Architektúra

Tento rok sa rozhodne o dvoch dôležitých projektoch v centre okolo miesta, kde sa stretáva jazero Mälaren s Baltikom. Pôvodne ich oddeľoval pás pevniny, dnes je tu dopravný uzol na trase sever – juh zvaný Slussen, ktorý je v dezolátnom stave a čaká ho rekonštrukcia. Na neďalekom jazere sa plánuje kúpalisko Kallbadhus. Prestavba Slussenu od dánskej firmy Bjarke Ingels Group Architects vzbudzuje nadšenie, je však nákladná a kúpalisko je kontroverzné, lebo by zacláňalo dominanty. Ak projekty schvália, kúpalisko otvoria už na budúci rok v lete, dokončenie druhého projektu sa predpokladá najskôr v roku 2018.

Záhorská Bystrica – časť Strmé Vŕšky, často nazývaná aj Beverly Hills, predstavuje nový obytný súbor územne nadväzujúci na pôvodnú urbanistickú štruktúru sídla. Pozostáva z vyše sto rodinných domov realizovaných v rokoch 1995 až 2005. Hoci možno viac ako inde na Slovensku tam vznikali veľkolepé rodinné príbytky, pejoratívne pomenované ako podnikateľské baroko, aj v tejto štvrti sa nájdu realizácie, ktoré jeho tvár kultivujú a posúvajú sa k dobrej architektúre. K takým patrí aj rodinný dom od architekta Mariána Malovaného.

Až úporne dominantným znakom nového Múzea moderného umenia Kastílie v Leóne (MUSAC) z dielne architektov Luisa Mansilly a Emilia Tuñóna je zdivene exotická, no nie lacná farebnosť. Možno práve to bolo jedným z radu ďalších dôvodov, prečo porota pod vedením Richarda Burdetta udelila tohtoročné ocenenie Miese van der Rohe práve im.

"Zachovať symbol Zlína v autentickej podobe, opäť ho zapojiť do organizmu mesta, nový objekt parkovísk vytvoriť ako transparentný horizontálny pendant podčiarkujúci skvelú vertikalitu mrakodrapu.", hovorí o rekonštrukcii jeden zo spoluatorov Ing. arch. Ivan Bergmann. Slávna 21 získala cenu za rekonštrukciu Grand Prix Obce architektov Českej republiky roku 2005.

Stavať v prieluke v mestskej zástavbe je pre architekta jednou z tých ťažších výzev. Architektúra takej budovy musí ladiť s okolím a vo všeobecnosti má málo priestoru na výraz. Polyfunkčný objekt, ktorý vám predstavíme v tomto článku, je však navyše v prostredí z jednej strany určenom siluetou nitrianskeho hradného kopca s pôvodnou zástavbou, z druhej strany sa ho dotýka akcentovaný priestor námestia pred Divadlom Andreja Bagara, ktorý je vyvrcholením pešej zóny. Napriek tomu, že architektúra tohto domu úplne rešpektuje zložité okolie, nemlčí. A ani nekričí. Jemne sa prihovára okoloidúcim.

Pri jazerách v Podunajskej nížine sme si už zvykli na tvar horskej chaty so šikmým sklonom strechy. O to viac možno prekvapí „okatosť“ horizontálneho konceptu rekreačnej vilky pri jazere v Rovinke neďaleko Bratislavy. Ľudia, ktorí si dnes v podobnej lokalite kúpia chatku, čoskoro pochopia, že prostredie vyžaduje väčšiu otvorenosť a prepojenie s exteriérom. Tak to bolo i v prípade rekreačnej vilky s názvom Chataokatá. Investorom je vyznávač jachtingu, čo sa pretavilo aj do celkového výrazu architektúry. Drevené obklady na stenách, dvere vo farbe hlbokej modrej, kruhové okná pripomínajúce palubu lode. V realitnom jazyku trojizbový rekreačný dom s obytnou plochou 140 m2 a možnosťou celoročného bývania, ale očami zainteresovaného pozorovateľa je splneným detským snom.

Administratívna budova T1 (skratka od Tour – veža) od popredného ateliéru Valode & Pistre architectes je jednou z dvoch stavieb výrazne meniacich vzhľad obchodnej štvrte La Défense na okraji Paríža. Druhou je Granite Tower pre poisťovaciu spoločnosť Société Générale od ďalšej veličiny francúzskej architektúry Christiana De Portzamparca. Pri pohľade napríklad z L’avenue des Champs-Élysées k Arc de Triomphe sa T1 uplatňuje na pravom, druhá veža na ľavom okraji výškovej zástavby. Obe budovy dokončia na začiatku budúceho roku, v o niečo vyššej T1 (185 metrov) stavebný ruch utíchne približne o mesiac skôr, vo februári.

Pred dvomi rokmi by len málokto na tomto mieste hľadal hotel so službami na úrovni štyroch hviezdičiek s tromi klimatizovanými vnútornými a dvanástimi vonkajšími tenisovými kurtmi. Trnavská štvrť rodinných domov s priľahlou zelenou lúkou ponúkala výzvu len investorovi s dostatočnou imagináciou a vytrvalou túžbou po súbojoch s prekážkami. Stačilo približne štrnásť mesiacov, aby na dohľad starobylej panorámy slovenského Ríma vyrástol biznis hotel Empire so športovo-relaxačným zázemím – a to na úrovni štandardu eurozóny. Žiada sa dodať, že nielen službami, ale aj svojou architektúrou. S čistými tvarmi, vhodnou farebnou akcentáciou, konštrukčnou odvahou, rešpektovaním kontextu a najmä so zrozumiteľnou prevádzkou.

Mníchovský futbalový štadión s názvom Allianz Arena už dnes nemeckí odborníci hodnotia ako extratriedu. Projekt vyšiel z dielne švajčiarskych architektov Jacquesa Herzoga a Pierra de Meurona – nositeľov Pritzkerovej ceny, ktorí sa stali víťazmi medzinárodnej architektonickej súťaže. Ich myšlienka vytvoriť štadión s hladkým obalom, pozostávajúcim z membránových kosoštvorcových prvkov, sa stala skutočnosťou.

Pri rekonštrukcii historických objektov sa zo strany pamiatkarov možno stretnúť s požiadavkou, aby sa poškodený drevený prvok v objekte zachoval, zvyčajne pri zaistení jeho pôvodnej funkcie. Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je poškodený prvok spevniť protézovaním.

K príkladom vydareného experimentu môže patriť kodanská budova pre firmu zaoberajúcu sa finančnými službami Deloitte, projektovaná ateliérom 3XNielsen. Experiment sa týkal koncepcie interiéru a konkrétnej optimalizácie pracovného prostredia. Budova s otvoreným kancelárskym priestorom (open-space office) sa obracia do átria v celej výške budovy, ktorého pozoruhodné varianty použili architekti z dánskej firmy v niekoľkých administratívnych budovách. Toto átrium pre jednu zo štyroch najväčších audítorských firiem na svete je z nich najväčšie a najvyššie. Cez šesť poschodí v ňom stúpa schodisko a na jednotlivých poschodiach ho pretína vždy na inom mieste mostík spájajúci východnú a západnú časť budovy, čiže dlhšie strany obdĺžnikovej stavby.

Nie je to tak dávno, čo Yoshia Taniguchiho poznali nanajvýš v domovskom Japonsku. Najmä ako autora najrozličnejších stánkov kultúry, ktoré situoval po celom ostrove. Odvtedy, ako zrealizoval víťazný projekt na prestavbu a rekonštrukciu Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku, jeho meno sa prenieslo aj cez Pacifik. Investícia vo výške takmer pol miliardy dolárov ho katapultovala na výslnie svetovej architektúry, ktorej ponúkol nekonvenčný pohľad na možnosti súčasnej architektúry. Yoshio Taniguchi poskytol exkluzívny rozhovor, ktorý cez fax a e-mail sprostredkoval asistent kancelárie Taniguchi and Associates, sídliacej v Tokiu, Hui Min Liaw.

Budova je príkladom toho, keď  forma sleduje funkciu a zároveň odráža filozofiu a činnosť investora. Na jednej strane prezentuje svojím stvárnením a výrazom súčasný dizajn a súčasné znalosti riešenia fasád, na strane druhej sa však pokúša o jednoduchosť výrazu, ktorá je poeticky ozvláštnená plasticitou zakrivenia fasády. Všetko sa nesie v oceľovosivej farebnosti, až étericky „vzdušnej“ zasklenej fasády a štýlovom rukopise ateliéru architekta Ľubomíra Závodného. Hovoríme o sídle spoločnosti Ingsteel na Tomášikovej ulici v Bratislave, ktoré je vytvorené ako polyfunkčný objekt v mestskej časti Ružinov.

Slávne Múzeum moderného umenia v New Yorku (MoMA) je po prestavbe a rekonštrukcii. Prestavbu za 425 miliónov dolárov navrhol japonský architekt Yoshio Taniguchi. „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť,“ zneli jeho slová pri preberaní úlohy.

Viedenské metro mnohí považujú za jeden zo vzorových príkladov vyznačujúcich sa jednotným architektonickým štýlom a veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich. Na staniciach jeho novobudovaných liniek sa v ostatnom desaťročí prejavuje aj rukopis slovenského architekta Vladimíra Šimka, ktorý sa stal jedným z vedúcich projektantov v ateliéri Architekt D. I. Gerhard Mossburger, realizujúceho architektonické a funkčno-prevádzkové riešenie týchto staníc. Či tieto skúsenosti prenesie architekt Šimko aj do Bratislavy, je už iný príbeh, ktorý možno čaká na svoje oprášenie.