Čoraz častejšie sa presadzujú textové výukové materiály na internete. Príkladom môže byť informačný systém AccessSteel, ktorý umožňuje navrhovať oceľové a oceľobetónové konštrukcie aj tým, ktorí sa využitiu ocele v stavebníctve až doteraz nevenovali.
Megaprojekty. Slovo, ktoré môže vyvolávať rôzne názory. Sú odvážne alebo trúfalé? Približujú sa viac realite či utópii? Prvé postkomunistické vízie nových štruktúr sa objavili už aj na Slovensku. V Bratislave, v blízkosti Petržalky, má vzniknúť Južné mesto, na opačnej strane mesta zasa Bory, ktoré predtým figurovali pod názvom Lamačská brána. My sa však na nasledujúcich stranách pozrieme na príklad zo zahraničia. Naši rakúski susedia totiž pripravujú urbanistický megaprojekt, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe. Vyrastie na území bývalého letiska v Asperne, v 22. viedenskom mestskom okrsku Donaustadt. Nová štvrť sa bude rozkladať na ploche 240 hektárov, čo zodpovedá rozlohe približne 340 futbalových ihrísk.
Na našom území sa zachovalo množstvo drevených domov, ktoré sa však v súčasnosti využívajú len na rekreačné účely. Zmenou využívania týchto stavieb dochádza aj k zmene ich mikroklímy, čo spôsobuje vznik viacerých vážnych porúch v konštrukcii. Článok popisuje konkrétne problémy drevených stavieb z pohľadu ich vzniku na príkladoch domov vo východných Krkonošiach.
Najväčší slovenský developerský projekt Južné mesto, ktorý južne od Petržalky vybuduje slovenská spoločnosť Cresco Group v spolupráci s írskym developerom Quinlain Private Golub, vstupuje do úvodnej fázy výstavby. Zámerom investorov je vniesť do Bratislavy po mnohých rokoch typickú urbanistickú štruktúru s jej charakteristickými zložkami – parterom, ulicou, námestím či parkom.
Tento rok vyhlásila Slovenská komora architektov už 8. ročník Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2009. Cena sa udeľuje v šiestich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér, Exteriér. V piatich kategóriách vybrala porota tri nominácie v kategórii Exteriér dve.
Fakultná nemocnica v Hradci Králové má od minulého roka novú budovu psychiatrickej kliniky. Cieľom výstavby bolo vytvorenie moderného zariadenia na úrovni súčasných medicínskych, technologických a liečebných poznatkov. Architektonické aj interiérové riešenie prvej samostatnej a koncepčne vybudovanej psychiatrickej kliniky v Českej republike od roku 1965 sa nesie v duchu motta jej súčasného prednostu, profesora Jana Libigera: „Klinika by mala byť prostredím priestoru a svetla. Pacienti by nemali mať pocit, že sú tu zatvorení.“ K dotvoreniu atmosféry plnej pozitívnej energie prispel aj správny výber materiálov, vrátane podláh a exteriérových povrchov.
Pražský architekt Bohumír Kozák, rodák z Veľkej Lhoty pri Dačiciach na Morave, sa na Slovensku zúčastnil mnohých architektonických súťaží. Košice, ktoré po vzniku ČSR zaznamenali tretí najväčší nárast počtu obyvateľov v štáte, mali to šťastie, že tento vynikajúci architekt československej avantgardy sa v rokoch 1926 – 29 stal autorom významného projektu Ministerstva pôšt a telegrafov. Ucelený komplex budov poštového a telegrafného úradu a riaditeľstva Rádiožurnálu v Košiciach bol vďaka tomuto osvietenému investorovi prvou verejnou stavbou na Slovensku úplne zbavenou historizmu.
Donedávna sa drevo uplatňovalo iba pri nižších budovách. Skúšobňa AV ČR v Prahe testovala špeciálny drevený poschodový rám a výsledky potom využila pri vývoji nových riešení konštrukčných systémov. Výsledkom je poschodový rám pripravený na aplikáciu pri šesťpodlažnej budove.
Tak, ako nenápadní ľudia môžu v sebe nosiť zaujímavé príbehy, aj stavby, ktorým venujete len letmý pohľad, môžu ukrývať zvláštny osud. A ako človek dokáže zmeniť svoj život, aj chátrajúcemu objektu dokáže dať architekt novú šancu zaradiť sa do skupiny dôstojných reprezentantov architektúry. Hovoriť o dôstojnosti je v prípade nasledujúcej stavby viac než opodstatnené. Rekonštrukcia či obnova totiž nezriedka býva cestou od jedného extrému k druhému. Často sa stáva, že zanedbanosť nahrádza násilná estetizácia. Architekt rekonštrukcie a dostavby sídla spoločnosti Anasoft sa však nedal zviesť romantickými predstavami svojich predchodcov a zvolil výrazovú striedmosť, ktorá zodpovedá novej administratívnej funkcii budovy.
Vo veku 83 rokov zomrel v utorok 8. septembra architekt Štefan Svetko. Patrí k výrazným osobnostiam slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia, kedy ovplyvňoval dianie na architektonickej scéne Slovenska. Jeho tvorba sa odvíjala od konštruktívnych a vizuálne subtílnych kompozícií neskorej moderny 50. a 60. rokov 20. storočia, ktoré aplikoval na rozsiahle úlohy novej výstavby. Často pracoval na väčších urbanistických projektoch. Za celoživotné dielo mu udelili v roku 1998 Cenu Emila Belluša a je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča.
Článok prináša rozhovor s architektmi Gerhardom G. Feldmeyerom a Ernstom Pampusom z renomovanej architektonickej kancelárie HPP Architekten, ktorí navrhli architektonický dizajn administratívnej budovy LVM 7 v Münsteri, v Nemecku.
Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.
Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.
Fenomén znovuobjavenej drevenej architektúry v mnohých krajinách Európy neznamená len nadviazanie na tradíciu, snahu o návrat k prírode a pôvodným hodnotám alebo túžbu pobývať v príťažlivom či pohodovom prostredí. Dôvodom je aj trend šetrenia energiou a snaha znižovať zaťaženie životného prostredia. Na Slovensku zatiaľ pretrváva k drevostavbám istá nedôvera, zakorenená u užívateľov i projektantov z blízkej minulosti a čiastočne zapríčinená nízkou kvalitou architektonického diela či nerešpektovaním vlastností dreva a drevných materiálov.
Kúpeľňový nábytok sa v súčasnosti stal bežnou súčasťou vybavenia kúpeľne. Niet divu. Otázku, kam uložiť veci, každodenne rieši mnoho ľudí, a to nielen v malej kúpeľni. Plocha umývadla členom rodiny na bežné veci osobnej hygieny nestačí a poličky na stenách a nad vaňou nie sú najpraktickejšie. Úložný priestor a dostatočná odkladacia plocha sú skrátka nevyhnutnosťou.
