Pavilón Lapač snov

Študenti fakulty architektúry na pražskom ČVUT spojili sily s kolegami z holandského mesta Delft a vytvorili unikátny pavilón. K jeho vzniku prispela spoločnosť Universal Robots. Študentom zapožičala kolaboratívneho robota, ktorý im s pavilónom pomohol. Takáto spolupráca človeka a stroja je v našich končinách zatiaľ unikátna.

Spolupráca vznikla vďaka medziuniverzitným kontaktom z konferencií eCAADe. Študenti experimentálneho ateliéru Achten-Nováková spoločne so študentmi architektúry z Technickej univerzity v Delfte od 1. do 5. apríla zostavili v átriu fakulty architektúry pavilón nazvaný Lapač snov – Dreamcatcher.

Má tvar kopule vyskladanej z päť- a šesťuholníkových panelov rôznych veľkostí. Pavilón je výsledkom návrhu študentov a vznikol po návšteve TU Delft, kde sa pod vedením prof. Sevila Sariyildizeho a doc. Serdara Asutu z Design Informatics Group v rámci predmetu „Technoledge“ učili programovať roboty.

Panely, z ktorých bude pavilón zostavený, vyrobil v ateliéri 203 priamo na fakulte robot UR5 zapožičaný firmou Universal Robots z dánskeho mesta Odense.

Ako pavúk

Študenti si najskôr vytvorili trojuholníkovú šablónu, do ktorej robot v niekoľkých vrstvách votkal pavučinový vzor. Ten potom nechali zatuhnúť, aby ho mohli napojiť na rám. Základným materiálom je konopné vlákno napustené špeciálnym roztokom – vlákno na niekoľko hodín namočili do špeciálnej zmesi gleja, škrobu, xantánovej živice a arabskej gumy.

Vďaka tomu namotané vlákna stuhli tak, že sú schopné niesť aj dva metre vysokú konštrukciu. „Každý výplet je iný, vďaka trasovaniu naprogramovanom v programe Rhino Grasshopper,“ opisuje spoluzakladateľka experimentálneho ateliéru na Fakulte architektúry ČVUT Kateřina Nováková.

„Veľké panely sme vyrábali ručne, pretože robot nemá taký dosah. Išli sme vlastne proti pôvodnému princípu robotickej práce, ktorá má zastúpiť človeka v opakovaní jednoduchých úkonov stále dokola. Na jednoduché úkony sme nasadili ľudí a tie zložité vykonával robot.“

Aby mohol robot z tohto stuženého vlákna tkať, vyrobili si študenti na 3D tlačiarni špeciálny diel z recyklovaných plastov, ktorý potom primontovali na rameno robota. „Vytlačili sme si takú mištičku, do ktorej sa neustále prilievalo lepidlo v tekutom stave. Povrázok nasiakol a robot z neho potom hneď tkal nastavenú trasu,“ popisuje Kateřina Nováková.

Dizajn pre robota

„Keď máte navrhnutý dizajn vrátane toho, ako majú ísť za sebou jednotlivé vrstvy materiálu, programovanie robota je už skôr len o prekladaní do jeho jazyka. Chvíľu nám to zabralo – veľa pokusov a veľa omylov,“ dopĺňa Rick, študent prvého ročníka magisterského štúdia na univerzite v Delfte.

Neprehliadnite: Od skici k realitě

Študenti si podľa Kateřiny Novákovej vyskúšali prácu s niečím, čo doteraz v stavebníctve a architektúre nie je úplne bežné: „Jednou z najťažších vecí pre študentov bolo využiť robota. Nikdy to nerobili a mysleli si o sebe, že toho nie sú schopní. Tento robot je však taký priateľský pre užívateľov, že sa to v priebehu niekoľkých týždňov naučili a naprogramovali ho tak, aby jazdil po nastavenej trase a tkal panely do finálnej stavby.“

Robota študentom bezplatne zapožičala spoločnosť Universal Robots. Šéfka marketingu Kateřina Slánská priznáva, že takéto využitie ich stroja je úplná premiéra: „Je to pre nás niečo úplne nové. Ešte sme sa nestretli so situáciou, že by robot tkal, nieto ešte panely pre obydlia budúcnosti.“

Toto iglu z konopného povrázku sa na Mars určite nedostane, mohlo by však slúžiť ako podporná konštrukcia budovy určenej napríklad aj na využitie vo vesmíre.