Bude Zimný prístav moderným symbolom Bratislavy? To ukáže súťaž urbanistov
redakcia ASB 
Väčšinový vlastník územia Verejné prístavy a mesto Bratislava vyhlásili medzinárodnú dvojkolovú urbanistickú súťaž na premenu Zimného prístavu. Prvé kolo súťaže potrvá do konca mája 2026. V jej porote sú medzinárodne rešpektované architektky a architekti. Organizátorom súťaže je Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vypracoval víziu rozvoja tohto územia a zverejnil ju v januári tohto roka.
Výsledkom súťaže bude po dopracovaní kvalitný urbanistický návrh pre celú lokalitu – „masterplán”, ktorý určí dlhodobý rámec pre vznik a rozvoj novej mestskej štvrte pri Dunaji a bude podkladom pre ďalšie, čiastkové architektonické súťaže.
Súťaž bude aplikáciou základných princípov budúceho rozvoja územia Zimného prístavu, podľa ktorých by nová štvrť mala byť jedinečná, rešpektujúca kultúrne dedičstvo, klimaticky odolná, polyfunkčná, s prevažujúcou kompaktnou zástavbou s možnými dominantami v určených miestach, dostupnou, otvorenou a inkluzívnou.
Bratislava sa má vrátiť k Dunaju
Zimný prístav jedným z najvýznamnejších strategických transformačných území v Bratislave. S rozlohou približne 65 hektárov, vrátane historických prístavných bazénov a rozsiahlych nábreží, ide o jednu z posledných veľkých príležitostí na rozvoj v priamom kontakte s rozširujúcim sa centrom mesta a riekou Dunaj.
„Ambíciou je vytvoriť tu územie celomestského významu, ktoré spojí každodenný mestský život s mierkou primeranými verejnými priestormi a obnoveným vzťahom k vode,” hovorí hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.
Zimný prístav má potenciál stať sa novým symbolom Bratislavy ako mesta na Dunaji. Súťaž je príležitosťou nájsť riešenie, ktoré prepojí industriálnu históriu, klimatickú odolnosť a súčasný mestský život do jedného presvedčivého celku. Paco Bunnik, člen poroty a hlavný urbanista mesta Amsterdam, povedal, že súťaž je jedinečnou príležitosťou znovu prepojiť Bratislavu s jej nábrežím a nanovo definovať vzťah medzi centrom mesta, riekou a prírodným prostredím.
Prečítajte si tiež
Súťaž je výzvou pre multidisciplinárne architektonické a urbanistické tímy so zmyslom pre identitu, krajinu a tvorbu miesta, aby reagovali na jedinečné priestorové, kultúrne a prírodné podmienky územia. Tímy môžu čerpať inšpirácie z príkladných transformácií európskych prístavných štvrtí, pričom majú citlivo reflektovať miestny charakter, históriu a krajinu Bratislavy.
„Cieľom nie je kopírovať existujúce modely, ale vytvoriť osobitú mestskú štvrť, autentickú pre Zimný prístav a nezameniteľne zakorenenú v jeho kontexte,” približuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý zastrešuje medzinárodnú súťaž.
Z prekládkového areálu má byť moderná štvrť
Zimný prístav dnes funguje ako uzavretý a verejnosti neprístupný logistický prekládkový areál, ktorý svoju pôvodnú funkciu napĺňa len minimálne. Vzhľadom na jeho blízkosť k centru mesta z jednej strany a rozvíjajúcu sa štvrť Mlynských nív z druhej strany, predstavuje poslednú bariéru medzi mestom a Dunajom. Tak, ako iné európske mestá, aj Bratislava sa chce priblížiť k rieke.
Matej Danóci, riaditeľ Verejných prístavov, je presvedčený, že Zimný prístav nie je len o prestavbe územia a znovuobjavení miesta, ktoré vzťah medzi mestom a riekou doteraz blokovalo.
„Veríme, že správne urbanistické riešenie dokáže tento priestor otvoriť pre ľudí, vytvoriť nové funkcie a kvalitu verejných priestorov a zároveň citlivo pracovať s prístavnou históriou, pričom bude prirodzene susediť s funkčným riečnym prístavom v zóne Pálenisko, ktorý v tejto lokalite zachováme a ďalej zmodernizujeme. Našou ambíciou je, aby tu nevznikla len mestská štvrť, ale živé srdce Bratislavy pri Dunaji, s miestami na stretnutia, prácu aj oddych, pre Bratislavčanov i turistov.“
Prečítajte si tiež
Budúcu štvrť Zimný prístav budú definovať predovšetkým verejné priestory a prístup k vode. „Ulice, námestia, parky, promenády a nábrežia budú hlavným rámcom, ktorý definuje urbanistickú formu, pohyb, identitu a spoločenský život v lokalite,” potvrdzuje Peter Gero, odborný garant vízie rozvoja územia, ktorý je spolutvorcom štvrte HafenCity v Hamburgu. Dunaj a prístavné bazény sa majú stať podľa Gera základom priestorovej kompozície, verejného života a identity územia.
„Zelená infraštruktúra je chrbtovou kosťou každého rozvoja a podporuje kvalitnú mikroklímu. Mimoriadne jedinečný je vysoký potenciál modrej infraštruktúry, ktorý Zimný prístav ponúka svojimi dvoma bazénmi,“ doplnila členka poroty Eva Kail, rakúska architektka a urbanistka, ktorá stála na čele inkluzívnej regenerácie viedenských štvrtí.
Medzinárodná súťaž ako záruka najlepších riešení
V medzinárodnej porote sú medzi nimi britskí, nemeckí, holandskí, rakúski, slovenskí aj českí architekti a architektky – Michal Sedláček (Brno, predseda poroty), Catherine Burd (Londýn, podpredsedkyňa poroty), Paco Bunnik (Amsterdam), Eva Kail (Viedeň), Gerd Jäger (Berlín), Linda Obršálová (Brno), Martin Závracký (Rostock), Jakub Cígler (Praha), Filip Tittl (Praha), Ondrej Horváth (Trnava) a Peter Gero (Hamburg).
Peter Gero je aj odborným garantom Vízie rozvoja územia Zimného prístavu. Úlohou vízie bolo overiť urbanistickú, technickú a environmentálnu realizovateľnosť transformácie územia, vrátane riešenia protipovodňovej ochrany a ochrany pamiatkových hodnôt. Princípy vízie sú pretavené do súťažného zadania.
Územie Zimného prístavu v Bratislave považujeme za jedno z najvýznamnejších lokalít v hlavnom meste Slovenska. „Práve preto je jeho transformácia veľkou príležitosťou predviesť ten najkvalitnejší prístup k uchovávaniu a oživovaniu kultúrneho a priemyselného dedičstva mesta. Projekt transformácie Zimného prístavu sa dá prirovnať k podobným projektom v Brne, k výstavbe štvrte Nová Zbrojovka v areáli bývalej továrne, alebo v Prahe, k projektu Smíchov City, ktorý zaplní plochy po železnici,” uzatvára architekt Michal Sedláček a predseda medzinárodnej poroty.
