Dubaj diktuje bývanie vo výškach

Dubaj diktuje bývanie vo výškach

Výška prvej desiatky najvyšších budov sveta sa pohybuje v rozpätí približne 370 až 500 metrov, na budúci rok to bude vyše 410 až 800 metrov a o päť rokov možno 510 až 1 200 metrov. Supervysoké budovy sú nielen čím ďalej tým vyššie, ale práve v týchto rokoch vzniká i nový trend bývania v závratnej výške. Dnes je spomedzi desiatich najvyšších budov na svete iba jedna, v ktorej náplni je aj bývanie, resp. hotelové služby. Budúci rok ich bude slúžiť na rezidenčné účely už šesť, o päť rokov sedem. Okrem nárastu výšok a postupnej zmeny funkcií mrakodrapov badať ešte jeden posun – paralelne s geometricky koncipovanými mrakodrapmi je evidentný aj nástup organických tvarov.

Vykročenie od geometrie

ICC, predstaviteľ geometricky koncipovaného mrakodrapu, je výškovou budovou typu mixt use – horizontálne funkčne rozvrstveným objektom. Popri tomto druhu dnes existuje ďalší typ, takpovediac vrstvený priečne, zvyčajne tvoriaci integrovanú skupinu objektov. Momentálne najvyšší príklad tohto typu, Vežu Federácie (448 m, 2008), stavajú v Moskve. K priečne vrstveným projektom patrí aj komplex veží Signature nad magickou hranicou 1 000 stôp v dubajskom Bussines Bay od Zahy Hadidovej, ktorý sa na rozdiel od ICC hlási k organickej línii. Pôvodne sa projekt Signature nazýval Tancujúce veže; výška veží má byť 351, 305 a 250 m. Projekt sa má dostavať v roku 2010. Nad podestou so službami a garážami sú tri zalomené a rotujúce objekty – administratívny, hotelový a obytný, z ktorých dva a dva sú spojené kvôli využívaniu služieb. Začiatok stavby investor ešte neoznámil, ale už je hotová hrubá stavba areálu s parkom a kruhovitým vnútorným obvodom oddeleným kanálom od nábrežia pri dlhej zátoke Dubai Creek. Súčasťou areálu má byť dvojúrovňový klimatizovaný most. Architektka ho nazýva obývateľný, pretože v dolnej časti mosta majú byť obchody a služby.

Hadidovej zrastajúca kompozícia, rozvetvujúce sa WBCB, ale aj ďalšie projekty ako Svetové obchodné centrum v Busane (560 m, 2010) od Asymptote alebo mäkký ohnutý tvar parížskeho Majáka (Phare Tower, 300 m, 2012) od Morphosis sú organickou alternatívou klasickej línie geometrických vertikál. V zložitých tvaroch sa dá rozpoznať éra počítačového projektovania.

Iba mraky zacláňajú vo výhľade

Obytné mrakodrapy vyrastajú na celom svete, najvyššie rozostavané sú v Dubaji. Nedávno tam dokončili hotel Rose Tower (333 m), momentálne 15. najvyššiu budovu na svete a druhú najvyššiu hotelovú budovu, ktorá prevýšila miestny Burdž al-Arab (321 m). V novej nábrežnej štvrti Dubai Marina má byť vyše dvesto výškových domov – o dva roky tam bude dominovať čisto rezidenčná budova Princess Tower (414 m) a popri nej sa v najbližších troch rokoch postavia ďalšie tri, iba o niečo nižšie rezidenčné objekty (Marina 101, 412 m; 23 Marina, 395 m; Elite, 380 m). V Dubaji je dnes celkovo 240 výškových domov a rozostavaných je 262, najmä v ďalších nových štvrtiach ako Business Bay (hotel – dvojičky Emirates Park Tower 1 a 2, obe s výškou 395 m, plánované dokončenie v roku 2010).

Toto leto, rok pred plánovaným otvorením, však nielen dubajským, ale aj všetkým svetovým budovám začne dominovať hotelová a obytná Dubajská veža, čiže Burdž Dubaj, kde sa už začne montáž fasády. Jej konečná výška je predmetom špekulácií, developer udával v máji výšku 808 metrov, čo by bolo o 300 metrov viac, ako má v súčasnosti najvyššia Taipei 101 v Taiwane, ktorú otvorili v decembri 2004. Tá je z hľadiska náplne klasickým administratívnym mrakodrapom s konferenčným centrom, i keď aj tu trend vedie majiteľov k plánom prestavať poschodia blízko vrcholku na hotel.
 

Dizajn podľa vetra

Burdž Dubaj je v porovnaní s Taipei 101 stavbou novej generácie, a to predovšetkým z hľadiska stabilizácie stavby. Práve moment zvládania silných vetrov popri vertikálnej komunikácii označil Ron Klemencic, predseda Council on Tall Buildings and Urban Habitat (CTBUH), za najproblematickejšie pri stavbe supervysokých budov. Kým Taipei 101 má nákladný systém TMD, laditeľný dynamický tlmič, dubajská stavba rieši problém vzdušného prúdenia už tvarom korigovaným skúškami vo veternom tuneli. Je dimenzovaná na storočný vietor a vylučuje sústredený tlak vetra: prvým predpokladom je jej pôdorys z troch krídel s ústredným jadrom, v ktorom sa projektant Adrian Smith (predtým Skidmore, Owings, Merill, dnes Adrian Smith + Gordon Gill Architecture) inšpiroval kvetom miestnej, aj u nás pestovanej cibuľovitej rastliny ismene. Ďalším opatrením je rotácia stavby, ktorá k vrcholku dosahuje až 120 stupňov – na tejto línii postupne z budovy ubúda hmota.

Týmto tvarom nie je Burdž Dubaj zďaleka ojedinelý, v tomto ohľade sú významné stavby Santiaga Calatravu, napr. obytná veža Obracajúce sa torzo v Novom západnom prístave v Malmö (190 m, 2005). Kultovou stavbou tohto architekta z Valencie je už teraz obytná Chicagská špirála (609 m, 2010), inšpirovaná dymom z táborového ohňa, ktorú majú začať stavať tento mesiac. Jej vrcholok má oproti základni rotáciu až 360 stupňov. Zaujímavú koncepciu má napokon aj ďalší projekt zo Skidmore, Owings a Merill, 330-metrová Nekonečná veža v spomínanej štvrti Dubai Marina s rotáciou 90 stupňov, kde sa zaobišli bez pomocného „exoskeletu“.
 

Medzi vlnami a parkom

Súčasné supervysoké domy sa od predchádzajúcich, už aj tých zo začiatku tohto desaťročia, líšia polohou. Enormná výška i náplň rozhodujú, že sú zvyčajne v rozsiahlych multifunkčných areáloch, väčšinou v atraktívnom prostredí pri vodnej ploche. Aj Burdž Dubaj je pri umelom jazere s dva a pol hektárovým Tower Park zavlažovaným kondenzovanými parami z mrakodrapu, s deviatimi hotelmi, obchodno-zábavným centrom The Dubai Mall na ploche 50 futbalových ihrísk.

O päť miliárd dolárov viac ako do celého dubajského areálu – celkovo 25 – sa však investuje len do gigantickej podkovitej stavby kultúrnych inštitúcií, čiastočne na umelej pevnine v Západnom Kowloone pred Medzinárodným obchodným centrom (ICC) v Hongkongu (490 m, 2010). V súlade s trendom bude mať táto administratívna budova aj hotelovú časť, a to netradične na najvyšších poschodiach. Bráne do prístavu, najväčšej budove sedemmiliónového mesta, ktorú budú dokončovať etapovito od decembra tohto roku, dal klasickú podobu ateliér Kohn Pedersen Fox Associates – z dokončovaných supervysokých stavieb projektovali aj Šanghajské svetové finančné centrum (491 m, 2008).

Hongkonský mrakodrap redukovali oproti projektu takmer o sto metrov, aby neprevýšil protiľahlý vrch Victoria Peak na ostrove (552 m). Stavia sa medzi desiatimi hotelovými a rezidenčnými budovami, ktoré majú viac ako 50 poschodí, pričom najvyššie presahujú 250 metrov. Významnou črtou je dopravný uzol – stanica metra (KMT) v podzemí, ktorou potrvá cesta na letisko Chep Lap Kok 20 minút – a nákupná pasáž (103 000 m2) v štvorpodlažnej podeste.

Karol Klanic
Foto a vizualizácie: Emaar Properties PJSC, Kohn Pedersen Fox Associates, Superview/Kohn Pedersen Fox Associates, Zaha Hadid Architects