Rekonštrukcia historického centra v Singapure
Keď sa povie Singapur, mnohí z nás si predstavia prostredie ako zo sna a k tomu vôňu Orientu z rozprávok Tisíc a jednej noci. Singapur síce ešte stále cítiť vôňami exotických diaľok, ale okrem toho je to moderný, ekonomicky vyspelý mestský štát so štyrmi a pol miliónmi obyvateľov [1]. Počas svojej relatívne krátkej nezávislej existencie – v roku 1965 sa osamostatnil od Malajzie [2] – prešiel obrovskými zmenami: zo zaostalého štátika sa vyšvihol na významný ázijský ekonomický subjekt. Špecifický a efektívny prístup k rozvoju Singapuru najmä s ohľadom na rekonštrukciu pamiatok i celých mestských štvrtí dal podnet na vznik tohto článku.
Ako členka poroty Urban Land Institutu pre Urban Land Award for Excellence – Aisa / Pacific v období 2006 až 2008 som mala možnosť sa podrobnejšie oboznámiť tak s ľuďmi, ktorí hrajú kľúčovú úlohu v celom procese urbanistickej revitalizácie a rozvoja mesta, ako aj na vlastné oči uvidieť výsledky ich práce. Rada by som tu predstavila aspoň jeden z projektov, ktorý som navštívila v júni 2008.
Územná jednotka Bras Basah Bugis s veľkosťou zhruba 1 km2 nadväzuje priamo na severný okraj centra Singapuru. Pred rokom 1980 bol známy ako zanedbaná štvrť s upadajúcimi obchodíkmi a chátrajúcimi budovami misionárskych škôl a kostolov s veľkoobchodným a prepravným terminálom. Štatutárna rada pri ministerstve národného rozvoja – Urban Redevelopment Authority (URA), ktorá zodpovedá za efektívny rozvoj mestského prostredia, pretransformovala počas dvoch dekád Bras Basah Bugis na centrum umenia, kultúry a vzdelávania; teraz sa tu nachádzajú tri národné múzeá, tri univerzity a rovnaký počet umeleckých škôl, sedem ďalších umeleckých inštitúcií, 105 súkromných obchodných škôl, študentské hostely a nová národná knižnica.
Vybrané historicky cenné objekty sa zrenovovali na náklady štátu a odovzdali do užívania ako nové kultúrne inštitúcie. Mnoho budov si našlo nových majiteľov i využitie vďaka programu na podporu súkromného sektoru, ktorý zvýhodňuje určité druhy podnikania v súvislosti s celkovou predstavou o úlohe dištriktu Bras Basah Bugis v rámci mesta. Niektoré staršie objekty sa zdemolovali, aby uvoľnili priestor novej výstavbe. V okolí križovatky Albert a Waterloo Street sa obe ulice uzatvorili pre automobily a vznikla rušná pešia zóna. Vitalitu dištriktu umocnil aj príliv dvanástich tisícov študentov.
Nové funkcie
Ak sa bližšie pozrieme na historicky cenné budovy, zistíme, že napríklad z dvanástich sakrálnych budov, ktoré často už ani neslúžili svojej pôvodnej funkcii, sa štyri zahrnuli do zoznamu pamiatkovo chránených objektov; podľa potreby sa reštaurovali a ďalej plnia svoj pôvodný účel. Z ďalších ôsmich sa muselo niekoľko budov pre zlý stav zdemolovať, iné sa podarilo zrekonštruovať a nájsť pre ne novú funkciu. Takým príkladom je malý kostolík v blízkosti pešej zóny na Waterloo a Albert Street, ktorý pred svojou rekonštrukciou slúžil ako opravovňa pneumatík. Mesto kostolík vykúpilo a upravilo na centrum pre sochárov-amatérov. Dnes sa v ňom pravidelne konajú kurzy modelovania a sochárstva a zároveň slúži ako malá výstavná sieň.
Pretože Bras Basah Bugis sa nachádza v tesnej blízkosti centra mesta, jeho minulosť je zviazaná so Singapurom ako významným ázijským prístavom a strediskom obchodu. Preto neprekvapuje, že história troch tradičných vzdelávacích inštitúcií v Bras Basah Bugis (St. Joseph Institution, Convent of the Infant Jesus a Tao Nan School) siaha do polovice devätnásteho storočia. Budovy z tohto obdobia však už neboli schopné spĺňať požiadavky na moderné školské zariadenia, preto bolo treba pre ne hľadať novú náplň. Za zmienku určite stojí pôvodná budova katolíckej školy St. Joseph’s Institution, ktorá sa upravila pre potreby singapurského múzea výtvarných umení (Singapore Art Museum).
Takisto aj budova Tao Nan School sa transformovala na kultúrnu inštitúciu, takzvané Peranakan Museum, ktorá dopĺňa súbor národného múzea Singapuru. V ďalšom prípade však zmena pôvodnej funkcie bola oveľa zásadnejšia. Ide o budovu školy Convent of the Infant Jesus, ktorá sa prebudovala na komplex reštaurácií, barov, obchodíkov a galérií s názvom Chijmes a stala sa obľúbeným miestom odpočinku a zábavy tak pre obchodníkov a podnikateľov z neďalekého centrálneho dištriktu, ako aj pre mnohých návštevníkov a obyvateľov mesta.
Pôvodná budova národného múzea (National Museum of Singapore) sa prístavbou rozšírila. Expozície sa prehodnotili a vybavili interaktívnymi elementmi tak, aby sa stali príťažlivými pre širokú verejnosť a hlavne mládež.
Otázky rekonštrukcie
Našou úlohou je zaoberať sa predovšetkým otázkami rekonštrukcie historických budov s dôrazom na sakrálne stavby. V prípade Bras Basah Bugis možno zdokumentovať podstatné aspekty renovácie, bez ktorých by nový život historických objektov nebol možný, lebo dištrikt sa skutočne revitalizoval v pravom slova zmysle.
URA vytvorila a postupne aj uviedla do praxe dopodrobna prepracovaný program. Na dosiahnutie cieľa sa uviedol do chodu mnohovrstevný mechanizmus, ktorý poskytoval odpovede na množstvo základných otázok:
- Aký charakter by mal mať celý dištrikt?
- Aké funkcie by mal mať, aby sa taký charakter dosiahol? Ako možno také funkcie na území zabezpečiť – podporiť a revitalizovať už existujúce alebo presunúť existujúce z iných oblastí, či založiť nové?
- Čo všetko treba uskutočniť z hľadiska ekonomických i fyzických podmienok (budov, verejných priestorov, dopravy, siete), aby územie bolo pre nových užívateľov príťažlivé a aby v ňom mohli riadne fungovať?
- Ako pracovať s daným pozemkovým fondom, aby sa dosiahli patričné výsledky? Ktoré pozemky sú v majetku mesta, ako s nimi hospodáriť, ktoré pozemky treba vykúpiť, ktoré predať a na čo využívať získané finančné prostriedky?
- Ako vytvoriť štruktúru ekonomiky celého územia? Aké ekonomické nástroje (daňové úľavy atď.) sú k dispozícii a ako s nimi pracovať?
- Aké legislatívne mechanizmy sa musia vytvoriť a použiť, aby sa dosiahol žiadaný výsledok?
- Ako vytvoriť podmienky na úspešné spolužitie ľudí žijúcich v oblasti s novými obyvateľmi?
Dômyselná stratégia
Bras Basah Bugis je iba jedným z príkladov, ako sa dômyselná stratégia rozvoja odráža vo všetkých rovinách života jeho obyvateľov. Pomocou aktívneho urbanistického plánovania, úzkej spolupráce štátneho i súkromného sektoru a synergie všetkých podstatných zložiek projektu sa v Bras Basah Bugis podarilo vytvoriť príťažlivé prostredie s pestrou ponukou aktivít, či už ide o vzdelanie, kultúru, zábavu, nakupovanie alebo vychutnávanie kulinárskych špecialít. URA môže dnes s hrdosťou povedať, že Bras Basah Bugis má vďaka selektívnemu prístupu k rekonštrukcii jasne rozpoznateľný charakter s autentickou singapurskou atmosférou.
V tomto článku sme sa mohli len zľahka dotknúť problematiky revitalizácie. Dúfam však, že sa mi podarilo vyvolať aspoň trochu zvedavosti a záujmu na príklade malého štátu – mesta na druhom konci zemegule. Singapur je prvou ázijskou krajinou, ktorá začala systematicky chrániť dôležité elementy urbanistického prostredia a ktorá kreatívne pristupuje k ochrane svojho historického stavebného fondu. Nesnaží sa ho konzervovať, ale vytvára podmienky na to, aby chránené budovy mohli ďalej žiť v novom kontexte dnešnej spoločnosti.
Ing. arch. Ivana Bendová, PhD.
Foto: autorka
Autorka je viceprezidentkou v spoločnosti Allied Architects International v Šanghaji.
Literatúra
1. http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Singapore
2. http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Singapore
V článku sa použili aj údaje z materiálov Urban Land Institutu.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
