Peter Olah: Idem na hranu limitu materiálu
Automobil sa pre neho stal druhým obývacím priestorom, preto chce, aby jeho interiér vyzeral dobre, pohodlne, ale aj nadčasovo. Keďže práca pre automobilový priemysel je technicky až príliš exaktná, rád „uletí“ do oblasti, kde si tvary môže modelovať podľa vlastnej vôle. K takým patrí sklársky dizajn, kde vytvára exkluzívne someliérske sety, kolekcie na každodenné používanie, inštalácie z krištáľu, ale aj trofeje pre víťazov cyklistickej Tour de France. A ako vyštudovaný architekt nezabúda ani na architektonickú tvorbu, v ktorej tvorí priestor zvnútra, čiže z interiéru. Slovák Peter Olah sa presadil aj v zahraničí a dnes vedie projekty interiéru pre autá Škoda v koncerne Volkswagen.
Základ vnútorného nastavenia sa aj u Petra Olaha skrýva v rodičovských génoch. Jeho otec chcel byť kedysi automobilovým dizajnérom, ale pre vnímavého syna zostali len kresby áut, pretože vo vtedajšom Československu sa tento odbor nedal študovať. Kreslenie pohybu na štyroch kolesách mu však už zostalo. Mama bola stavebná projektantka špecializujúca sa na vodohospodárske stavby, u ktorej zase videl veľké rysovacie dosky. „Od otca som si teda zobral záľubu v kresbe a od mamy racionalitu architektonickej projekcie,“ spomína Peter Olah na svoje východiská.
Fakultu architektúry STU v Bratislave absolvoval na Katedre dizajnu, z čoho vychádza aj jeho dvojdomosť – medzi architektúrou a dizajnom. Nakoniec prevážil dizajn áut, z ktorého robil aj diplomovú prácu. Jej názov bol príznačný – Interiér auta ako obývací priestor. V tom období už mal za sebou niekoľko dizajnérskych súťaží, Národnú cenu za dizajn 2003 za bezdrôtové komunikačné zariadenie (spolu s I. Gavendom), medzinárodnú ICSID cenu za dizajn a stáž vo firme Škoda. Kam ísť ďalej? Okrem „škodovky“ mal o talentovaného dizajnéra záujem Ford z Kolína nad Rýnom, s ktorým tiež spolupracoval, v hre boli aj ponuky od firiem z oblasti mobilnej komunikácie. Nakoniec vyhrala Škoda. „Vtedajší šéf Thomas Ingelath ma pozval na obed a jeho argumentom som neodolal,“ s úsmevom hovorí Peter Olah, ktorý už desať rokov pôsobí v českej Mladej Boleslavi.
Fascinácia autami
Čo znamená pre muža auto? Splnený detský sen, zábavu, úžitok, výrazný moment slobody pri doprave, ale aj úzky dotyk so silným spoločenským fenoménom, ktorý vyjadruje status jeho majiteľa… Pre spoločnosť Škoda sa rok 2002 niesol v znamení veľkých zmien. V rámci novej firemnej stratégie sa pripravovali nové modely a mladý slovenský dizajnér stál pred veľkými výzvami.
„Začínal som konceptmi a dizajnovými prototypmi určenými na svetové autosalóny,“ hovorí Peter Olah, ktorý počas svojej kariéry automobilového dizajnéra pôsobil aj v Postupime neďaleko Berlína, kde sídli dizajnové centrum koncernu Volkswagen. „Postupne som prešiel na produkčné autá a mal som možnosť pracovať na celkových stratégiách spoločnosti a zúčastňovať sa na vývoji nového tvaroslovia. Spolupracoval som na štúdiách Roomstera, Yetiho, Vision D, ale v súčasnosti sa azda najviac teším na nasledovníka Octavie, kde som sa podieľal na interiéri a ktorý sa už čoskoro objaví aj v sériovej výrobe. Pracoval som však aj pre ďalšie značky koncernu – Volkswagen, Audi a Lamborghini.“
Vision D
Dnešné auto už ani zďaleka nie sú plastové výlisky, ale sofistikované materiály, pri ktorých sa veľký dôraz kladie na užívateľský komfort. Peter Olah vo svojej práci nadväzuje na ideu svojej diplomovky a snaží sa, aby vnútro auta vyjadrovalo práve pohodlie „obývačky“. Na jar minulého roka bol na Autosalóne Ženeva predstavený Vision D, ktorý má byť nositeľom rysov budúcich „škodoviek“. „Vision D sa dá chápať ako prototyp nového dizajnu Škody,“ približuje Peter Olah. „Je to prvé auto kompletne navrhnuté pod taktovkou šéfdizajnéra Jozefa Kabaňa. Jeho vízia bola jasná – opustiť obliny a ornamentálne krivky a vydať sa cestou čistých napnutých plôch, jednoznačne definovaných ostrých prechodov a dokonalých proporcií.“
Aj podľa ďalších odborníkov vyzerá Vision D ako klenot vybrúsený z jedného veľkého kusa, pôsobí vyvážene a jeho dizajn nič neruší. Na koncepte sa použil český krištáľ ako prekvapujúca aplikácia interiéru. „Jozef Kabaň chcel vzdať hold českej tradícii a zručnosti českých majstrov, a tak sme sa obrátili práve na krištáľ,“ hovorí Peter Olah. „Najprv sme navrhli interiér s presnosťou na stotinu milimetra a sklári z Nového Boru potom podľa skutočných rozmerov presne dobrúsili ručne fúkané krištáľové prvky.“
Pri sériových autách by asi vznikol problém s bezpečnosťou tohto trieštivého materiálu a s vysokými výrobnými nákladmi. Vďaka použitiu podsvieteného krištáľu sa však objavili nové možnosti dekoratívnych prvkov. A na modeli Vision D ich nebolo málo: z netradičného materiálu sklári stvárnili logo na kapote a v stredoch kolies, povrch stredového tunela a dekoratívnych pásov vo všetkých dverách konceptu, ale i také detaily ako sklenenú intarziu na výdychoch klimatizácie.
 |
 |
Dizajn je aj súboj
Za vyblýskaným autom z autosalónu sú stovky a stovky hodín vývoja a testovania. Overujú sa jeho technické a dizajnové vlastnosti, ako aj reakcie verejnosti. Vývoj dizajnových štúdií však patrí k najvzrušujúcejšej dizajnérskej práci. Automobilka ich pripravuje v prípade, že vstupuje do novej triedy alebo sa chystá ďalšia generácia daného automobilu, prípadne zmena dizajnového jazyka.
Ku kľúčovým momentom pri navrhovaní auta patrí dôverné poznanie zákazníka, pričom vývoj súvisí aj s bezpečnostným a technologickým pokrokom. Životnosť produktu je približne 7 až 8 rokov a vývoj automobilu trvá približne 3 roky, tzn. že dizajnér by mal mať schopnosť predvídať budúcnosť na 10 až 12 rokov dopredu. Samozrejme, aj na konci životného cyklu musí byť auto ešte konkurencieschopné.
„Dizajnový postup je značne komplikovaný a jeho výsledok je súhrou viacerých dizajnérov,“ približuje Peter Olah. „V prvej fáze má veľký vplyv na správne nasmerovanie šéfdizajnér. Jeho úlohou je nadchnúť tím pre projekt, čo Jozefovi Kabaňovi ide perfektne. Do ďalšieho procesu vstupujú rozhodnutia ľudí z technického vývoja, topmanažmentu a, samozrejme, na konci reťazca sú koncernové rozhodnutia. V projekte súťaží niekoľko dizajnérskych skupín a postupne sa ich návrhy redukujú. Je to náročné, lebo dizajn je veľmi osobná záležitosť. Dávate do toho maximum a v priebehu tvorby si už predstavujete, ako auto jazdí po cestách a uliciach…“
Nakoniec však zostanú dva finálne prototypy, ktoré sa už približujú reálnemu autu. Vedenie sa na základe odporúčaní jednotlivých oddelení rozhoduje pre jeden tím, no a pre ten druhý nastáva psychický problém: musí „stráviť“ prehru a preladiť sa na koncepciu víťazov. Z rivalov sa zrazu stávajú spolupracovníci, pričom pri favorizovanom návrhu sa využívajú aj skúsenosti „porazeného“ tímu. A ťahá sa za jeden povraz, veď ide o veľa. Jeden-dva neúspešné modely a pre automobilku by to znamenalo katastrofu. Identita značky musí mať kontinuitu.
Sklo ako voľnosť v prejave
Automobilový priemysel je príliš exaktný a autorská tvorivosť sa podriaďuje výsledku. Pre Petra Olaha by to však bolo málo. Zaujalo ho sklo ako materiál a samotný proces výroby. Asi pred ôsmimi rokmi sa zoznámil s nemeckým dizajnérom Larsom Kemperom, ktorý vtedy pre Škodu pripravoval expozíciu a rovnako sa inšpiroval skleneným materiálom.
„Spojili sme teda sily a nápady a začali sme navrhovať sety na každodenné používanie,“ hovorí Peter Olah, ktorý do technických skíc vniesol pohľad priemyselného dizajnéra. „Išli sme vtedy do sklární Květná na Morave, kde ručne fúkajú český krištáľ. Majstri si pozreli výkresy a ja som si myslel, že podľa precíznych tvarov urobia formy. Nahrubo si vystrihli náš výkres do dreva, a keď sa sklo začalo fúkať, zistil som, že predstava sa veľmi líši od výsledku. Dnes sa už nesnažíme sklo tvoriť v teórii, ale v samotnej sklárskej dielni. Takže tvar veľakrát modifikujeme a upresňujeme.“
Na ich someliérskych setoch, ale aj kolekciách na bežné používanie je zreteľný pohľad priemyselných dizajnérov a snaha, aby sklo poslúchalo ich, a nie oni sklo. Aj Peter Olah priznáva, že majstri so sklárskym vzdelaním sa snažia materiál rešpektovať a oni ho trochu znásilňujú. Prinášajú ostré hrany a zlomy, snažia sa provokovať, ísť na hranu limitu materiálu.
Z ich spolupráce vznikla aj trofej pre víťazov Tour de France 2011. Zákazka vznikla na základe úspechu auta Škoda s krištáľovým interiérom, pričom značka je dlhodobým generálnym partnerom týchto najprestížnejších pretekov. „A tak sme začali s Larsom debatovať, akého tvaru má byť – či v podobe misy, pokála, sochy, alebo vázy,“ hovorí Peter Olah. „Po mnohých debatách zvíťazila váza vertikálneho tvaru a, samozrejme, materiálom sa stal najkvalitnejší krištáľ s hlbokými výbrusmi, ktorý bol číry a dostatočne viditeľný.“
Výška trofeje bola 60 cm a hmotnosť približne 6 kg. Nesmela byť príliš ťažká, aby ju pretekári bez problémov zdvihli, ale ani krehká, aby sa nerozbila. Aj preto je z hrubého skla. Jej tvar vyjadruje symboliku pretekov – najskôr je tvar široký, cítiť štartovné napätie, kde majú pretekári rovnakú pozíciu, potom sa tvar v strede zužuje, pelotón sa zhusťuje a nakoniec sa rozširuje, pretekár sa začne odtrhávať a pretne cieľovú pásku ako prvý. Pretekári uvideli trofej až po záverečnej etape na parížskej Champs-Élysées a ich reakcie boli skvelé.
„V tomto smere to bola unikátna záležitosť, ktorá okrem hľadania ideálneho dizajnu vyžarovala obrovskú energiu a zároveň rešpekt k pretekom,“ dodáva Peter Olah, ktorého iné trofeje putovali aj pre šampiónov Formuly 1 Sebastiana Vettela, ktorý po sezóne vyhral spolu s Michaelom Schumacherom tzv. Race of the Champions v nemeckom Düsseldorfe.
Interiér vo vášni diskusie
Sklo sa však v podaní Petra Olaha objavuje aj v interiéroch v moderných architektúrach, na ktorých spolupracuje so spoločnosťou Lasvit. Tá sa preslávila svojimi priestorovými inštaláciami z krištáľu do luxusných hotelov a rezidencií na celom svete. Z tejto spolupráce vznikol aj rad svietidiel „Hydrogene“ v podobe unikátnej štruktúry bublín, ale aj systém iluminovaných sklenených panelov do architektúry určených na stvárnenie podhľadov, stien a podláh. „Keďže každý architekt sa snaží dať svojmu interiéru vlastnú osobnosť, rozhodli sme sa s Larsom tentoraz zámerne nevytvoriť hotový dizajnový objekt,“ hovorí Peter Olah o systéme, o ktorý prejavili záujem aj investori z Dubaja a Abú Zabí. „Zvolili sme akúsi skladačku, patentovaný systém krištáľových panelov, ktoré sa dajú vzájomne spájať a kombinovať presne podľa predstáv architektov.“
I keď autá sú jeho prioritou, stvárniť inovatívny interiér ako celok z času na čas neodmietne. Veď nakoniec jeho brat i sestra sú aktívnymi architektmi, takže vášnivé architektonické diskusie sú na poriadku každého rodinného stretnutia. „Ak je investor otvorený novým myšlienkam a dáva mi tvorivú slobodu, rád spolupracujem. Vzhľadom na to, že neustále vyhľadávam spoločnosť kreatívnych ľudí, vždy dokážem namiešať ten správny mix odborníkov. Tak, aby sme porozumeli očakávaniam užívateľov nielen v Európe, ale i v Ázii či arabskom svete, odkiaľ pochádza stále viac záujemcov o kvalitný interiér. Musím však priznať, že zatiaľ najnáročnejším klientom som bol sám sebe pri stavbe vlastného bývania, pretože žiaden návrh mi nebol dosť dobrý a interiér sa viackrát prerábal,“ s úsmevom dodáva Peter Olah.
 Dipl.-Ing. Peter Olah Art.D. (narodil sa v roku 1977 v Bratislave) – je priemyselným, produktovým a interiérovým dizajnérom s mnohými skúsenosťami zo spolupráce s medzinárodnými spoločnosťami ako ŠkodaAuto, VW, Audi, Ford, Gotive, MontBlanc, DeltroMedics, Gebra, Davidoff či sklárne Květná na Morave. Popri dizajne sa zaoberá architektúrou a grafickým dizajnom. Jeho dizajn získal množstvo medzinárodných ocenení – spomedzi nich spomeňme: ICSID cenu za dizajn, Národnú cenu za dizajn 2003 za bezdrôtové komunikačné zariadenie (spolu s I. Gavendom). Permanentne sa zúčastňuje prestížnych výstav po celom svete – Milano Design Week, London`s 100Design, veľtrhu Frankfurt`s Ambiente, publikuje v architektonických časopisoch. Za svoju teoretickú prácu týkajúcu sa „corporate identity“ v automobilovom priemysle získal doktorát na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Prednáša na viacerých univerzitách a aktívne sa zúčastňuje konferencií o vzťahoch medzi dizajnom, priemyslom a spoločnosťou. Externe pôsobí aj na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. |
Ľudo Petránsky
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
