Partner sekcie:
  • CAD Studio

Obnova starej priemyselnej haly na kancelársku budovu

image 86736 25 v2

Stojíme ráno s architektom Matejom Grébertom z ateliéru Compass pred vstupom do administratívneho objektu na Sliačskej ulici v Bratislave. Míňajú nás ľudia, ktorí sa postupne zbierajú do práce. Čaká nás obhliadka a podvedome tuším, že nejde o klasickú „bielogolierovú“ kancelársku budovu.

Dalo by sa povedať, že fluidum nevšednosti, akéhosi nadšenia a kreativity, sa vznáša už na chodníku. Nepreháňam trochu? Nepreháňam. Architekt Grébert potvrdzuje moju predtuchu. Objekt je plne obsadený, väčšinu priestorov si prenajali mladí kreatívci, inovatívne firmy, oslovili ich netradičné kancelárske priestory.

Priznanie hneď pri vstupe

Ako to už býva, pôvodný investičný koncept bol úplne iný, stáť tu pokojne mohli výškové budovy. Našťastie, majitelia zmenili názor. Architekt ako prvý spomenie obmedzený rozpočet. Na rovinu, dnes každý developer, architekt aj stavbár pracuje s obmedzeným rozpočtom. Šetrí sa, kde sa len dá (niekedy aj tam, kde by sa vôbec nemalo), v mnohých prípadoch, samozrejme, na škodu veci a mnohé administratívky potom vyzerajú skutočne voľajako priškrtene.

Kompozícia okenných otvorov a vstupnej haly

V prípade „Sliačska“ išlo naozaj o rozpočet, ktorý hraničil s fantáziou architektov. Pre dobro veci však nechal investor architektom do značnej miery voľnú ruku. Výsledok? „Sliačska“ sa vôbec netvári, že je niečím iným, než je. Netrčí jej slama z drahých topánok, svoj neurodzený pôvod priznáva hneď vo vstupnom priestore, aby bolo už pri vstupe všetkým jasné, o čo ide. Je to bývalá veľkorozmerná hala, ktorá kedysi bez problémov zapadla do konceptu zváračského ústavu.

Doba, keď ľahký priemysel na okraji mesta dával zmysel, je preč, areál „zváračáku“ sa už dávno považuje za širšie centrum a to je príliš lukratívna zóna na schátralé sklady a výrobné haly. Konkrétne túto sa investor rozhodol nezbúrať, dovolil architektom, aby ju doslova zrecyklovali, použili z nej všetko použiteľné a ponúkli jej nový život s úplne novými rozmermi.

Neštandardný administratívny objekt je celý obsaden

Biely skelet a červené šnúry

Ako skonštatoval Matej Grébert, z haly im ostal v podstate skelet. Ale aký! Krásny, oceľový, zachovaný, preto sa ho nebáli v interiéroch priznať. Aby ladil s pridanou novou konštrukciou, ktorá nesie tri povkladané podlažia, všetko nosné je natreté nabielo. Vo vstupnej hale tento fígeľ možno obdivovať, architekti ju nechali dýchať pekne cez všetky podlažia. Do foyeru obvykle investori nalejú veľa peňazí, aby urobili na návštevníkov náležitý dojem.

Subtílne svietidlo vo vstupnej hale zaujme svojou hravosťou.

Tento ohúri aj bez drahých obkladov či exotického masívneho dreva. Stúpajúc po schodisku si môžete jeho industriálny vzhľad pomaly vychutnať zo všetkých možných perspektív, podesty s ležérnym sedením ponúkajú výhľad na štruktúrovanú stenu, ktorá oddeľuje halu od ostatných priestorov. Dobre tušíte, je z plotových tvaroviek, nenatretých, nezakapotovaných sadrokartónom, priznaných vo svojej krásnej vrúbkovanej sivosti.

Vzdušnému priestoru dominuje originálne svietidlo s červenými závesnými šnúrami ako moderná kreatívna alternatíva drahých lustrov, ktoré sa obvykle montujú do vstupných hál pre svoj ohromujúci efekt. Tu skôr ohromuje fakt, aká vie byť jednoduchosť príjemná, ľahko stráviteľná a rýchlo zabývateľná. Pôvodnú, sčasti kopilitovú fasádu bolo nevyhnutné nahradiť novými konštrukciami, v rámci šetrenia architekti ostali pri jednoduchej bielej omietke.

Popravde: skvelý výber. Jediným honosným výstrelkom je veľkoformátové zasklenie vstupnej haly. Treba dodať, že ešte trochu bočného prisvetlenia by bolo v prospech veci, ale aj takto je dostatočne a bez okolkov zdôraznené, kadiaľ treba vstúpiť. V oknách voľne pohodených na fasádach netreba hľadať poriadok, pravidlá, rytmus. A tam, kde by kompozične vychádzalo okno, ale rozpočet zrejme nepustil, ostali sivé štvorce ako vtip. Výnimkou je len prízemie, kde sivé plochy naozaj môžu ustúpiť budúcim vstupom do obchodov či výkladom.

Priznané konštrukcie dodávajú interiérom kreatívnych firiem svojské čaro.

Kreatívne interiéry

Prízemie budovy zaberá obchod a príslušné skladové priestory. Na vyšších podlažiach sú kancelárie, od menších až po veľké otvorené. Tri najzaujímavejšie sú na najvyššom podlaží. Dvere majú otvorené, môžeme nazrieť dnu. Vidíme alternatívy ako free style zariadenie bez veľkých zásahov – ten v jednom veľkom priestore združuje hneď niekoľko nezávislých kreatívnych tímov, ktoré koexistujú v pokojnej symbióze.

Úplne iný charakter má interiér ďalšej firmy, ktorá prílišnú otvorenosť zmiernila sklenenými priečkami, tu už cítime istú formalizáciu priestoru. Najväčšiu časť štvrtého podlažia zaberá najformálnejšie poňatý interiér, aj ten má však od uniformity ďaleko.

Polouzatvorený interiérový koncept necháva vyznieť pôvodné konštrukcie.

Administratíva na Sliačskej sa postupne stane súčasťou novej štvrte, developer hneď vedľa buduje bytové domy. Navrhli ich tiež v ateliéri Compass a  kompaktný neformálny celok vytvorili tak, aby štvrť neostala v priebehu dňa vyľudnená. Keď sa chceme trochu porozprávať o udržateľnosti architektúry, tak sme na správnom mieste. Architekti ukázali, že budovy je možné s úspechom recyklovať a že bývanie, prácu aj relax môžete nájsť v štvrti, ktorá nestratila originálny genius loci ani ľudskú mierku.

Aj vedľajšie schodisko je vizuálne pôsobivé.

Administratívno-skladový areál Sliačska

Miesto:  Sliačska ulica, Bratislava
Investor: SLOVUNIT SLIAČSKA, s. r. o.,
Autori:  Ing. arch. M. Grebert, Ing. arch. J. Kurpaš, Ing. R. Čambál, Ing. arch. Juraj Benetin
Zastavaná plocha: 3 044,00 m²
Úžitková plocha: 5 706,83 m²
Obstavaný objem:  30 650,00 m²
Počet parkovacích miest na povrchu:  71
Predpokladaný počet zamestnancov: 100
Začiatok projektovania: 09/2013
Dokončenie projektovania:  04/2016
Začiatok výstavby: 03/2015
Dokončenie výstavby: 04/2016

Text: Mária Nováková    
Foto a dokumentácia: Compass

Článok bol uverejnený v časopise ASB 08-09/2016.