Nová Cvernovka chce byť laboratórium tvorivosti Bratislavy

Príbeh kreatívnych umeleckých ateliérov z bývalej Cvernovky pokračuje. Už dva mesiace sídlia v bývalom stredoškolskom internáte na Račianskej ulici v Bratislave a priebežne rekonštruujú susednú školu, kde by sa mali presťahovať začiatkom budúceho roka. Z niekdajšieho kultúrneho fenoménu má byť inštitúcia.

Torzá nepotrebného nábytku, úlomky rúrok z chemických prístrojov, rozbité umývadlá a záchodové misy, rozpadnuté kresielka v socialistickom štýle z 50. rokov minulého storočia, rozbité fľaše, kúsky skla a kachličiek, neďaleko odteká voda čerpaná zo súterénu – to nie je typické bratislavské smetisko, ale jeden veľký odpadový kontajner na dvore, ktorý sa má o niekoľko mesiacov zmeniť na vstupný areál do „Novej Cvernovky“.

Zástupca Nadácie Cvernovka, grafický dizajnér Boris Meluš, si sadá do tohto bizarného prostredia, zabalí cigaretu a v krátkosti rekapituluje vývoj: „V bývalej Cvernovke sa vytvorila taká silná kreatívna komunita, že by bola obrovská chyba nechať túto energiu vyšumieť hore bratislavskými komínmi. Nadáciu sme založili už koncom minulého roka, mala organizovať prácu a výsledky jednotlivých ateliérov ešte na predchádzajom mieste.

Po tom, ako sme sa nedohodli s majiteľom priestorov Cvernovky na Páričkovej ulici, s firmou YIT, sa nadácia stala partnerom pre Bratislavský samosprávny kraj. Ten prenajal nadácii areál bývalej Strednej odbornej školy chemickej na Račianskej ulici na 25 rokov. Podmienkou bolo vybudovanie a prevádzkovanie centra z vlastných prostriedkov,“ dodáva Boris Meluš, ktorý nadáciu koordinuje spolu s Viliamom Csinom, Branislavom Čavojom a Šymonom Klimanom.

O úroveň vyššie

Nadácia však nechce zachovať verný obraz toho, čo bolo v niekdajšej Cvernovke, potenciál rozmanitých ateliérov chce posunúť vyššie. Dizajnéri, architekti, fotografi, výtvarníci, filmári, ale aj IT start-upové firmy – to by mala byť ústredná mozaika ateliérov, ktoré budú sedieť v bývalých priestoroch školy.

Momentálne je asi polovica z pôvodných ateliérov z Cvernovky v objekte internátu, ktorý získala nadácia Cvernovka na jeden rok a začiatkom budúceho roka by sa mali presťahovať do zrekonštruovaných priestorov školy. Tá bola postavená začiatkom 50. rokov minulého storočia podľa návrhu legendárneho československého architekta Vladimíra Karfíka. Škola má päť poschodí a asi 9 000 štvorcových metrov podlažnej plochy. Z tejto plochy obsadia ateliéry asi polovicu a časť bude vyhradená aj pre verejnosť a na kultúrny program.

Menšie, ale kompaktnejšie

„Bude to teda trochu menšie ako v Cvernovke, ktorá mala o pár tisíc štvorcových metrov viac a mala aj vyššie stropy,“ približuje Martin Šichman z ateliéru oximoron, ktorý má na starosti koordináciu architektúry. „Snažíme sa, aby bola Nová Cvernovka kompaktnejšia, a tomu podriaďujeme aj návrhy jednotlivých častí pochádzajúce od rôznych štúdií. Nechceli sme, aby to bolo písané jedným perom – jednak by to bola nuda a ani by to neodrážalo našu filozofiu: je nás tu viac s rôznymi názormi.“

Riešenie návrhu rekonštrukcie zabezpečuje ArchBoard zložený z architektov, ktorí pôsobili v bývalej Cvernovke. V ňom sa konsenzuálne dohodujú celkové postupy a jednotlivé tímy potom pracujú samostatne na konkrétnych súčastiach projektu – exteriér, foyer a parter, event a gastro, doprava, spoločné priestory atď. Jeho súčasťou sú ateliéry 2021, Miestor, Plural, Labak, N/A, oximoron, Nice architects a Robo Bakyta a Lukáš Radošovský. Je to teda rozdelené na sektory, ale ArchBoard vie vždy o všetkom, čo sa ide diať.

„Všetko sa začína parkom, ktorého časť bude verejná,“ pokračuje Martin Šichman. „Ten bude napojený na parter, kde bude eventový priestor na rôzne koncerty či workshopy. V budúcnoti počítame aj s drobnou gastroprevádzkou, ako aj s retailovou sekciou, kde budú malé obchodíky s lokálnymi dizajnovými produktmi a drobné služby. Cez deň bude tento parter otvorený aj pre verejnosť, ale schodiská budú mať už súkromnejší charakter. Inými slovami, čím vyššie, tým bude budova privátnejšia.“

S minimálnymi zásahmi

Škola bola zdevastovaná, lebo sa už dlhšie nepoužívala na svoje pôvodné účely. Počas posledných dvoch-troch rokov už boli dokonca obdobia, keď nebola strážená, pričom sa vytrhali vodovodné batérie a radiátory. Onedlho by mali nasledovať búracie práce, keď sa budú upravovať niektoré dispozície miestností, a potom príde na rad samotná rekonštrukcia budovy vrátane údržby inžinierskych sietí.

„Nechceme do priestoru vstupovať radikálne,“ zdôrazňuje Martin Šichman. „Celá rekonštrukcia by mala prebiehať v duchu minimálnych zásahov a čo najväčšieho zachovania pôvodných artefaktov a povrchov. Sú tu napríklad vstavané chemické stoly obložené pôvodnými kachličkami. Podobne by sme chceli zachovať aj sklenené priečky v miestnostiach či knižnicu s pôvodným dreveným mobiliárom.“

Financovanie: úver a dotácie

Projekt má dlhodobo udržateľné ekonomické nastavenie, pričom akýkoľvek zisk, ktorý sa fungovaním kreatívneho centra vytvorí, bude použitý na tvorbu programu a zhodnocovanie areálu budovy. Jedným z pilierov financovania úvodnej rekonštrukcie vo výške 500 000 eur je bankový úver, ktorý sa bude splácať z nájmov v budúcnosti.

Ďalším sú dotačné schémy – buď individuálni či korporátni donori, alebo „crowdsourcing“, kde sa jednotlivci vyzbieravajú postupne. Nájmy budú okrem rekonštrukcie pokrývať chod samotnej budovy, pričom programy ako koncerty alebo diskusie o občianskej spoločnosti budú financované aj z iných zdrojov. Nadácia komunikuje s viacerými dodávateľskými firmami, ktoré by chceli celý projekt podporiť zvýhodnenými podmienkami alebo materiálnymi príspevkami. Hľadajú však stále aj ďalšie, kedže každé ušetrené euro sa premietne do rýchlejšieho naštartovania celého kreatívneho centra.

Podľa Borisa Meluša by mali byť nájmy nižšie ako trhové, lebo idea niekdajšej Cvernovky bola silno generačná a mladí začínajúci umelci si tu mohli za malý nájom zriadiť ateliér. „V Novej Cvernovke však pribudne zónovanie,“ hovorí Boris Meluš. „Ak pôjde o zabehnutejšiu firmu, tak nájom bude možno trochu vyšší, ako keď bude mať ateliér sám maliar. Predovšetkým ide o iniciáciu ľudí, ktorí chcú začať pracovať v tomto segmente, a potom, keď prípadne vyrastú na väčšiu firmu, pôjdu už možno inam.“

Pestrá skladba

Pestrú skladbu budúcej Novej Cvernovky sme už naznačili, pričom podľa organizátorov bude až 80 % osadenstva pochádzať z bývalej Cvernovky. „Zvyšok sa doplní zvonka, ale tak, aby zapasoval do filozofie tejto komunity,“ dopĺňa Boris Meluš. „Rozmanitosť sa nám osvedčila aj v minulosti, pretože vytvára synergické efekty. Rôzne skupiny vedia pohromade spolupracovať oveľa efektívnejšie, ako keby sa mali stretávať niekde v meste. Samozrejme, skladba ateliérov sa bude meniť v čase.“

Príbeh Cvernovky teda pokračuje. Unikátny kultúrny ekosystém sa len premiestnil do priestorov, ktoré mu svojím charakterom svedčia azda ešte viac. Bývalá škola by sa mala premeniť na laboratórium tvorivosti.

BRATISLAVA
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: MIRO POCHYBA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2016.