ASB Architektúra Stránka 349

Architektúra

Partneri sekcie:

Budova je príkladom toho, keď  forma sleduje funkciu a zároveň odráža filozofiu a činnosť investora. Na jednej strane prezentuje svojím stvárnením a výrazom súčasný dizajn a súčasné znalosti riešenia fasád, na strane druhej sa však pokúša o jednoduchosť výrazu, ktorá je poeticky ozvláštnená plasticitou zakrivenia fasády. Všetko sa nesie v oceľovosivej farebnosti, až étericky „vzdušnej“ zasklenej fasády a štýlovom rukopise ateliéru architekta Ľubomíra Závodného. Hovoríme o sídle spoločnosti Ingsteel na Tomášikovej ulici v Bratislave, ktoré je vytvorené ako polyfunkčný objekt v mestskej časti Ružinov.

Slávne Múzeum moderného umenia v New Yorku (MoMA) je po prestavbe a rekonštrukcii. Prestavbu za 425 miliónov dolárov navrhol japonský architekt Yoshio Taniguchi. „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť,“ zneli jeho slová pri preberaní úlohy.

Viedenské metro mnohí považujú za jeden zo vzorových príkladov vyznačujúcich sa jednotným architektonickým štýlom a veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich. Na staniciach jeho novobudovaných liniek sa v ostatnom desaťročí prejavuje aj rukopis slovenského architekta Vladimíra Šimka, ktorý sa stal jedným z vedúcich projektantov v ateliéri Architekt D. I. Gerhard Mossburger, realizujúceho architektonické a funkčno-prevádzkové riešenie týchto staníc. Či tieto skúsenosti prenesie architekt Šimko aj do Bratislavy, je už iný príbeh, ktorý možno čaká na svoje oprášenie.

Počas študijnej cesty do Škandinávie, ktorú organizovala Katedra architektonickej tvorby obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave, sme videli niekoľko lokalít v mestách Kodaň, Malmö, Helsinborg, Štokholm, Hamburg. Spoločným znakom nových severských obytných častí je dokonalá väzba na prírodné prostredie, a to najmä na využitie vody. Všetky sú vybudované na pôvodných miestach priemyselných zón alebo dokov s dobrým dopravným napojením na centrá miest. Najkomplexnejším príkladom nového prístupu k riešeniu obytného prostredia bol okrsok Hammarby v Štokholme.

Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.

Hovorí sa, že „Berlín sa stavia z vody“, pričom sa nemyslí na topológiu, ale na logistiku. Tisíce člnov vozilo z tehelní v okolí pruského hlavného mesta tehly, z ktorých sa staval stredoveký, barokový a secesný Berlín. Typický vzhľad tehlového neomietaného škárovaného muriva však nesiaha do dávnej minulosti. Zo začiatku sa objavovalo ojedinele, napríklad na múroch pevností a ako prvý ho „uviedol do spoločnosti“ Karl Friedrich Schinkel. Napokon jeho žiaci Persius, Stüler, Wassermann a okolo roku 1900 Ludwig Hoffmann, vedúci mestského stavebného úradu, zaplavili mesto stavbami z tehlového muriva a takmer celý priemysel rozrastajúcej sa metropoly používal tento stavebný materiál.

Špecifickým problémom farebnosti v interiéri je monochrómny biely interiér či interiér s prevahou bielej farby, ktorý sa spájal s modernizmom a najnovšie s minimalizmom. Tieto smery mali v programe redukciu prvkov. V ostatnom čase však vznikajú diela, pri ktorých sa o redukcii nedá hovoriť. Biela farba sprevádza a zvýrazňuje kompozičné a priestorové riešenia v podstate rovnako ako akákoľvek iná farba. Príkladom sú diela UNStudia z Amsterdamu, ktorý vedú Ben van Berkel a Caroline Bosová. Tento rok dokončili pozoruhodný priestranný víkendový dom pre štvorčlennú rodinu v rekreačnej oblasti v štáte New York.

Neexistuje iný druh umenia, ktorý by bol taký zviazaný s miestom ako architektúra. Hoci sa dnes mnoho stavieb posúva z dôvodu častej zmeny funkcií do oblasti nearchitektúry a stáva sa spotrebným tovarom, sú aj iné stavby, ktorých architektonické hodnoty pretrvávajú. Príkladom je Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici z roku 1969 od architekta Pavla Merjavého.

Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.

Hotel Fórum bol postavený približne pred 17 rokmi. Aj keď bol v čase svojho vzniku zaujímavou realizáciou, medzitým sa zvýšili nároky na komfort a bezpečnosť hostí i na celkovú hospodárnosť budovy. Pôvodné systémy technického aj technologického vybavenia hotela boli homogénne a nedokázali navzájom komunikovať. Po rekonštrukcii hotela sú technológie v budove navzájom prepojené a riadenie vychádza z jedného miesta. Hotel Crowne Plaza spĺňa v súčasnosti najnáročnejšie kritériá svetovej hotelovej siete. Ako sa pri rekonštrukcii realizovali jednotlivé inteligentné technológie?

„Prečo sa chceš stať len architektom? Môžeš byť predsa staviteľom.“ Niekedy stačia dve vety na to, aby ste si v hlave zrovnali celoživotný program. Keď Renzo Piano počul tieto otcove slová, mal len sedemnásť rokov. Vtedy mu to znelo ako rodičovské mudrovanie. Až neskôr ho skúsenosti presvedčili, že byť len architektom nestačí. Aj preto mohol nedávno povedať:„Viem, že architektúra mení život. Videl som to.“ Aj preto svoju kanceláriu nazval Renzo Piano Building Workshop. Jedným dychom treba dodať, že Piano mení život aj ako dizajnér. Bez veľkých gest, ale o to s väčšou intenzitou.

Čisté línie, rozsiahle transparentné plochy, farebná i materiálová pestrosť, prieniky veľkých hmôt, tvarová invencia, zrozumiteľná a najmä fungujúca prevádzka – to je štýl architektonického ateliéru A&D Studio, za ktorým sa skrýva autorský tandem Ing. arch. Juraj Molnár, Ing. arch. Ľubomír Peráček. Ich stavby nesporne patria k tomu najlepšiemu, čo sa v tejto oblasti na Slovensku v súčasnosti produkuje. 

Geometrická abstrakcia Pietra Mondriana, holandského maliara, ktorý bol jedným zo zakladateľov hnutia De Stijl, sa už stala ikonou výtvarného umenia 20. storočia. To, že architektúra býva často spätá s výtvarným umením, ukázalo sa nielen v prepojení maliarstva a dizajnu s architektúrou skupiny De Stijl. Inšpiráciu v Mondrianovej tvorbe našli aj architekti nezvyčajného bytového domu v Ružinove.

Strohá architektúra je stále „in“, často však býva len neopodstatneným manierizmom. To však určite nie je prípad rodinného domu v Modre-Harmónii. Prapôvodný tvar domu, ktorého krásu a jednoduchosť podčiarkol titánzinkový obklad, je v kontexte okolitej prírody výsledkom skutočne úprimného hľadania harmónie a krásy. Dom žiari v zeleni mierne svahovitého pozemku uprostred záhrad a starých vinohradov ako šperk. Architekt rozohral na pôdorysnej ploche 7 × 13 metrov nádhernú hru jednoduchosti, účelnosti a krásy. Čistá geometria, vnútorné vertikálne a horizontálne priehľady, neočakávané interiérové a exteriérové prepojenia a využitie zvyškových priestorov robia z malého domu veľkorysý priestor na bývanie.