image 83678 25 v2
Galéria(4)

Zariadenia sociálnych služieb sú na okraji záujmu, ale dotýkajú sa všetkých

Zariadenia sociálnych služieb, tzv. senior houses – oblasť stavebníctva, ktorá je stále na okraji záujmu investorov na Slovensku, ale aj tu sa veci pohli pozitívne. Už to nie je len odloženie starých ľudí na dôstojné dožitie, ale reakcia na vývoj, ktorý je neodvratný. Slovensko totiž spolu s Európou starne...

1
2
3
4

Nasledujúce riadky nechcú byť pesimistickou víziou demografického vývoja, ale snahou o pomenovanie stavu vecí. Nechcú sa zaoberať všetkými marginalizovanými skupinami obyvateľstva, ale naznačiť niektoré súvislosti a opísať pozitívne príklady – na Slovensku i v zahraničí. Čo je teda predmetom záujmu? Zariadenia sociálnych služieb a tzv. senior houses (domy seniorov). Pravdupovediac, ide o neveľkú oblasť stavebnej produkcie, ktorá svojím rozsahom zaberá len zanedbateľné percento, ale svojím charakterom sa stáva čoraz perspektívnejšou sférou. Významný švajčiarsky historik architektúry Sigfried Giedion (1888 – 1968), pochádzajúci z Čiech, vyslovil raz nadčasovú vetu: „Úloha architektúry má tkvieť v pretlmočení spôsobu života platného pre našu dobu…“ A jedna z autorít architektúry 20. storočia LeCorbusier (1887 – 1965) tento názor potvrdzuje: „Architektúra je výsledkom ducha doby… a to nás stavia tvárou v tvár úlohe dneška.“ Čo teda robí preto Slovensko v 21. storočí?

Podpora štátu

Začnime identifikáciou. „Zariadenia sociálnych služieb – vo svojej súčasnej podobe a poslaní – sú nevyhnutným dôsledkom a zároveň odrazom spoločenskej reality,“ hovorí Silvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Rodina či príbuzenstvo už nemôžu vlastnými silami zabezpečovať všetkých ‚potrebných‘. Skupiny reálnych i potenciálnych klientov sú tak čoraz početnejšie a rozmanitejšie a ich potreby musí ‚riešiť‘ aj čoraz viac diverzifikovanejších zariadení, dostupných lokálne i cenovo. Kvalita sociálnych služieb je predmetom pravidelného oficiálneho monitorovania. Neoficiálne je zvyšujúca sa kvalita ambíciou i podmienkou konkurencieschopnosti poskytovateľov.“

Z hľadiska investičnej podpory výstavby, rekonštrukcie, obnovy, modernizácie zariadení sociálnych služieb s poskytovaním ubytovania, resp. sociálneho nájomného bývania, zo strany štátu je situácia takáto: „Slovenská republika sa pripojila k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach koncom roka 2011 a vláda SR schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti,“ hovorí Michal Stuška, riaditeľ tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). „Takáto zmena modelu je jedným z cieľov súčasnej politiky Európskej únie v oblasti nedostatočnej účasti ľudí na živote celej spoločnosti a zdravotného postihnutia a je súčasťou záväzkov Slovenskej republiky v medzinárodnej ľudskoprávnej agende.

V  programovom období 2014 – 2020 (zo štrukturálnych fondov v rámci IROP cez Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) MPSVR SR podporuje prostredníctvom národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – podpora transformačných tímov poskytnutie nenávratných finančných príspevkov na realizáciu investičných projektov deinštitucionalizácie sociálnych služieb v synergii s Operačným programom Ľudské zdroje.“

Plánuje sa navýšenie

V rámci reakcie na otázku oprávnenosti kritiky niektorých inštitúcií týkajúcej sa financovania sociálnych služieb MPSVR SR pripomenulo, že práve súčasná vláda postupne zvýšila výdavky na sociálne služby, a to z 38 miliónov € v roku 2012 na 77 miliónov € v tomto roku. „Vlani bola okrem toho z rozpočtovej kapitoly ministerstva vyčlenená mimoriadna dotácia na dofinancovanie neverejných poskytovateľov so­ciálnych služieb v sume približne 10 miliónov €,“ uviedlo ministerstvo s tým, že na rok 2016 opätovne zvýšilo finančné prostriedky na sociálne služby zo svojho rozpočtu a finančné prostriedky sa navýšili aj zo strany VÚC. „Výsledkom nie je len výrazné zlepšenie finančného pokrytia existujúcich kapacít, ale aj zvýšenie o tisíce nových miest.“

„V pôsobnosti MPSVR SR ide v súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách len o spolufinancovanie prevádzkových nákladov zariadení sociálnych služieb za ustanovených podmienok z verejných prostriedkov,“ upozorňuje Michal Stuška. „Oblasť sociálnych služieb je v Slovenskej republike decentralizovaná na samosprávne orgány. Ťažisko finančného zabezpečenia sociálnych služieb je teda na samosprávnych orgánoch (vyššie územné celky, mestá a obce). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytuje finančné prostriedky na vybrané druhy sociálnych služieb.“

Rozdelenie seniorov – verejní a neverejní

Zástupcovia organizácií, ktoré sa starajú o seniorov v núdzi, však upozorňujú na mnohé problematické miesta. Predsedníčka Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová napríklad vyhlásila, že zákon o sociálnych službách rozdelil odkázaných seniorov na dve skupiny, a to na verejných a neverejných. „Zatiaľ čo senior umiestnený v zariadení mesta alebo kraja dostane na úhradu hodnoty služby dve tretiny z verejných zdrojov, senior u neverejného poskytovateľa dostáva zväčša len jednu tretinu a ani tej sa mnohí nedožijú,“ uviedla pre TASR Ghannamová. Ako operatívne riešenie je podľa nej prijateľné splnenie požiadavky zmeniť príspevok v odkázanosti na dávku vyplácanú štátom na všetky služby a zvýšiť ju od 1. januára 2016. Do roka po voľbách však bude organizácia už trvať na úplnom zrovnoprávnení odkázaných seniorov. Organizácie tiež žiadajú o presunutie vyplácania príspevku v odkázanosti zo samosprávnych krajov na ministerstvo práce a následne o zvýšenie príspevku v odkázanosti pre ľudí v pobytových sociálnych zariadeniach.

Skrátenie čakania

„Chceme byť mediátorom sporov rôznych skupín poskytovateľov, a preto sa budeme snažiť hľadať maximálny konsenzus v systéme,“ skonštatoval rezort práce. „Vypočuť a akceptovať všetky rôzne hlasy poskytovateľov je však mimoriadne náročné. Niektoré pripomienky majú regionálny charakter a nemožno na ne hľadať liek vo všeobecnom legislatívnom nastavení, ktoré už dnes rieši rovnoprávnosť poskytovateľov dostatočne, čo potvrdzujú aj reálne skúsenosti z viacerých regiónov.“ Ministerstvo ďalej uviedlo, že počet čakateľov na poskytnutie sociálnej služby sa v niektorých regiónoch vďaka prijatým zmenám znížil v posledných rokoch niekoľkonásobne. Čakanie reálne neprekračuje 60 dní, čo je spoločným záujmom všetkých aktérov, ale v prvom rade klientov.

Ministerstvo ďalej pripomína, že súčasný zákon nerozlišuje primárne typ poskytovateľa a kompetencie prešli v rámci reformy pod samosprávy, a to v záujme presnejšieho nastavenia služieb na konkrétne potreby regiónov. „Zlá centralizácia týchto kompetencií na štát by preto dnes určite bola krokom späť. Časť problémov je možné riešiť len v komunikácii a spolupráci jednotlivých samospráv a poskytovateľov, v čom sa rovnako snaží byť ministerstvo dlhodobo nápomocné,“ dodalo MPSVR SR.

Dominik n. o. – dom sociálnych ­služieb vo Veľkej Lehote

„Domov je tam, kde sa človek cíti dobre.“ Týmto mottom nemeckého filozofa Karla Jaspersa (1883 – 1969) sa odkrýva príbeh polyfunkcie Dominik n. o., zariadenia pre seniorov a špecializovaného zariadenia neziskovej organizácie, ktoré sa nachádza vo Veľkej Lehote neďaleko Novej Bane. Nezisková organizácia DOMINIK bola založená v roku 2004 so zámerom vybudovať domov sociálnych služieb na európskej úrovni. Počas prípravy projektu navštívili jej zástupcovia domovy sociálnych služieb s rôznym zameraním hlavne vo Švajčiarsku. Absolvovali veľa stretnutí a návštev sociálnych zariadení, z ktorých čerpali nápady a námety, neskôr sa ich snažili pretaviť do projektu. Prioritou bola polyfunkčnosť a bezbariérovosť. Zaujímali ich aj témy logistiky, hygieny, riešenia vnútorných priestorov a záhrady.

„Všetky tieto poznania smerovali k vytvoreniu zariadenia pre ľudí odkázaných na sociálnu starostlivosť, pričom ťažiskom starostlivosti je zachovanie ich práva na sebaurčenie, samostatnosť a zároveň prekonanie každodenných prekážok kvalitne poskytovanými službami,“ povedal riaditeľ neziskovej organizácie ­DOMINIK František Garaj.

Dve etapy výstavby

V marci roku 2008 sa začala stavebne realizovať I. etapa a v júni 2010 bola skolaudovaná. Zariadenie vzniklo rekonštrukciou a dostavbou bývalej materskej školy. V rámci I. etapy sme vybudovali ČOV, trafostanicu a dve vlastné studne na úžitkovú a pitnú vodu. Bezbariérové zariadenie Dominik je umiestnené v tichej lokalite s priamym napojením na park so skanzenovým domčekom, jazierkom a altánkom. Má polyfunkčný charakter. Klienti i obyvatelia obce majú k dispozícii ambulanciu praktického lekára, obchod, práčovňu, žehliareň a kaderníctvo. V budove sa nachádza aj kuchyňa, jedáleň a spoločenská miestnosť, ktorá sa využíva na rôzne stretnutia a oslavy.

„Po náročnom administratívnom konaní sme od októbra 2010 začali poskytovať sociálne služby,“ hovorí František Garaj. „Kapacita zariadenia bola 36 klientov a zamestnali sme 24 pracovníkov na potrebné pracovné pozície. Druhú etapu sme začali pripravovať na základe veľkého záujmu klientov už v roku 2011 a stavebne bola zrealizovaná v období apríl 2014 – apríl 2015. Motiváciou na vybudovanie II. etapy bolo rozšírenie kapacity o 30 klientov a vytvorenie špecializovaného zariadenia pre ľudí s demenciou, tzv. Alzheimer centra. Pre špecializované zariadenie bola vybudovaná aj nová záhrada s altánkom a fontánou. Sociálne služby sme začali poskytovať v II. etape od júna 2015.“ Pri výstavbe I. a II. etapy sa pamätalo aj na ekologické prvky. Zariadenie je vykurované drevenými peletami s ekologickým spaľovaním. Na strechách dvoch budov sa nachádza 40 slnečných kolektorov využívaných na ohrev teplej vody.

Zariadenie sociálnych služieb

Zariadenie poskytuje ubytovanie v jednoposteľových a dvojposteľových izbách, ktoré sú vybavené kvalitnými polohovateľnými posteľami a iným potrebným nábytkom zohľadňujúcim špecifické potreby klientov. Každá izba disponuje samostatným sociálnym zariadením a podobne ako ostatné priestory v zariadení (sesterne, jedálne, spoločenské miestnosti s kozubom, zimné záhrady) sú bezbariérové a farebne odlíšené. „Máme tu modré, žlté, zelené, oranžové a béžové oddelenie, čo zlepšuje orientáciu našich klientov,” uviedla Erika Sučanská, riaditeľka zariadenia sociálnych služieb. „V areáli, ktorý je pre bezpečnosť celý oplotený a monitorovaný kamerovým systémom, sa okrem dvoch obytných budov nachádza ovocná záhrada, jazierko s vodopádom, altánky a skanzenový domček. Ten sa využíva na uskutočňovanie reminiscenčnej terapie – spomínanie na mladosť.“ Záhrada je popretkávaná chodníkmi s farebným rozlíšením a bezbariérovým sklonom, ktorý poskytuje možnosť pohybu aj ľuďom odkázaným na invalidný vozík.

Kvalitu robia ľudia

Ľudskosť, prívetivosť a chápavosť sú v Dominik n.o. rovnako dôležité ako starostlivosť a kvalifikované vedomosti v oblasti starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných. V sociálnom zariadení je zamestnaných 41 zamestnancov. Jadro tvorí opatrovateľský personál, ktorý pracuje v dvojzmennej prevádzke. „Momentálne máme stopercentnú obsadenosť, čiže je u nás 66 klientov,“ upresňuje Erika Sučanská. „Máme ich rozdelených podľa druhov sociál­nych služieb: zariadenie pre seniorov (38 klientov), domov sociálnych služieb (odkázaní klienti mladšieho veku – 10) a potom je tu 18 klientov špecializovaného zariadenia pre ľudí s demenciou, tzv. Alzheimer centra.” Z hľadiska kvality sociálnych služieb patrí Dominik medzi slovenskú špičku.

Vytvorili tu prostredie bezbariérovosti v humánnom prostredí, o čom svedčí aj získanie ocenenia kvality za poskytovanie sociálnych služieb seniorom a osobám so zdravotným postihnutím od nadácie Slovak Gold. „V I. a II. etape výstavby a realizácie sme vytvorili zariadenie, ktoré po stavebnej a odbornej stránke umožňuje klientom nielen bývať, ale naozaj tu žiť so všetkým, čo k sociálnej starostlivosti patrí,“ uzatvára František Garaj. „Podarilo sa nám zosúladiť výhody bezbariérového prostredia so širokou ponukou najmodernejších postupov a metód v opatrovaní a starostlivosti o seniorov a ľudí s postihnutím.“

Perspektívny development

Development v oblasti výstavby domovov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov je ešte stále na okraji záujmu investorov, ale je to oblasť, ktorá v uplynulom období zaznamenala výrazný pohyb. Stále prevládajú zariadenia, ktoré vznikli s plnou podporou štátu, miest a obcí, ale čoraz viac sa začínajú objavovať v tejto oblasti aj súkromné investície. Mnohokrát je to aktivita hraničiaca s filantropiou, ale prostredníctvom kvalitných služieb a pri dobrom ekonomickom nastavení sa môže táto investícia pretaviť do ziskovej návratnosti. Výstavba takýchto zariadení patrí k budúcnosti Slovenska a Európskej únie, ktorá to bude – o čom svedčia aj priložené grafy – naliehavo potrebovať.

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

FOTO: ISIFA/SHUTTERSTOCK, Paul Ott, Helmut Pierer

Článok bol uverejnený v časopise ASB.