Fascinujúci horský hotel Lindis Lodge

Horský hotel nie je celkom presný výraz. Úchvatná drevená stavba sa však vzpiera akýmkoľvek definíciám. Je luxusná, a pritom skromná, fascinujúca i nenápadná. Víťaz súťaže World Architecture Festival 2019 v kategórii Hotel and Leisure aj oceňovania NZIA patrí k stavbám, na ktoré sa zabúda ťažko.

Aotearoa. „Krajina dlhého bieleho oblaku“, ako ho volali Mauri. Stredozem pre fanúšikov Pána prsteňov. Južný ostrov Nového Zélandu je známy svojou krásnou scenériou.

Údolie rieky Ahuriri v rovnomennej chránenej prírodnej oblasti leží len pár desiatok kilometrov od vrchu Mount Cook. Predstavte si divoké nedotknuté končiare ľadom pokrytých Južných Álp a meandrujúce rieky. Ako zasadíte architektúru do takéhoto prostredia?

Inšpirácia

„Našimi susedmi boli geológia a ekológia,“ smejú sa architekti z ateliéru Architecture Workshop. „Architektúra tak čerpala inšpiráciu priamo z grandióznej krajiny.“ Údolie pred 10 000 rokmi vytvaroval ľadovec, ktorý po sebe zanechal vlnité morénové valy.

Stratégia architektov bola premeniť zdanlivú nevýhodu komplikovaného pozemku na najväčšiu výhodu stavby a zapustiť budovu priamo do topografie. Hotel vlastne vytvára nový terén, konštruovanú topografiu, ktorá pridáva „len“ ďalší ohyb do zvlnenej morény. Keď neviete, čo máte hľadať, hotel jednoducho v údolí nenájdete. Prezradia ho len komíny trčiace zo zvlnenej strechy.

Udržateľnosť

Klíma, ktorej je pozemok vystavený, patrila k najväčším výzvam projektu. Teploty v lete dosahujú viac ako 35 °C, v zime bežne klesajú pod –16 °C. Do údolia sa opierajú silné severné vetry. Vďaka svojej odľahlej a osamotenej polohe je Linis Lodge výnimočný, ale znamenalo to aj to, že je zásobený len jedným jediným jednofázovým zdrojom elektrickej energie.

Záložný generátor, umiestnený v podzemnom chránenom „energetickom kryte“, bol prvou stavbou, ktorá na mieste vznikla. Teplo a ohrev vody zabezpečuje geotermálne tepelné čerpadlo. Zberné pole systému má rozmer 25 × 12 × 3 m.

Vykurovanie samotnej budovy je riešené teplovodnou „podlahovkou“. Ako zálohy na ohrev úžitkovej vody sú v pohotovosti energeticky úsporné ohrievače na zemný plyn. Pitná voda sa filtruje z vrtu priamo na pozemku aj zo zozbieranej dažďovej vody. Znečistená voda je upravovaná na mieste v biologickej čističke.

Konštrukcia

Zvlnená strecha má nepriedušnú membránu priamo v tepelnoizolačnej vrs­tve zo sklenej vlny (Knauf R6.0). Dve fasády majú dvojité zasklenie s hodnotou tepelného odporu 0,9 (^m2. K)/W a okenné rámy s prerušenými tepel­nými mostami.

Ventilátory s rekuperáciou tepla zaisťujú vetranie čerstvým vzduchom a odsávaním. Vďaka potrubiu za deleným kamenným komínovým telesom recirkuluje zohriaty vzduch vo veľkej hale s výškou stropu 6,2 m.

Realizácia

Realizácia jednotlivých vrstiev na streche s takýmto komplikovaným tvarom bola možná len vďaka úzkej spolupráci architektov, statikov a realizátorov. Strechu navrhli pomocou parametrického modelovania, takže jej tvar sleduje súbor definovaných hodnôt.

Výsledkom bol axonomický diagram tvaru, z ktorého sa následne vytvoril model v skutočnej mierke. Realizácia modelu viedla až k vynálezu „skrutkovo laminovaných“ (screw laminated) prefabrikovaných dielcov. Vyrobené boli z dreva lokálneho stromu Corymbia maculata.

Stavbu zhotovila firma Brosnan Construction, o prípravu dreva sa postarali Kennedy´s timber. Vďaka precíznej predpríprave sa ušetril čas priamo na stavbe, navyše sa minimalizoval objem prepraveného vybavenia aj materiálu.

Zážitok

Lindis Lodge sa skladá z piatich apartmánov a spoločných priestorov. Fasáda otočená k rieke je celá zasklená. Strecha cez ňu presahuje a vytvára chránené zátišie, ktoré lemuje neskutočný výhľad z každej izby.

„Zážitok návštevníka sa odohráva v priestore medzi dvoma vrstvami: vykopanou a nanovo vloženou úrovňou priamo v násype morény a ľahkou, akoby tkanou, strechou,“ opisujú architekti. Veľkou inšpiráciou pri tomto projekte bola teória nemeckého architekta a teoretika Gottfrieda Sempera (1803 – 1879) o štyroch elementoch architektúry.

Autori sa na ňu opakovane odvolávajú, keď definujú kontrastný interiér. Čierne nízko položené stropy v súkromných priestoroch verzus vznášajúca sa konštrukcia, tmavé verzus svetlé, ťažké a stále oproti ľahkému a dočasnému.

K podobnému premýšľaniu nás však privádza aj samotná krajina. Oproti horám, ich impozantným rozmerom v priestore a čase, sa krehkosť osamelej ľudskej postavy zdá ničotná. Plášť strechy a svetlo ohňa blikajúce v kozube sú však znakom bezpečia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2020.