Architektúra

Pasívny rodinný dom v Stupave predstavuje jeden z prvých pasívnych domov na báze ľahkej drevenej konštrukcie na Slovensku. Pri jeho návrhu investor spolu s architektom dbali o použitie prírodných materiálov, napr. izolácie z celulózy alebo vnútorných stien z nepálených tehál. Podarilo sa im pritom dosiahnuť energetickú efektívnosť, ktorá v hodnotách mernej energie a vzduchotesnosti plne vyhovuje štandardom energeticky pasívneho domu. Dosiahnutá vzduchotesnosť 0,45 1/h je podľa vedomostí autorov dokonca prvým výsledkom na Slovensku pod požadovanou hranicou 0,6 1/h pre pasívne domy.

Stavba letiska je popri stavbe múzeí a operných domov snom takmer každého architekta. A nie bezdôvodne. Atraktívne prostredie a inšpirácia lietaním umožňujú za priaznivých podmienok navrhnúť odvážne konštrukcie založené na netradičných riešeniach. To platí aj o letisku vo Farnborough vo Veľkej Británii. Hoci nevyniká svojimi rozmermi, vzhľadom na ústretovosť investora sa v ňom podarilo skĺbiť atraktívny dizajn s technologickými požiadavkami.

Aj svetová architektúra má svojho čerstvého nositeľa Nobelovej ceny. Je ním Francúz Jean Nouvel, ktorému Hyattova nadácia udelila najprestížnejšie ocenenie v tejto oblasti – Pritzkerovu cenu. Sám prezident nadácie Thomas J. Pritzker zhodnotil rozhodnutie poroty s neskrývaným nadšením: „Existuje množstvo opisov diela Jeana Nouvela. Azda najvýstižnejší je ten, kde sa hovorí o jeho odvahe prinášať nové myšlienky, ktoré prekonávajú zaužívané hranice architektonickej tvorby.“ Šesťdesiatdvaročný Jean Nouvel je po Christianovi de Portzamparcovi druhým Francúzom, ktorý získal Pritzkerovu cenu.

Klasické diela modernej architektúry neustále priťahujú pozornosť súčasných tvorcov a slúžia ako spoľahlivá inšpirácia pri napĺňaní ich zámerov. Taká je aj brnianska vila Tugendhat od Mies van der Roheho, ktorá patrí medzi kľúčové stavby architektúry 20. storočia. Ide o nezameniteľný rukopis vychádzajúci z jednoty priestoru, ktorého plynutie obmedzujú len jednotlivé stavebné prvky zrealizované v najkvalitnejších materiáloch a detailoch. Aj to bol podnet pre manželov Horákovcov na to, aby oslovili slovenského architekta Ľuboša Ďurčeka a požiadali ho o navrhnutie a realizáciu voľnej paralely tohto domu pri Pardubiciach.

Chráňme dedičstvo našich otcov. Nápis na dvadsiatich keramických tabuľkách, ktorý lemuje vchod do hotela Majolika v Modre. Čiastočne nostalgický, pre mladých možno aj ľahko úsmevný, ale určite s príchuťou vedomia súvislostí. Minulosť často prepisujeme novými príbehmi a prekonávame postupmi vyvolanými momentálnou potrebou. Sú však aj diela, v ktorých minulosť nie je zakonzervovaná len v letmých fragmentoch, či dokonca nadobro zlikvidovaná, ale vedome využitá v nových funkciách a estetických postupoch dneška. Patrí k nim aj hotel Majolika v Modre, ktorý prestavbou a dostavbou „starej Majoliky“ úspešne zachránil technickú pamiatku a sebavedomo nadviazal na historickú úprimnosť architektúry našich predkov.

Dnes sa už projektant bez dobrého softvérového zázemia nezaobíde. Nie iba pre zložitosť projektov, pri kontrole ktorých často zlyháva ľudský faktor, ale aj pre rýchlosť, s ktorou sa musia dokončiť. Na každom z projektov spolupracuje široký okruh odborníkov. Výsledkom ich práce sú stovky výkresov a ďalších výstupov, čo sa bez kvalitného programového vybavenia za krátky čas jednoducho nedá zvládnuť.

Súčasné vývojové trendy v stavebníctve sú vo všeobecnej rovine úzko späté s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto myšlienky reflektujú obavy spoločnosti z vyčerpania surovinových a energetických zdrojov aj z ďalšieho nadmerného znečisťovania ovzdušia. Tiež oveľa viac akcentujú hľadisko zdravotnej bezchybnosti materiálov používaných v stavebníctve. Uvedené trendy sa premietajú  do inovácií konštrukcie nových typov tepelných izolácií. Pozornosť sa začína presúvať aj do oblasti organickej materiálovej bázy, ktorá väčšinu požiadaviek udržateľného rozvoja spĺňa.

Chladná oceľ a záhradný dom? Sociálny byt s vyšším štandardom? Dnes to už nie je nič mimoriadne, hoci výskyt je predsa len častejší na západ od našich hraníc. Zdanlivo nespojiteľné sa hravo spája v rôznych interpretáciách na tému bytový dom. Aj stiesnená parcela na nároží dvoch ulíc vie ponúknuť vhodné miesto na rozohratie dispozície, ktorá v maximálnej miere využíva daný priestor. Tieto momenty sa stretávajú aj v bytovom dome na rohu Alxingerstrasse a Hardtmuthgasse vo viedenskej mestskej časti Favoriten. „Napriek obmedzeniam pozemku a vedomiu, že staviame pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, sme nezabúdali ani na estetický výraz,“ hovorí o dome jeho spoluautor Markus Geiswinkler.

Hotel Bonbón sa v dňoch 14. a 15. mája stal dejiskom medzinárodnej konferencie Reality a development 2008, ktorá potvrdila, že realitný biznis na Slovensku nestráca dynamiku a optimizmus. Podujatia sa zúčastnilo okolo 250 účastníkov z radov architektov, stavebných, finančných, developerských a iných spoločností. Konferenciu pripravil týždenník TREND v spolupráci s odborným časopisom ASB.

So slovom loft sa v ostatných rokoch stretávame čoraz častejšie aj u nás. Viac síce v teoretickej ako v praktickej rovine a najmä v súvislosti s hromadným búraním priemyselných stavieb na Slovensku. Ak by sa však predsa niečo podarilo zachrániť a našiel by sa investor „lofťák“, mohla by vzniknúť podobná forma bývania aj u nás.

Architektúra a krajina – to je aj naďalej ústredný motív fínskej architektúry, ktorá profituje z využitia high-tech, ale zároveň zdôrazňuje kvalitu prostredia. Spätosť s prírodou sa neodvíja len v návrhoch organicky využívajúcich zeleň, ale aj v zónovaní a účelovom využití priestoru. Pretrvávajúcu väzbu medzi architektúrou a prírodou dokumentovali aj projekty a modely na nedávnej výstave City Home v bratislavskom Design Factory, ktoré boli ukážkou invenčných prístupov v navrhovaní rodinných i bytových domov. Výber z výstavy sa prezentoval na minuloročnom Bienále architektúry v Benátkach.  

Zaujímavá osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia – Leopold Czihal sa začiatkom 30. rokov minulého storočia zúčastnil na medzinárodnej súťaži na Justičný palác v Teheráne, v ktorej získal 1. cenu. Následne odcestoval autom s manželkou do Perzie. Po takmer mesačnej ceste, na ktorej prešiel skoro 3 000 km, v Teheráne vyprojektoval a aj realizoval túto významnú stavbu. Priniesla mu úspech, a tak sa stal architektom česko-slovenskej škodovky, pre ktorú potom navrhoval priemyselné a občianske stavby na celom území dnešného Iránu.

Spoločnosť Kinnarps odštartovala rok 2008 novými produktmi, medzi ktorými sú napríkladsofa Scandinavia, vankúš Ontop, stolík Cube, sekčné sedenie Soon, skladacie stoly Fellow a Foldex či drevená stolička Ixi. Novinky predstavili takisto spoločnosti Skandiform, Materia a Klaessons.

Slovenskú republiku zastupuje na treťom veľtrhu nehnuteľností Real Vienna mesto Bratislava a štyri komerčné spoločnosti z brandže. S ponukou investičných  zámerov prichádza aj hlavné mesto Rakúska. Svojou účasťou metropola SR prejavuje v rámci perspektívy rozvoja regiónu spoločný záujem Bratislavy a Viedne na ich budúcom rozvoji.

Dokončenie rekonštrukcie a dostavby Edisonovej transformačnej stanice na Jeruzalemskej ulici v Prahe sa realizovalo vlani na jeseň. Projekt obnovy tejto pozoruhodnej funkcionalistickej stavby Františka Alberta Libru v centre mesta navrhol Ladislav Lábus v roku 2003 s cieľom využiť objekt na univerzálne, kancelárske účely.