Modřiciam robí radosť ocenená športová hala v atraktívnom a spoľahlivom prevedení

Modřice
Zdroj: Tomáš Slavík

Prešlo už viac ako dvetisíc rokov, čo Marcus Vitruvius Pollio, najslávnejší z dávnych projektantov starého Ríma, vyslovil hypotézu o troch základných princípoch kvalitnej architektúry. A je potešujúce vidieť, že projekt v Modřiciach sa týchto princípov stále drží.

Atribúty, ktoré by mali byť z každého stavebného diela bez zbytočného hľadania zrejmé, pomenoval Vitruvius:  firmitas, utilitas a venustas. V krátkosti: budovy by mali zodpovedať účelu, pre ktorý boli navrhnuté. Mali by byť dobre a trvanlivo, čiže spoľahlivo postavené.

A do tretice, pohľadom na seba by mali prinášať radosť a potešenie. Prečo sa oplatí spomenúť toto historické okienko? Jednoducho preto, že slávneho majstra sme možno nechali dvadsať rokov za sebou, ale dobrú architektúru oceňujeme stále podľa rovnakých princípov. Kvalita totiž, rovnako ako kritériá jej hodnotenia, nestarne. Názorne to dokladá nová Mestská hala v Modřiciach – súčasný držiteľ Národnej ceny za architektúru roka 2020.

Projekt vychádzal z uváženosti a premyslenosti. S plochou 2 375 metrov štvorcových nadviazal na miesto s celkovou výmerou pozemkov 6 483 metrov štvorcových , čo sa rozhodne nedá označiť za malý, skromný a nenákladný zámer.

Ľudia z Ateliéru bod architekti sa spolu s ich spolupracovníkmi od súťaže návrhov a vyhlásenia výsledkov v roku 2015 nezastavili ďalšie štyri roky. Dva roky riešili komplexné náležitosti projektu, ďalšie dva dozorovali samotnú realizáciu.

A keďže úspech tímu skutočne nie je maličkosť, hodí sa inšpirovať ich príkladom. Zoskupenie v zložení Vojtěch Sosna, Jakub Straka, Jáchym Svoboda, Ateliér bod architekti a hlavný inžinier projektu Ing. Jan Svoboda získali za halu v Modřiciach symbolickú modrú kocku v 27. ročníku českej Grand Prix architektov,

Úspech začína za hranicami stavebnej parcely

Čo presne ponúkli a aké výzvy riešili? V jadre projektu išlo o návrh a realizáciu športovej haly s bazénom, fitnes a potrebným zázemím, rozšíreným o rekonštruovaný objekt reštaurácie s ubytovaním. S tým, že jednotkou na zozname plánovania bolo celkové riešenie a umiestnenie stavby v území.

Stavebné novinky idú možno na dračku, ale naša ochota dať im šancu je vždy o niečo menšia, keď sa s ich vznikom spája odstránenie starého. A práve stará reštaurácia (predtým tehlová „štvrtá cenová“ U Brázdilů), reprezentujúca na parcele pôvodný objekt, bola s pamäťou miesta spätá až príliš silno na to, aby mohla len tak zo svojvôle nového bez náhrady zmiznúť.

Modřice
Modřice | Zdroj: Tomáš Slavík

Architekti si dali záležať na tom, aby do meradla mestskej štruktúry, medzi jedno- a dvojposchodové domy, vmestili stavbu s výškou od deviatich až po jedenásť metrov. Objekt nemal pôsobiť príliš rušivo a najmä mal voľne splynúť s tkanivom ulíc.

Modřice pritom nie sú Brno, ale ani juhomoravská dedina. Zladiť pomerne veľkolepý zámer s parametrami päťtisícového sídla nie je nikdy jednoduché. Architekti to však zvládli a ešte si pritom ustrážili ďalšie užitočné detaily, Napríklad to, aby neboli zatienené objekty v susedstve, ako základná škola, na ktorú je stavba napojená krčkom.

Úspech Mestskej haly vychádza aj z toho, že stelesňuje pokojnú stálosť, usadenosť a spoľahlivú stabilitu. Áno, „bod architekti“ navštívili Modřice kvôli projektu viacúčelovej športovej haly. Ale nepodcenili pritom fakt, že sa výsledný objekt/areál (za 189 mil. českých korún) má stať súčasťou mesta. Nevytvárali návrh autonómneho solitéra, ale priestor na život s potenciálom využiteľnosti pre celú miestnu komunitu.

Športoviská, detské ihriská, parkovacie státie, koncept priestranstva, doplnková i pôvodná zeleň, prakticky teda celé okolie patrilo k otázkam, nad ktorými sa v projektovej fáze zamýšľali. Asi im to pridalo prácu navyše, ale celý zámer tým vo výsledku získal zmysluplnosť a význam nad rámec úzko vymedzenej cieľovej skupiny športovcov.

Zrozumiteľnosť zámeru

Každá budova k nám hovorí a je potešujúce, keď rozumieme tomu, čo nám chce povedať. Na dialóg pritom Mestská hala v Modřiciach využíva dva základné výrazové prostriedky. Ľudské meradlá a vľúdnu tvár fasády rekonštruovaného objektu reštaurácie, ktorá po dôslednej renovácii vyzerá vlastne rovnako ako na dobových fotografiách z minulého storočia.

Znamená to návrat niečoho známeho, dôverného, čo vám začalo chýbať až vtedy, keď to zmizlo, a teraz je to späť. Pochopiteľne je tu aj masa vlastnej haly, ktorá by sa mohla zdať príliš veľkým „sústom“ pre oko bažiace po kráse a prepracovanom dizajne.

Ale jej nadväzujúci neskromný objem je, našťastie, rozvoľnený a rozčlenený do troch hmotovo rovnakých častí. A zoči-voči okolitému svetu sa anonymizuje nenápadnou, znesiteľnou, no vizuálne ťažkou „plechovinou“. Spojiť staré s novým, dva tvarom a materiálom nepríslušné celky, nebolo ľahké. Vďaka citlivému prístupu architektov tu ale z kontrastu nevzniká konfrontácia.

Modřice
Modřice | Zdroj: Tomáš Slavík

Je stretnutím dvoch kvalitou porovnateľných častí, každej s odlišným účelom a využitím. Z rozloženia hmôt haly môžeme vyčítať, kde sa nachádzajú veľké a malé ihriská (úroveň podlahy je vzhľadom na svah a ulicu zapustená o tri metre pod úroveň terénu) a nemožno nezmieniť, že objemy tu zborovo odkazujú na pôvodnú renovovanú časť, ktorá je tým v priestoru zdôraznená.

Vo vizuálnej prevahe rekonštruovanej časti potom „zaniká“ i vnorený vstupný portál haly. Moderna tu nemá potrebu vynikať a strhávať na seba pozornosť za každú cenu. Jej hodnota spočíva v obsahu, v programoch, ktoré prináša interiér.

Budova, kde sa nestratíte

Po stavebnej stránke je základnou konštrukciou novej časti železobetónový monolit, ktorý z veľkej časti zostáva v interiéri pohľadový. Nosná konštrukcia svetlíkov je oceľová, prievlaky v hale betónové, liate. Celý dom tvorí ťažký obvodový plášť s tepelnou izoláciou.

Čiastočne zapustenie do terénu haly zlepšuje jej klímu v extrémoch vysokých i nízkych teplôt. Je to úsporné a efektívne. Podlaha haly a akustické obloženie stien sú dubové, steny sú z pohľadového betónu a podhľad svetlíkov je akusticky upravený. Okenné otvory sú pre nadbytočnosť minimalizované. Nielen s ohľadom na tepelné straty, ale aj z dôvodu horného osvetlenia hál, ktoré prinášajú výrazne kvalitnejšie svetlo a je preferované.

Modřice
Modřice | Zdroj: Tomáš Slavík

A čo usporiadanie? Vzhľadom na to, že každý „užívateľ“ sa tu vyznačuje určitými špecifickými požiadavkami a záujmami, je práve prevádzkové a dispozičné riešenie pomyselným skúšobným kameňom, potvrdzujúcim kvalitu objektu. Možno ste si sem prišli zahrať tenis, a tak sa nechcete zbytočne zdržiavať vo vnútri.

Možno ste tu len priviedli svoje ratolesti, aby sa vyšantili na ihrisku, možno si chcete zakopať do lopty či fandiť športovému zápasu. Možno mierite do sauny alebo do výrivky, v každom prípade ale v Mestskej hale v Modřiciach nikdy neblúdite a nestrácate čas. Pohyb po interiéri aj s navigáciou medzi šatňami či posilňovňou – áno, v celom tomto vymedzenom priestore – je veľmi intuitívny a nekladie na váš vnútorný kompas žiadne nároky. Treba ešte niečo dodávať?

Pri tejto budove môžeme totiž v súlade s dávnym majstrom remesla konštatovať stelesnenú prítomnosť celistvej trojice firmitas, utilitas a venustas. Krásu stavby, jej užitočný prínos a vynikajúce spracovanie.

Mestská Hala Modřice
Miesto: Modřice, Juhomoravský kraj
Architekt: Ateliér bod architekti
Vedúci projektu: Jan Svoboda
Projektový tím: Vojtěch Sosna, Jakub Straka, Jáchym Svoboda
Spolupráca: Karolína Urbánková, František Bosák
Zastavaná plocha: 2 375 m2
Realizácia: 2018 – 2020
Investor: Mesto Modřice
Radomír Dohnal