V trenčianskom Alúviu Váhu pribudli pavilóny inšpirované riečnymi lastúrami

Alúvium Váhu v Trenčíne prešlo revitalizáciou. Z pôvodného lužného územia vznikol prírodný park určený na oddych, šport, hry aj komunitné aktivity. Súčasťou zrevitalizovaného územia je aj projekt Úniky v priestore, ktorý prináša štvoricu netradičných architektonických pavilónov.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) do miest neprináša len množstvo kultúrnych podujatí. Pretavuje sa aj do výrazných transformácií verejného priestoru. Mestá, ktoré sa stanú EHMK, využívajú túto príležitosť na revitalizáciu námestí, parkov, ulíc, nábreží či mostov – nielen esteticky, ale aj účelovo, aby tieto miesta lepšie slúžili komunitám ako priestory stretávania, umenia, relaxu či pohybu. 

Rovnako je tomu aj v prípade Trenčína, ktorý tento titul nesie v roku 2026. Jedným z najvýraznejších projektov je premena starého železničného mosta cez Váh na netradičný verejný priestor s názvom Most Fiesta. Revitalizáciou po rokoch príprav prešla aj pešia zóna v centre, najmä ulice Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského a Sládkovičova. Nedávno bol dokončený aj prírodný park Alúvium Váhu. 

Prírodný park doplnili drobné pavilóny

Práve toto zrevitalizované územie nedávno doplnili aj štyri trvalé architektonické objekty/pavilóny navrhnuté štúdiom Woven, ktoré sa venuje tvorbe malej architektúry, intervenciám do verejného priestoru a otázkam vzťahu architektúry, krajiny a komunity. Projekt nesie názov Úniky v priestore. 

Cieľom projektu je ukázať, že aj prírodné územia v meste môžu byť miestom na stretávanie, kultúru a nové zážitky. Jeho súčasťou je štvorica objektov umiestnených pozdĺž rieky Váh. Pavilóny sú navrhnuté ako objekty na pomedzí sochy a parkového mobiliáru. Hlavné objekty dočasne doplnili intervencie umelkyne Kataríny Poliačikovej aj britskej dizajnérky a umelkyne Mahalie Henry-Richards. 

Inšpirované lastúrnikmi

„Organická geometria referuje na sladkovodné lastúrniky žijúce v dnovom substráte rieky a jednotlivé objekty architektonickými prostriedkami skúmajú komplexný tvar korýtka riečneho (po latinsky Unio crassus) a možné procesy jeho vzniku. Evokujú prírodné procesy prstencovitého vrstvenia, rastu a premeny, ako aj rôzne textúry a povrchy v podobe prepletených, zauzlených, lesklých či šupinatých štruktúr,“ uvádzajú autorky projektu. 

Jednotlivé pavilóny vychádzajú z rovnakého koncepčného aj materiálového riešenia. Odlišuje ich najmä ich konštrukčné a tvarové vyhotovenie. Vzhľadom na fakt, že ide o trvalejšie intervencie, bol ako hlavný materiál zvolený kov. Ten okrem trvácnosti ponúka aj možnosť rôzneho typu tvarovania a práce s priestorom. „Kovové rebrá či prepletenia kombinujeme s kamennými podstavcami alebo aj s drevom,“ priblížilo štúdio WOVEN. 

Rôzne tvary, variabilné využitie

Prvý z pavilónov nesie názov Unio Tectum. „Pavilón tvorí lastúra na niekoľkých tenkých stĺpoch konštruovaná pomocou širokých pásov plechu, ktoré sa radiálne preplietajú a vytvárajú tak poréznu štruktúru strechy. Otvory prepúšťajú svetlo, no oceľové pásy zároveň slúžia ako tieniace lamely,“ približujú autorky projektu. 

Druhý z objektov nesie názov Unio Stibadium. „Je odtlačkom Unio Tectum, spolu koncepčne tvoria uzavretú lastúru. Zo strechy sa tak stáva objekt na sedenie, rozrastajúci sa šupinovito smerom k okrajom v rôznych výškach a hustotách, poskytujúc hravý priestor na sedenie,“ vysvetľuje štúdio Woven. 

V prípade tretieho pavilónu (Unio Specus) je lastúra osadená vo vertikálnej pozícii a funguje ako operadlo, zástena či paraván. Štvrtý objekt (Unio Pendet) je podľa slov autoriek kombináciou predchádzajúcich prístupov k tvorbe organickej geometrie. Využíva zakruženie tenkých profilov a pravidelné vystuženie rebrami do oblého tvaru akejsi obruče s jemnou topografiou a voľným priestorom v strede štruktúry na rôzne typy aktivít. 

Čo bude s objektmi po roku 2026?

Vďaka rôznym tvarom je pavilóny možné využiť ako netypickú lavičku, platformu na sedenie, pozorovateľňu, ležadlo či preliezku. Dva z pavilónov – Unio Specus a Unio Pendet – sú v súčasnosti na území Alúvia umiestnené dočasne. Pôvodne boli navrhnuté pre lokalitu Trenčianskeho luhu, kam budú po dokončení jeho revitalizácie premiestnené. Zvyšné dva pavilóny majú zostať súčasťou územia Alúvia Váhu aj po roku 2026 a vytvoriť tak nové miesta na oddych, stretávanie či spontánne využitie.

V septembri 2026 architektúru doplní inštalácia Remote Echoes, ktorá prepája dva pavilóny prostredníctvom svetla a zvuku. Svetelný pulz reaguje na prítomnosť návštevníka. Súčasťou diela je aj zachytávanie zvukov okolitého prostredia, ktoré postupne vytvárajú meniacu sa zvukovú pamäť miesta. Inštaláciu je možné zhliadnuť do 27. septembra 2026, vždy v čase od 18:00 do 21:00.