novému Zážitkovému centru vedy a planetáriu, o ktorých podobe rozhodla nedávno ukončená architektonická súťaž.

Projekt výstavby zážitkového centra vedy a planetária začal nadobúdať prvé reálne kontúry koncom minulého roka. V decembri 2024 mestskí poslanci schválili prenájom pozemkov v bratislavskej ZOO, na ktorých má dlho chýbajúca inštitúcia vzniknúť. Jedná sa o pozemky, na ktorých sa v súčasnosti nachádza chovné zariadenie žiráf, zebier a pštrosov. Podľa zainteresovaných strán spomínaný priestor spĺňa všetky predpoklady pre umiestnenie zážitkového centra a planetária. 

V lete tohto roku projekt prekonal ďalší dôležitý míľnik – Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR vyhlásilo verejnú projektovú kombinovanú súťaž návrhov, ktorej cieľom bolo vybudovať v Bratislave nové moderné popularizačné vedecké centrum. Podľa zadania súťaže bude mať centrum za cieľ zvýšiť záujem o vedu a techniku prostredníctvom neformálneho vzdelávania a to nielen pre najmenších, ale aj pre dospelých a seniorov.

zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium

Zážitkové centrum v symbióze so ZOO

„V synergii so Zoologickou záhradou budú slúžiť na osvetu, vzdelávanie a informovanie verejnosti o prírode, výskume, vývoji a inováciách,” uvádza zadávateľ súťaže. „Projekt má ambíciu využiť synergie vďaka koncentrácii vedecko-výskumných kapacít v Mlynskej doline a prepojiť ZCV s areálom a službami ZOO, Slovenskou akadémiou vied a ďalšími plánovanými vedecko-vzdelávacími a popularizačnými projektami v širšom okolí,” dodáva.

Celková plocha riešeného pozemku dosahuje 7 992 m2. Podľa súťažného zadania mali architekti zastavať maximálne 7 332 m2. Kapacitne mali predložené návrhy rátať s očakávaným denným počtom návštevníkov na úrovni 1 500 osôb. Očakávaný ročný počet návštevníkov ZCV a planetária bol stanovený na 150 000 osôb.

zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
Navrhovaný objekt ZCV sa vyznačuje silne lineárnym tvarom a bohate presklenou fasádou. | Zdroj: Lukáš Blana

Do súťaže vyhlásenej CVTI SR sa zapojilo celkovo 27 autorských kolektívov zo Slovenska aj zo zahraničia. Porota na svojich zasadnutiach vyhodnotila všetky podané súťažné návrhy. A to z hľadiska, v akej miere jednotlivé súťažné návrhy naplnili hodnotiace kritériá podľa Súťažných podmienok, v nadväznosti na zistenia, ku ktorým porota dospela pri individuálnom preštudovaní súťažných návrhov a v rámci spoločnej diskusie vedenej porotcami k jednotlivým súťažným návrhom.

Čistá a nevyrušujúca architektúra

Za najlepší spomedzi predložených návrhov napokon označila návrh od Kataríny Šoltýsovej a Štefana Starinského. „Nové centrum vedy a planetárium prinesie moderný priestor pre vzdelávanie, popularizáciu vedy a rodinné zážitky. Projekt zároveň predstavuje významný krok k rozšíreniu kultúrno-vzdelávacích možností hlavného mesta,“ uviedol generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR Róbert Gálik.

Podľa autorov víťazného projektu nimi navrhnuté planetárium, ZCV a nadväzujúce exteriérové priestory vychádzajú z princípov jednoduchosti, funkčnosti a otvorenosti, ktoré vytvárajú rámec pre naplnenie vzdelávacím obsahom. „Čistá a nevyrušujúca architektúra poskytuje neutrálny podklad pre dynamicky sa meniaci obsah výstav a programov. Prirodzené prepojenie s okolím a využitie autentických prírodných materiálov posilňuje vzťah návštevníka k prostrediu,” tvrdia.

Vo víťaznom návrhu bola budova zasadená do terénu tak, aby vytvorila prirodzenú bariéru hluku a vizuálnemu rušeniu z diaľnice na východnej strane územia. „Krídlo ZCV sa dvíha a opäť zaniká v teréne, v geometrickej hre sa pridáva kompaktný kváder planetária,” približujú architekti. Navrhovaný objekt ZCV sa vyznačuje silne lineárnym tvarom a bohato presklenou fasádou. Transparentnosť fasád ZCV podľa autorov víťazného návrhu symbolizuje princíp vedy – objasňovať, odhaľovať a spájať poznanie s prostredím.

zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
V kontraste k hlavnej budove bolo navrhnuté mohutne pôsobiace planetárium. | Zdroj: Lukáš Blana

Mohutné planetárium ako kontrast

V kontraste k hlavnej budove bolo navrhnuté mohutne pôsobiace planetárium. Podľa slov samotných autorov bolo planetárium poňaté ako samostatný, kompaktný objekt s jasne definovaným stredom. S hlavnou budovou je prepojený len podzemnou úrovňou. Forma objektu pritom slovami architektov vychádza z ideálu gule v kocke. Ten prirodzene vyjadruje vzťah medzi vnútorným svetom projekcie a vonkajším tvarom stavby.

„Jednoduchá schéma riešenia v podobe konceptu „dom – plot“ čitateľne artikuluje pohľad na zložité prevádzkové zadanie. To by malo v ďalšom stupni upresnenia viesť k vytvoreniu kombinácie vzdelávaco-zážitkového centra s expozíciami, prednáškami, workshopmi a projekciou v planetáriu,” uviedla porota. Podľa slov porotcov autori návrhu vizuálne jednoduchým spôsobom spracovali limity osadenia a topografie do funkčného celku, ktorý sa do prostredia premieta svojou nehmotnosťou a racionálnym prístupom.

„Od frekventovanej cesty je jeho (ne)vizibilita podporená terénnym násypom a objekt sa vynára len ako jednopodlažná, horizontálna linka utopená v zeleni. Z opačnej strany sa stavba otvára do protiľahlého svahu dvoma plnými podlažiami a prehĺbeným spodným dvorom (akýmsi sunken court), s možnosťou spojenia ďalšieho spodného podlažia s exteriérom,” vyzdvihuje porota.

zazitkove-centrum-vedy-a-planetarium
Čistá a nevyrušujúca architektúra poskytuje neutrálny podklad pre dynamicky sa meniaci obsah. | Zdroj: Lukáš Blana

Významný krok pre Bratislavu aj krajinu

Hlavnými materiálmi, ktoré sa nesú celým návrhom od riešenia fasád až po interiéry jednotlivých objektov, sú drevo a betón. Nosnú konštrukciu tvorí monolitický železobetónový systém. Budova ZCV s planetáriom je navrhnutá tak, aby ekologická stopa aj prevádzkové náklady boli dlhodobo nízke. Prispieť k tomu má rekuperácia energie, inteligentné riadenie či tepelné čerpadlá.

„Po ukončení súťaže CVTI zrealizuje priame rokovacie konanie s účastníkom, ktorého návrh odborná komisia vyhodnotí ako víťazný. Nasledovať bude vypracovanie architektonických štúdií, projektových dokumentácií, vybavenie potrebných povoľovacích procesov. Následne sa začne s realizáciou stavby,“ uviedla Stanislava Luptáková z CVTI ešte v čase vyhlásenia súťaže.

Realizácia zážitkového centra vedy a planetária predstavuje významný prínos pre Bratislavu aj celé Slovensko. Projekt posilní dostupnosť moderného neformálneho vzdelávania, zatraktívni vedecko-popularizačné aktivity a podporí rozvoj kultúrno-vzdelávacieho prostredia v regióne. Vďaka prepojeniu s prírodným areálom ZOO i vedeckými inštitúciami v okolí vytvorí jedinečný priestor. Ten podnieti zvedavosť, podporí poznávanie a spojí rodiny, školy aj odbornú verejnosť pri objavovaní sveta vedy a techniky.