Najlepšia energia je tá ušetrená
Galéria(4)

Najlepšia energia je tá ušetrená

Šetrenie energiou je nepochybne jednou z najdôležitejších výziev vo všetkých oblastiach priemyslu, stavebníctvo nevynímajúc. Stavby sú vo svetovom meradle pomerne veľkým konzumentom celkovo vyrobenej energie, preto zaoberať sa úsporami energií v budovách je naozaj horúca téma. Podľa slov dipl. Ing. Stanislausa Dukáta, slovenského architekta žijúceho a tvoriaceho v Rakúsku, je rozmach stavania energeticky úsporných domov najmä otázkou súhry všetkých článkov, od informovanosti a záujmu verejnosti cez štátnu a regionálnu politiku až po spôsob výučby stavebných profesionálov a angažovanosť architekta.

V súčasnosti sa denne ťaží 13 miliárd litrov ropy a spotreba stále narastá. Západná Európa priváža z Ruska asi 150 miliárd kubických metrov plynu ročne a stále to nestačí. Čo sa týka slovenskej energetiky, Slovensko je v Európe energeticky najmenej sebestačná krajina. Napríklad dodávky zemného plynu tvoria na Slovensku až 80 % jeho celkovej spotreby (na porovnanie v celej Európe je to približne 60 %). Podiel spotreby energie na prevádzku stavieb tvorí až 32 – 35 percent z národného hospodárstva. Tretina na stavby je skutočne veľký podiel, preto by ľudia činní v stavebníctve a architektúre mali venovať šetreniu energiami oveľa výraznejšiu pozornosť a robiť konkrétne opatrenia. Dnešný spôsob stavania ide nesprávnym smerom, pričom nejde len o priveľkú spotrebu energie, ale aj o všetky negatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré má. So Stanislausom Dukátom, ktorý sa dlhodobo zaoberá úsporami energie v stavebníctve, sme sa preto pozhovárali nielen o téme úspory energií, ale aj o úlohe štátu a architekta, ktorí môžu rozmachu stavania energeticky úsporných budov veľmi pomôcť.

Pán Dukát, ktoré riešenia problému priveľkej spotreby energie na prevádzku budov vidíte ako najschodnejšiu cestu?
Treba okamžite začať zavádzať celú paletu opatrení vedúcich k úspore energií. Medzi najdôležitejšie patria:

  • aktívne a pasívne využívanie slnečnej energie, čím sa posilní decentralizácia zásobovania energiou,
  • masové navrhovanie a výstavba energeticky pasívnych domov so spotrebou energie menšou ako 15 kWh/(m2.rok),
  • revitalizácia starých stavieb – po revitalizácii by mala budova byť energeticky rovnocenná s novopostavenými stavbami,
  • zmena stavebných zákonov, ktoré by nútili stavebníka stavať energeticky nenáročné stavby, motivácia dotáciami,
  • vytvoriť podmienky na rozvoj priemyslu vyrábajúceho prvky na znižovanie spotreby energie,
  • výučba odborníkov so špecializáciou na znižovanie spotreby energie.

Neexistuje žiaden univerzálny patent. Všetko, čo môžeme robiť, prináša len čiastkové úspory, ale celkový efekt úspory dosiahneme iba vtedy, ak celú tú mozaiku možností v každej jednej oblasti využijeme čo najviac. Okrem toho, že by sa mali budovy stavať tak, aby spotrebúvali čo najmenej energie, by sa mala v maximálnej miere využívať energia, ktorej výroba len Túto otázku si kladú viacerí ľudia, aj tí, ktorí majú zodpovedné funkcie. Na Slovensku je dosť veľa špičkových odborníkov, ktorých slovám sa, žiaľ, nevenuje adekvátna pozornosť. minimálne zaťažuje životné prostredie.

Aký je potenciál využitia alternatívnej energie?
Solárne kolektory ako súčasť šikmej strechyNajväčší potenciál má slnečná energia. Slnečná energia dopadajúca na Zem predstavuje 2850-násobok dnešnej spotreby energie. Keď zrátame plochu striech, s technickými možnosťami, ktoré máme, mohli by sme už v súčasnosti štvornásobne pokryť celosvetovú spotrebu energie. V Rakúsku boli v jeseni minulého roku (2005) osadené spolu 3 milióny m² slnečných kolektorov. Každý rok sa sprísňujú predpisy – dnes napríklad v Rakúsku nedostanete stavebné povolenie, ak v budove presiahnete spotrebu 25 kWh/(m².rok). Priemerný termálny slnečný kolektor vyrobí približne 410 – 420 (vákuové až 900) kWh/(m² . rok). Jeden m² slnečného kolektora je schopný vytvoriť energetickú zásobu, ktorá predstavuje niekoľkonásobok podlažnej plochy stavby, technickým problémom však ostáva to, že v nesprávnom čase a v nesprávnom množstve. Kolektory majú svoj význam aj z celospoločenského hľadiska – v oblasti alternatívnej energie je v Rakúsku zamestnaných takmer 33 tisíc ľudí a približne 5 – 8 % ľudí ročne pribúda.

V Rakúsku sa všetko meria ekvivalentom vykurovacej nafty. Tri milióny m² slnečných kolektorov usporia 164 – 165 tisíc ton vykurovacej nafty ročne, čo je neuveriteľné množstvo. Ak jedna cisterna s návesom vezie 30 tisíc litrov a tieto návesy postavíte za seba, vznikne rad dlhý 352 km. Nedá sa zabudnúť ani na ďalší efekt: aj keby sa táto nafta, ktorú som spomínal, pálila len v nových, energeticky veľmi dobre zhodnocujúcich vykurovacích kotloch, vytvorí to napriek tomu vyše 440 tisíc ton CO2.

Na druhom mieste je veterná energia. Celková veterná energia teoreticky predstavuje až dvestonásobok svetovej spotreby, ale v skutočnosti by sme z nej mohli využiť iba nepatrnú časť – asi polovicu svetovej spotreby energie. V okolí Parndorfu pri Viedni je toľko veterných elektrární, že dokážu zabezpečiť dostatok energie na celý rok pre 550 tisíc domácností. Štatisticky je teda každá siedma domácnosť napojená na tieto veterné elektrárne. 

Na treťom mieste je bioenergia, dokázala by pokryť 48 % celosvetovej spotreby energie. Geotermálna energia predstavuje 5-násobok svetovej spotreby, ale využiť ju možno len na 10 %. A na poslednom mieste sú vodné elektrárne, ktoré by dokázali pokryť maximálne 15 % svetovej spotreby energie.  

Energetická náročnosť bežných a úsporných domov

Ako je na tom s energetickým potenciálom Slovensko?
Slovensko je špecifické, má na počet obyvateľov najväčší počet geotermálnych prameňov v strednej Európe. V Európe na počet obyvateľov má najväčší počet vodných elektrární Rakúsko.

Čo má teda na motivovanie stavebníkov robiť štát alebo samospráva?
Štát musí predovšetkým vytvoriť takú legislatívu, ktorá bude stavebníkov nútiť stavať také budovy, ktoré energiu šetria, alebo spotrebúvajú len vo veľmi malom množstve. Musí sa vytvoriť aj rozumný systém dotácii. Ideálne taký, ktorý pri určovaní výšky podpory zohľadňuje, koľko energie budova spotrebúva . Dá sa to realizovať vo viacerých oblastiach. Pri pasívnom a aktívnom využívaní slnečnej energie sa to môže zrealizovať tak, že koncesionárna firma to musí postaviť a stavebník dostane od štátu nenávratnú pôžičku. Keď máte dom starší ako 10 rokov a potrebujete ho energeticky sanovať, dostanete od štátu pôžičku s fixnou úrokovou sadzbou 1,5 %. Keďže v Rakúsku je v oblasti energie inflácia 8,5 %, každý sa snaží takto výhodne investovať svoje peniaze. Štát tak získava nezávislosť v zásobovaní energiou, životné prostredie je čistejšie, obyvateľstvo zdravšie a navyše vznikajú nové pracovné miesta. Výborná kombinácia.

V Rakúsku je deväť samosprávnych celkov s deviatimi lokálnymi legislatívami. V salzburgskej oblasti sa úspornosť budovy posudzuje podľa viacerých hľadísk a každé z nich je dotované nenávratnou pôžičkou. Investor má preto záujem použiť čo najviac prostriedkov, aby pri stavbe dosiahol maximálny počet bodov. V konečnom dôsledku sumu, o ktorú narastú náklady oproti „klasickej“ stavbe, štát investorovi do veľkej miery preplatí naspäť. Takéto riešenie stavebníka núti, aby sa touto problematikou zaoberal. Čím viac prostriedkov využije, tým vyššia je štátna dotácia a o to menšie má neskôr finančné náklady na prevádzku budovy. Investor má na internete k dispozícii programy, ktoré mu vedia vykalkulovať výšku dotácie i neskorších úspor pri rôznych výškach prvotných investícií do rôznych energiu šetriacich opatrení.

Na Slovensku zatiaľ nie je v budovách legislatívne obmedzená spotreba energie na vykurovanie, norma určuje len minimálny tepelný odpor jednotlivých konštrukcií obvodového plášťa. Je to správna cesta?
Pasívny dom v Nemecku (architekt dipl. Ing. Christian Hrebak)To nestačí. Aj keby spĺňali všetky obalové konštrukcie normu, ak je celá stavba vyriešená zle, môže spotrebúvať aj 50 až 70 kWh/(m² . rok). V Bratislave je veľa stavieb, ktoré majú na m2 ročnú spotrebu aj 100 kWh a aj v súčasnosti sa bežne stavajú stavby, ktoré spotrebúvajú 60 – 80 kWh/(m² . rok), niektoré dobré stavby možno 50 kWh/(m² . rok). To je však stále veľmi veľa. Prečo nestaviame budovy, ktoré potrebujú len polovicu energie, alebo ju vôbec nespotrebúvajú či dokonca vyrábajú? Pre porovnanie: vo Viedni sa teraz stavia jeden energetický komplex, ktorý spotrebúva iba 5 kWh/(m² . rok), ale to všetko je iba medzikrok k „nulovým“ domom. Z dnešných prvkov, ktoré môžete kúpiť kdekoľvek v stavebninách, reálne môžete postaviť dom, ktorý nielenže nepotrebuje nijakú energiu na vykurovanie, ale je dokonca schopný energiu vyrobiť a odovzdať ju do siete. Štatisticky má rodinný dom v Európskej únii 130 m² čistej úžitkovej plochy a je určený pre štvorčlennú rodinu. Navrhli sme projekt takéhoto rodinného domu, ktorý do roka má nie energetickú spotrebu, ale má ročne nadprodukciu energie 14 400 kWh. Postaviť takú stavbu pritom vôbec nie je technický problém a realizácia takéhoto projektu je na Rakúske pomery oproti cenám bežných stavieb približne o 25 % drahšia, čo sa vráti v úspore energie a v zisku z vyrobenej energie približne za 8 rokov. Aj na Slovensku je firma, ktorá ponúka nulový energetický dom na kľúč, je to nemecký patent. Prečo teda také budovy nestaviame?

Oplatí sa obyvateľom odovzdať túto vyrobenú energiu do siete?
Rakúsko, ale aj iné rozvinuté európske štáty (najmä Nemecko a veľmi podobne aj Španielsko, Portugalsko, Grécko, Francúzsko a Taliansko) dotujú takto vyrobenú elektrickú energiu podľa toho, akým spôsobom ju vyrobíte. Môže pochádzať z malej vodnej elektrárne, alebo je to veterná či solárna energia a pod. Najviac dotovaná je solárna, pretože je to najspoľahlivejší zdroj s najmenej negatívnym vplyvom na životné prostredie. Prvé kroky sa už na Slovensku urobili, ale ceny za odovzdanú energiu nedosahujú štandard v zahraničí, a preto o túto oblasť nemajú investori záujem.

S realizáciou energeticky efektívnych riešení určite súvisí aj postoj celej spoločnosti a preferovaný životný štýl. Vidíte rozdiel medzi prioritami Slovákov a Rakúšanov?
Dnes je na Slovensku „in“, ak sa niekto prezentuje dvaapol metra dlhou kapotou, pod ktorou sa spáli nie ekonomických 6 l nafty, ale 25 l benzínu. Keď má rodinný dom nie so 150 m², ale pomaly s 500 m², s energeticky čo najnáročnejšou prevádzkou. V tejto oblasti sa musí zmeniť myslenie. V Rakúsku sú „in“ tí, ktorí sa k životnému prostrediu správajú šetrne. Môžem vás ubezpečiť, že u nás v Rakúsku je bežné, že sa kolegovia, architekti či developeri, s ktorými spolupracujem, jeden pred druhým vyťahujú, že ich stavba spotrebuje minimum energie. Chvália sa tým, čo urobili pre ekológiu: jeden hovorí o slnečných kolektoroch, druhý o geotermálnej energii, tretí o využívaní úžitkovej vody. V roku 1999 som v Salzburgu staval rodinný dom pre milionára, ktorý si naozaj mohol dovoliť všetko – aj pre seba. Každá diskusia o dome však viedla k otázkam o ekologickej šetrnosti a problematike „zelenej architektúry“.

V Súľovciach pri Nitre stojí rodinný dom s nízkou spotrebou energie na prevádzku.Zmena postoja, zmena prístupu a zmena spoločenského povedomia je preto kľúčovou otázkou. Verejnosť treba neustále informovať o tom, že sa dá stavať aj ináč. Len čo sa vzbudí v ľuďoch záujem – napríklad tým, že nemusia na energie platiť mesačne 3000, ale iba 500 korún – veci sa môžu pohnúť vpred. Príroda nepatrí nám, iba sme si ju od našich detí na krátku chvíľu požičali. Povedomie ľudí treba zobudiť, a to je aj parketa pre architektov. Investorom alebo developerom treba povedať, že ak postavia energeticky náročné budovy, nepredajú ich, pretože výdavky na ich prevádzku budú veľmi vysoké. Keď však postavia budovu, v ktorej sa tieto náklady znížia na polovicu, alebo dokonca na 20 %, získajú v porovnaní s konkurenciou väčšiu šancu predať či prenajať ju a mať z nej väčší zisk. A keď postaví budovu, ktorá miesto toho, aby potrebovala energiu, bude ju vyrábať, bude to „trhák“.

Je to možno spôsobené aj štýlom výučby našich architektov na školách…
Na škole sa musí istým spôsobom zmeniť spôsob vyučovania, najmä vo vyšších ročníkoch. Architekt sa musí vedieť aj prezentovať a zároveň vedieť komunikovať s ostatnými kolegami. V súčasnosti totiž všetci pracujú sami, „na svojom piesočku“, a tak nečudo, že celkový výsledok ani nemôže byť dobrý. Od 4. alebo 5. semestra by sa mali vytvoriť multidisciplinárne skupiny študentov, kde sa pri návrhu projektu stretne architekt so študentmi ostatných profesií. Spolu musia celý projekt navrhnúť a musia preukázať, koľko ich stavba bude stáť a koľko energie bude potrebovať. To ich predsa bude v bežnom živote čakať.

Vzťah finančnej náročnosti a energetickej úspornosti
Investor však asi bude namietať, že nemá peňazí nazvyš…
To, že sa tu nestavajú nízkoenergetické či pasívne domy, nie je vec zvýšených počiatočných investícií, lebo tie sa vrátia úspornou prevádzkou budovy. Je to len dôsledok neinformovanosti ľudí a zvyku stavať štandardne. Treba zároveň vypracovať návrh dotácií. Slovensku nič nebráni prebrať dlhoročné skúsenosti iných štátov a adaptovať ich na slovenské pomery.

Za vypracovanie projektu platí investor rovnako, bez ohľadu na to, či je ten projekt dobrý alebo zlý. Pritom navrhnúť pasívny dom je dnes pre dobre vzdelaného inžiniera hračka. Čo sa týka nákladov na realizáciu stavby, rozdiel medzi nízkoenergetickými a štandardnými budovami je malý: ak by napr. 1 m² bežnej budovy stál približne 20-tisíc Sk, 1 m² nízkoenergetickej budovy by stál približne 23 až 25-tisíc Sk. Pasívny dom je ďalším medzistupňom a v Nemecku a Rakúsku sa ako pasívne domy realizujú dokonca aj štátne zákazky. Napríklad v Rakúsku sa teraz stavajú v štandarde pasívneho domu sociálne nájomné domy. Je rozumné, že ak chce štát dať ľudom lacné bývanie, nemal by si dovoliť postaviť dom, ktorý spotrebúva zbytočne veľa energie.


Dipl. Ing. Stanislaus Dukát, slovenský architekt žijúci v Rakúsku, pracuje v Salzburgu od roku 1987 a vedie v Bischofshofen pri Salzburgu od roku 1993 vlastnú architektonickú kanceláriu. Po absolvovaní Fakulty architektúry SVŠT pokračoval v Rakúsku v ďalších štúdiách – naposledy získal na univerzite v Grazi diplom uznávaný v celej EÚ a v roku 2005 urobil developerské skúšky v Salzburgu. Venuje sa navrhovaniu energeticky nenáročných domov – doteraz sa zrealizovalo 43 veľkých projektov. Okrem mnohých iných činností sa dlhodobo zaoberá úsporami energie v budovách.

Text: Martina Cifrová
Foto: Ing. arch. Henrich Pifko, PhD., archív redakcie