Architektúra

Pražská Hanspaulka je lokalita príjemná na bývanie – tichá štvrť s takmer nulovou dopravou, spojenie do centra zo stanice metra Dejvická je v pešej dostupnosti. Niet divu, že väčšina z rodinných domov, ktoré sa tu vlani aj tohto roku dokončili, má už svojich majiteľov. Platí to aj pre súbor troch vilových domov od architektonického ateliéru Ladislava Lábusa. Výhľady z nich sú úchvatné – zo striech vidieť pražské dominanty od Hradčian a Petřínskej rozhľadne cez Vyšehrad, Pankrác a Žižkovskú televíznu vežu. Vidieť aj rondel novej Národnej technickej knižnice v údolí.

Niekedy sa oplatí postaviť architektonický koncept na prostom tvarovaní hmoty namiesto hľadania komplikovaných foriem a výrazov. Príkladom takéhoto postupu je aj realizácia novej administratívnej budovy v hlavnom meste Rakúska, ktorá aj napriek svojej výškovej dominancii pôsobí v priestore ľahko a vzdušne. Vďaka svojmu ikonickému vzhľadu vytvára novú siluetu Viedne.

Nemocnica Medissimo v bratislavskej Petržalke je významnou súkromnou investíciou v slovenskom zdravotníctve. Jej výstavba trvala približne dva roky; budova stojí v atraktívnom prostredí na brehu prírodného kúpaliska Veľký Draždiak a od mája tohto roku je prístupná platiacim klientom a pacientom. „Zámerom investora bolo vytvoriť takú architektúru, ktorá by vhodne reprezentovala vrcholový šport v Bratislave a poskytovala by zodpovedajúce priestory pre rehabilitačné a diagnostické stredisko,“ hovorí autor projektu Jaroslav Meheš.

Na prvý pohľad by nepoučený pozorovateľ asi predpokladal, že súbor chatiek z bambusu a dreva si postavili miestni domorodci. Keď sa však pozrie lepšie, stavba odkrýva zrejmý architektonický rukopis – rukopis študentov architektúry z nórskeho Trondheimu, ktorým nestačilo iba sedieť v školských laviciach. V Thajsku sa im podarilo postaviť sirotinec, umyváreň a prerobiť časť bývalej tržnice na verejnú knižnicu. Ich originálne realizácie naznačujú, že by svet architektúry mal s nimi počítať.

Moderné drevené domy dnes vznikajú mnohými spôsobmi a často sú na nerozoznanie od domov realizovaných inou stavebnou technológiou, ale len na prvý pohľad. Bývanie v nich už totiž prináša rozdiely – nízke prevádzkové náklady a zdravú a príjemnú klímu po celý rok.

Múzeum Champollion v ospalom historickom mestečku Figeac v južnom Francúzsku je príkladom zaujímavého prelínania grafiky a architektúry. Dizajn „obalu“ je v súčasnosti práve tým, čo tvorí identitu budovy a zároveň priťahuje pozornosť verejnosti. A najmä o to sa usilovali architekti Alain Moatti a Henri Rivière spolu s grafickým dizajnérom Pierrom di Sculiom. Nápad s dvojitou fasádou je neoddeliteľnou súčasťou projektu, vďaka ktorému architekti zvíťazili. Zároveň plní podmienku verejných súťaží vo Francúzsku, aby stavba obsahovala jedno percento umenia.

Vo Varšave sa v chaotickom kontexte bujného rozvoja novej administratívnej štvrte s priemyselnou minulosťou objavil komplex kancelárskych budov, ktorý do fragmentarizovaného prostredia vnáša pocit jednoliatosti a súzvuku. Vďaka princípu zomknutej a introvertnej urbanistickej mikroštruktúry vytvára ideálnu pracovnú atmosféru, ktorú nenaštrbuje okolitý svet a na ktorú, naopak, pozitívne vplýva interiér vnútornej zelenej záhrady. Navonok nenápadný súbor objektov odhaľuje v samom srdci svoju skrytú komunikatívnu povahu.

Koľkí z nás snívali o malom domčeku vysoko na strome, keď boli malými deťmi? Realizovať ľuďom dávne sny sa prostredníctvom svojich projektov domov na stromoch rozhodol brémsky ateliér Baumraum. Nejde pritom o žiadne domácky skonštruované bunkre, ale o seriózne stavby s premysleným dizajnom, v ktorých môžu čas tráviť aj dospelí a ktoré sa môžu využívať aj na oveľa prozaickejšie účely než len na bezstarostné hry. Škála ich stvárnenia je široká, v ateliéri však už dnes vznikajú nezvyčajné futuristické koncepty domov, ktoré sú zhmotnením túžby človeka návratu k prírode či detským snom.

Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.

Vlysy s povrchovou úpravou z exotických i európskych drevín majú rovnako kvalitné vlastnosti, ako materiály bez povrchovej úpravy, ale rozdiel medzi nimi je veľký. Tieto masívne parkety sú dodávané už s povrchovou úpravou LAK priamo z výroby, ktorý je aplikovaný 6x UV- tvrdeným lakom. Vrstva laku je nanášaná strojovo a tým sa dosahuje maximálnej dokonalosti. Vlysy sú lakované zo všetkých štyroch strán, čo slúži ako ďalšia ochrana proti prípadnej vlhkosti. Takto upravené masívne parkety si vďaka tomu nevyžadujú časovo a finančne náročné povrchové úpravy.

Po dlhej a precíznej príprave sa projekt multifunkčného centra Petržalka City chystá na realizáciu. Investor má platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie by mohol získať v prvom kvartáli budúceho roka. „So začiatkom výstavby etapy A počítame v polovici budúceho roka,“ povedal Juraj Richter, konateľ developera – spoločnosti Petržalka City, a. s. „Termín ukončenia prvej etapy je stanovený na začiatok roka 2013 a celé centrum by malo byť dokončené v roku 2016.“

Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.

Možno hovoriť o národnej architektúre v súčasnom globalizovanom svete? Existujú nejaké špecifiká poľskej, respektíve českej či slovenskej architektúry posledných dvadsiatich rokov? A ak áno, kde ich možno nájsť?

Jednou z najzaujímavejších prednášok v rámci pražského Architecture Weeku bolo stretnutie s dánskou architektkou Lone Feiferovou, zodpovednou za projekt Model Home 2020. Projekt iniciovala spoločnosť VELUX.

Po Londýne, Berlíne a ďalších svetových mestách má svoj týždeň s architektúrou už i Praha. Po prvých nesmelých pokusoch v roku 2004 sa pražský Architecture Week osamostatnil a vykročil do sveta veľmi razantne a sebavedomo. Síce sa dajú nájsť miesta, kde nestojí úplne pevne na nohách, medzi českou odbornou i laickou verejnosťou si však trojročný valibuk svoje výsadné postavenie udržal. Tohto roku sa Architecture Week Praha uskutočnil v dňoch 21. 9. – 4. 10. 2009; mediálnym partnerom festivalu sú už tradične tituly nášho sesterského českého vydavateľstva: ASB – architektura, stavebnictví, byznys a Realizace staveb.