Architektúra

Pred dvomi rokmi by len málokto na tomto mieste hľadal hotel so službami na úrovni štyroch hviezdičiek s tromi klimatizovanými vnútornými a dvanástimi vonkajšími tenisovými kurtmi. Trnavská štvrť rodinných domov s priľahlou zelenou lúkou ponúkala výzvu len investorovi s dostatočnou imagináciou a vytrvalou túžbou po súbojoch s prekážkami. Stačilo približne štrnásť mesiacov, aby na dohľad starobylej panorámy slovenského Ríma vyrástol biznis hotel Empire so športovo-relaxačným zázemím – a to na úrovni štandardu eurozóny. Žiada sa dodať, že nielen službami, ale aj svojou architektúrou. S čistými tvarmi, vhodnou farebnou akcentáciou, konštrukčnou odvahou, rešpektovaním kontextu a najmä so zrozumiteľnou prevádzkou.

Mníchovský futbalový štadión s názvom Allianz Arena už dnes nemeckí odborníci hodnotia ako extratriedu. Projekt vyšiel z dielne švajčiarskych architektov Jacquesa Herzoga a Pierra de Meurona – nositeľov Pritzkerovej ceny, ktorí sa stali víťazmi medzinárodnej architektonickej súťaže. Ich myšlienka vytvoriť štadión s hladkým obalom, pozostávajúcim z membránových kosoštvorcových prvkov, sa stala skutočnosťou.

Pri rekonštrukcii historických objektov sa zo strany pamiatkarov možno stretnúť s požiadavkou, aby sa poškodený drevený prvok v objekte zachoval, zvyčajne pri zaistení jeho pôvodnej funkcie. Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je poškodený prvok spevniť protézovaním.

K príkladom vydareného experimentu môže patriť kodanská budova pre firmu zaoberajúcu sa finančnými službami Deloitte, projektovaná ateliérom 3XNielsen. Experiment sa týkal koncepcie interiéru a konkrétnej optimalizácie pracovného prostredia. Budova s otvoreným kancelárskym priestorom (open-space office) sa obracia do átria v celej výške budovy, ktorého pozoruhodné varianty použili architekti z dánskej firmy v niekoľkých administratívnych budovách. Toto átrium pre jednu zo štyroch najväčších audítorských firiem na svete je z nich najväčšie a najvyššie. Cez šesť poschodí v ňom stúpa schodisko a na jednotlivých poschodiach ho pretína vždy na inom mieste mostík spájajúci východnú a západnú časť budovy, čiže dlhšie strany obdĺžnikovej stavby.

Nie je to tak dávno, čo Yoshia Taniguchiho poznali nanajvýš v domovskom Japonsku. Najmä ako autora najrozličnejších stánkov kultúry, ktoré situoval po celom ostrove. Odvtedy, ako zrealizoval víťazný projekt na prestavbu a rekonštrukciu Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku, jeho meno sa prenieslo aj cez Pacifik. Investícia vo výške takmer pol miliardy dolárov ho katapultovala na výslnie svetovej architektúry, ktorej ponúkol nekonvenčný pohľad na možnosti súčasnej architektúry. Yoshio Taniguchi poskytol exkluzívny rozhovor, ktorý cez fax a e-mail sprostredkoval asistent kancelárie Taniguchi and Associates, sídliacej v Tokiu, Hui Min Liaw.

Budova je príkladom toho, keď  forma sleduje funkciu a zároveň odráža filozofiu a činnosť investora. Na jednej strane prezentuje svojím stvárnením a výrazom súčasný dizajn a súčasné znalosti riešenia fasád, na strane druhej sa však pokúša o jednoduchosť výrazu, ktorá je poeticky ozvláštnená plasticitou zakrivenia fasády. Všetko sa nesie v oceľovosivej farebnosti, až étericky „vzdušnej“ zasklenej fasády a štýlovom rukopise ateliéru architekta Ľubomíra Závodného. Hovoríme o sídle spoločnosti Ingsteel na Tomášikovej ulici v Bratislave, ktoré je vytvorené ako polyfunkčný objekt v mestskej časti Ružinov.

Slávne Múzeum moderného umenia v New Yorku (MoMA) je po prestavbe a rekonštrukcii. Prestavbu za 425 miliónov dolárov navrhol japonský architekt Yoshio Taniguchi. „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť,“ zneli jeho slová pri preberaní úlohy.

Viedenské metro mnohí považujú za jeden zo vzorových príkladov vyznačujúcich sa jednotným architektonickým štýlom a veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich. Na staniciach jeho novobudovaných liniek sa v ostatnom desaťročí prejavuje aj rukopis slovenského architekta Vladimíra Šimka, ktorý sa stal jedným z vedúcich projektantov v ateliéri Architekt D. I. Gerhard Mossburger, realizujúceho architektonické a funkčno-prevádzkové riešenie týchto staníc. Či tieto skúsenosti prenesie architekt Šimko aj do Bratislavy, je už iný príbeh, ktorý možno čaká na svoje oprášenie.

Spolu 180 firiem zastúpených 73 vystavovateľmi z Talianska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Česka a Slovenska sa predstaví na doteraz najväčšej výstave svojho druhu na východnom Slovensku ABC stavebníctva - Záhrada, ktorá sa bude konať 4. až 6. septembra v košickej Steel Aréne.

Počas študijnej cesty do Škandinávie, ktorú organizovala Katedra architektonickej tvorby obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave, sme videli niekoľko lokalít v mestách Kodaň, Malmö, Helsinborg, Štokholm, Hamburg. Spoločným znakom nových severských obytných častí je dokonalá väzba na prírodné prostredie, a to najmä na využitie vody. Všetky sú vybudované na pôvodných miestach priemyselných zón alebo dokov s dobrým dopravným napojením na centrá miest. Najkomplexnejším príkladom nového prístupu k riešeniu obytného prostredia bol okrsok Hammarby v Štokholme.

Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.

Hovorí sa, že „Berlín sa stavia z vody“, pričom sa nemyslí na topológiu, ale na logistiku. Tisíce člnov vozilo z tehelní v okolí pruského hlavného mesta tehly, z ktorých sa staval stredoveký, barokový a secesný Berlín. Typický vzhľad tehlového neomietaného škárovaného muriva však nesiaha do dávnej minulosti. Zo začiatku sa objavovalo ojedinele, napríklad na múroch pevností a ako prvý ho „uviedol do spoločnosti“ Karl Friedrich Schinkel. Napokon jeho žiaci Persius, Stüler, Wassermann a okolo roku 1900 Ludwig Hoffmann, vedúci mestského stavebného úradu, zaplavili mesto stavbami z tehlového muriva a takmer celý priemysel rozrastajúcej sa metropoly používal tento stavebný materiál.

Špecifickým problémom farebnosti v interiéri je monochrómny biely interiér či interiér s prevahou bielej farby, ktorý sa spájal s modernizmom a najnovšie s minimalizmom. Tieto smery mali v programe redukciu prvkov. V ostatnom čase však vznikajú diela, pri ktorých sa o redukcii nedá hovoriť. Biela farba sprevádza a zvýrazňuje kompozičné a priestorové riešenia v podstate rovnako ako akákoľvek iná farba. Príkladom sú diela UNStudia z Amsterdamu, ktorý vedú Ben van Berkel a Caroline Bosová. Tento rok dokončili pozoruhodný priestranný víkendový dom pre štvorčlennú rodinu v rekreačnej oblasti v štáte New York.

Neexistuje iný druh umenia, ktorý by bol taký zviazaný s miestom ako architektúra. Hoci sa dnes mnoho stavieb posúva z dôvodu častej zmeny funkcií do oblasti nearchitektúry a stáva sa spotrebným tovarom, sú aj iné stavby, ktorých architektonické hodnoty pretrvávajú. Príkladom je Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici z roku 1969 od architekta Pavla Merjavého.

Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.