Domov čokolády Lindt: kombinácia švajčiarskej precíznosti a sveta Williho Wonku

Svetoznáma značka čokolády dostala nový domov na brehu Zurišského jazera. Budova, ktorá v sebe kombinuje švajčiarsku precíznosť a magický svet Williho Wonku, je dielom bazilejského ateliéru Christ & Gantenbein. Ako vyzerá nový typ občianskej – verejnej – architektúry, navrhnutý s cieľom vyniesť odvetvie švajčiarskej čokolády do nových výšin? Prekvapivo striedmo.

Po rozšírení Švajčiarskeho národného múzea ide o ich druhý dokončený projekt v Zürichu. Oficiálny názov projektu znie Lindt Home of Chocolate, teda Domov čokolády Lindt, a kombinuje v sebe priemyselnú výrobu, showroom, múzeum, predajňu i špičkový výskum a vývoj. Domov čokolády je v konečnom dôsledku priestorom, kde sa kontemplácia, zábava, výskum a interakcia spájajú v novom priestorovom zážitku.

Klient

Spoločnosť Lindt & Sprüngli bola založená v roku 1845. Jej výrobky sú dostupné vo viac ako 120 krajinách po celom svete. Predáva ich 28 dcérskych spoločností vo viac ako 500 vlastných predajniach. Home of Chocolate sa má jednoducho stať jednou z najnavštevovanejších budov vo Švajčiarsku.

Pri návrhu sídla spoločnosti stáli architekti pred úlohou skombinovať nielen výrobu, sklady a administratívne zázemie vrátane vývojového laboratória, ale aj pomerne rozsiahle priestory pre verejnosť. Súčasťou museli byť aj priestory pre nadáciu Lindt Chocolate Competence Foundation.

„Takmer v mierke starovekých rímskych stavieb sme vytvorili zväčšeninu priemyselnej výroby,“ hovoria o projekte architekti z ateliéru Christ & Gantenbein.

„Napätie, ktoré vzniká medzi architektonicky odlišnými prvkami, premosťuje priepasť medzi komerčným prostredím ‚obyčajnej‘ centrály firmy a majestátnosťou, ktorú sme chceli do budovy vložiť, aby sme oslávili zážitok z čokolády.“

Obal

Výsledná stavba je multifunkčný kampus, ktorý sa však v kontexte mesta tvári ako kompaktná budova. Fasáda pozostávajúca predovšetkým z červených tehál odkazuje na svojich susedov v abstraktnej reinterpretácii založenej na hotovom priemyselnom produkte, ktorý bol do konkrétneho stavebného prvku osadený ručne.

Juhovýchodný roh je vyrezaný a prerušuje inak jednoduchý objem. Tento kvadrant opláštený bielymi glazovanými tehlami, ktoré zdobia zlaté písmená, vytvára verejné námestie priamo pri hlavnom vstupe. Konštrukčný systém je hybridný, s nosným vonkajším plášťom.

Náplň

Interaktívna, pohlcujúca výstava o kúzelnom svete čokolády. Výskumné a vývojové stredisko budúcich receptov na čokoládu (mimochodom, vzniklo v spolupráci so Švajčiarskym federálnym technologickým inštitútom). Kaviareň, výrobný závod, čokoládovňa a kancelárie – to všetko je spojené točitými schodiskami a kaskádovými chodníkmi, križujúcimi obrovské átrium s dĺžkou 64 metrov, výškou 15 metrov a šírkou 13 m.

Dramatická prázdnota odhaľuje elementárnu prítomnosť architektonického rádu a dáva vyniknúť hlavnej ingrediencii firmy: ľuďom. „Interiér Lindt Home of Chocolate sme poňali ako priestor, ktorý organizuje pohyb ľudí,” opisujú architekti. Séria kruhových nosných stĺpov a stien vytvára robustnú konštrukciu, okolo ktorej sú organizované všetky činnosti.

Budova je plná pohybu. Schodiská, výťahy, chodníky a mosty vytvárajú priestorové a zážitkové prepojenie. Komunikácia je jadrom Domu čokolády a radikálne kontrastuje s jeho takmer pokojným exteriérom. No kontrastuje i s očakávaním tých, ktorí by vo vnútri čakali prepychový zážitok zabalený v pozlátku. Interiér je striedmy, úsporný, orientovaný na výkon.

Jediným „šperkom” je deväť metrov vysoká, zlatá čokoládová fontána. Za jej návrhom stojí Atelier Brückner, rovnako ako za konceptom samotnej výstavy v múzejnej časti budovy.

Zážitok

To, čo sa zdá na prvý pohľad jednoduché, je v skutočnosti inteligentne navrhnutá, vrstevnatá budova. Architektom sa podarilo nájsť takú formu, aby vydržala, ale zároveň odolala výkyvom vďaka flexibilite. Robustná forma s množstvom potenciálnych aplikácií umožní v budúcnosti prispôsobiť priestory kampusu na ďalšie rozrastanie firmy a zároveň je dostatočne ikonická, aby si zachovala identitu.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2021.