Architektúra

Pre dvojgeneračný átriový rodinný dom v Ivánke pri Dunaji pravdepodobne neexistuje priliehavejší názov, ako je Pátrium. A určite si po spoznaní tohto architektonického diela ťažko predstaviť na tomto mieste vhodnejšie architektonické riešenie, než je tento dom. Slovná hra spočíva v spojení troch, pre tento dom charakteristických slov: „átrium“, ktoré vzniká uprostred jeho štyroch traktov, „patio“ (exteriér využívaný ako obytný priestor), ale aj „patria“ – širší výraz pre domov a spätosť s otčinou, ktorý poukazuje na dvojgeneračnosť domu. A v čom spočíva hra architektúry?

Geometricky bezchybné objemy, primárne, jednoliate tvary a sofistikovaná technológia kuchýň pod hlavičkou Strato patria vo svojom odbore už dlhšie obdobie k špičke. Programová orientácia smerom k excelentnému dizajnu sa teraz okrem neobyčajných kuchýň zameriava aj na zariaďovanie ostatných priestorov. Strato rozširuje produkciu na kúpeľne a bytové zariadenia, kde rovnako uplatňuje svoj typický neúprosný štýl, tvorený holými povrchmi, často extrémnymi technickými riešeniami a vysokou kvalitou produkcie.

Prijatie charty o trvalo udržateľných európskych mestách bol výsledok konferencie ministrov regionálneho, územného a urbánneho rozvoja z viac ako 30 krajín Európy, ktorá sa konala 24. až 25. mája v Lipsku.

Aj po dovolenke strávenej kdesi pri mori sa nič netušiacemu návštevníkovi jedného z bratislavských prírodných kúpalísk ešte môže prihodiť niečo nečakané. Ak sa rozhodne pre oddych pri tomto jazere, určite ho zláka jej vkusný výzor. Je náročná, dobre varí, ale najmä - je dobre stavaná. Reštaurácia Mólo je príjemným vyrušením zo všednej reality mestskej časti Nové Mesto. Oslovuje i náročnejších zákazníkov, a tak vnáša to tohto prostredia príjemný a nečakaný luxus. Na dvoch prepojených prevádzkach poskytuje kulinárske služby, počnúc letným grilovaním čerstvých rýb až po náročnejšie jedlá pripravované pre reštauráciu s letnou terasou.

Niektorí investori aj architekti sa pri svojich stavbách snažia postaviť si nielen budovu, ale aj pomník. Naše mestá sa často aj preto stávajú nesúrodým zoskupením solitérov, kde sa jednotlivé investorské počiny prekrikujú v podivuhodnej kakofónii svojimi dočasne modernými architektonickými bonmotmi. Sú však miesta, ktoré akcent jednoducho potrebujú. Takým bola aj parcela na nároží ulíc Komenského a Fándlyho v širšom centre Žiliny. Nedávno tu vznikol polyfunkčný bytový dom, ktorý je decentný a ohľaduplný k okolitej zástavbe, ale zároveň tvorí akcent celého priestoru mestskej križovatky. Dom určil charakter nárožia v blízkosti obľúbenej pešej zóny „Bulvár“ a obohacuje priehľady z oboch ulíc. Jeho reč nie je výkrikom, ale sviežim doplnením súvislého príbehu dvoch ulíc.

Asymetrická umývadlová misa č. 08 z kúpeľňovej kolekcie Palomba Collection by Laufen získala jedno zo svetovo najprestížnejších dizajnérskych ocenení red dot.

Uplynulý rok v architektúre je bezpochyby rokom Sira Richarda Rogersa. Po Zlatom levovi z Bienále architektúry v Benátkach za celoživotný prínos architektúre a prestížnej Stirlingovej cene od Britskej kráľovskej asociácie architektov za návrh nového Terminálu 4 madridského medzinárodného letiska Barajas v Madride získal spoluzakladateľ high-tech i najvyššie možné ocenenie v architektúre. Štvrtého júna mu v londýnskom historickom Banqueting House udelia Pritzkerovu cenu, ktorá sa považuje za Nobelovu cenu v architektúre.

Väčšie slovenské mestá sú hladné po retailových centrách, čo sa prejavuje ich intenzívnym pribúdaním. No aj v menších mestách v relatívne blízkej vzdialenosti od tých väčších si obyvatelia zvykli na pravidelné výjazdy za nakupovaním a oddychom mestského štandardu. Juh Slovenska okrem toho ťaží i z ekonomicky prijateľnej situácie, ktorá sľubuje dobrú kúpyschopnosť obyvateľstva. Veľmi dobre si to uvedomujú aj developeri – v Nitre, Trnave, Štúrove, Komárne i v Nových Zámkoch vznikajú nové obchodno-zábavné centrá. Jedným z nich je novozámocké Aquario.

Informácie o tom, ako po zverejnení výzvy pre žiadateľov o eurofondy dopadli uchádzajúce sa projekty, bude poskytovať novozriadený verejný portál projektov. Vyhodnotí výzvy tých ministerstiev, ktoré ako riadiace orgány (RO) príslušných operačných programov (OP) budú zapojené do financovania predložených projektov.

V roku 1990 bola v Bratislave na exkurzii skupina študentov architektúry z viedenskej Akadémie užitých umení. Keď som ich priviedol k budove Tvarožkovej sporiteľne a vyrozprával jej príbeh – najmä rok, v ktorom vznikol projekt, s nadšením mi hovorili: „Keby sme vedeli, že v Bratislave je takáto skvelá budova, prišli by sme už oveľa skôr. “ Bolo to šesťdesiat rokov po jej postavení.

V Žiline minulý rok otvorili prvý štvorhviezdičkový hotel. Mesto pod Dubňom množstvom novopostavených budov, rekonštrukcií a pripravovaných projektov v poslednom čase potvrdzuje, že sa nielen vďaka mohutným investíciám do žilinského regiónu stáva mestom stredoeurópskeho štandardu. Budova, pre Žilinčanov známa pod menom Dubná skala, ktorá dlhé roky stála v spustnutom stave priamo v centre mesta, tak začala opäť žiť.

Väčšie európske mestá sa viac či menej úspešne pasujú s nárastom automobilovej dopravy a jeho negatívnymi dôsledkami. Prioritami býva väčšinou posilnenie MHD, bicyklovej a pešej dopravy, obmedzené využitie osobného automobilu podporené zriaďovaním hromadných parkovísk pri vstupoch do mesta a organizáciou prestupov medzi rôznymi druhmi dopravných prostriedkov. Realizácia 3. linky električky v aglomerácii mesta Grenoble v juhovýchodnom Francúzsku, ktorá je počtom obyvateľov porovnateľná s Bratislavou a odvaha, s akou sa samospráva postavila k riešeniu dopravnej problematiky na mestských bulvároch, môže byť zaujímavým príkladom pre hlavné mesto a väčšie mestá na Slovensku.

Každý stavebný objekt dýcha svojou históriou, čo platí najmä pri starších objektoch, ktoré treba obnovovať, udržiavať. Dnes sa stávame svedkami toho, ako nielen sakrálne stavby, ale aj ostatné pamiatkové objekty chátrajú. Treba si uvedomiť, že nie je dôležitá len výstavba nových budov, ale aj snaha o rekonštrukcie starších, historických budov. Len tak možno budúcim generáciám zanechať pozitívny odkaz.

Hlavný pokladník I. bratislavskej sporiteľne Karol Schlemmer mal o svojom reprezentatívnom dome jasno. Bude stáť na ulici, ktorá sa na konci 19. storočia stala synonymom pre úspešnú „buržoáziu“. Blízkosť Arcibiskupského paláca (dnešný Úrad vlády) a Grassalkovichovho paláca (dnešný Prezidentský palác) zvyšovala prestíž pozemku i budovy. Je len príznačné, že jej autorom bol najproduktívnejší projektant vtedajšej Bratislavy Alexander Feigler. Po vyše sto rokoch pokračuje príbeh budov novou kapitolou. „Cieľom našej rekonštrukcie bolo zvýšiť úžitkovú plochu a zdôrazniť jeho historickú hodnotu,“ hovorí Ing. arch. Juraj Hermann, konateľ spoločnosti generálneho projektanta P-T, s. r. o. Ako zdôrazňuje zástupca investora Jaromír Szitás, celá prevádzka je riadená inteligentným systémom, ktorý sleduje aktuálne trendy administratívnych budov.

„Šuster, drž sa svojho kopyta!“ vyjadruje svoj názor na profesijnú promiskuitu dávna ľudová múdrosť. Dnešná dynamická doba však túto pravdu vyvracia a nahráva skôr osobám vo svojej činnosti prelietavým. Skvelým príkladom je isto atraktívne odvetvie interiérového dizajnu, ktoré zlákalo nejedného autora návrhárstvu viac či menej vzdialenému. Pod skvelé diela sa tak podpísali režiséri (David Lynch), ľudia z módneho priemyslu (Hedi Slimane či Rick Owens) alebo spisovatelia (Douglas Gordon). Celkom prirodzená, ale o to zaujímavejšia je pre dizajnérsku produkciu aj spriaznená účasť popredných architektov.