Mediálne ikony
„Musíme začať používať obchod na komunikáciu. Musíme sa zmocniť ľudí a prinútiť ich, aby k nám prichádzali častejšie. Zvykli si kupovať nový nábytok iba dvakrát za život. To musíme zmeniť!“ Týmito mierne hrozivými slovami opísal Roberto Falchi, súčasný šéf dizajnérskeho domu B&B Italia, reportérom magazínu Wallpaper aktuálnu pozíciu nábytkovej a interiérovej produkcie. V koncentrovanej podobe nimi vyjadril spôsob uvažovania, ktorý sa v tomto odvetví pomaly stáva štandardným.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
K najviac výtvarným nábytkovým produktom dvadsiateho storočia patria pop a postmoderné úlety od spoločnosti Gufram. Polyuretánové sedenie v tvare pier (Bocca) a iónskej stĺpovej hlavice (Capitello) sa opäť dostáva do pozornosti pôžitkárov žiadostivých po originálnom dizajne. (© www.gufram.com) |
Zrýchlená dynamika sezón vedie reportérov a dizajnových publicistov k bláznivej honbe za trendmi, mediálny cirkus dopĺňajú dokonalé reklamné kampane, ktoré koncových spotrebiteľov infikujú interiérovou posadnutosťou, túžbou po aktuálnych dizajnových kusoch. Cieľom koncernov, ktoré sa prednedávnom dostávali do finančného úpadku, je presvedčiť svojich zákazníkov, že potrebujú vlastniť posledný štýlový model navrhnutý svetoznámym dizajnérom. Potrebujú vlastniť ich perfektný produkt, s ktorým sa v jeho exkluzivite stotožnia.
Prívlastky „chic & glamour“, predtým bežné len v súvislosti s krásnymi šatami na krásnych ženách, sa čoraz častejšie uplatňujú pri uvažovaní o dizajne vnútorných priestorov. Rafinovaná dramaturgia tlmených svetiel výborne dopĺňa pohovku od spoločnosti Swan. (© www.swanitaly.com) |
Pre produkt je veľmi dôležitá jeho prezentácia: šatníkový program Mobileffe Big vnímame v strhujúcom priestorovom usporiadaní, takže nás okamžite zaujme veľkorysým a vzdušným štýlom a priestrannosťou. (© www.mobileffe.com) |
Otázka však je, aká je podstata tohto znásilňovania módy a módnosti v dizajne. Okamih exkluzivity, ukrytý v moderných výstrelkoch, nie je z historického hľadiska len záležitosťou druhej polovice dvadsiateho storočia, ale má omnoho hlbšie korene. Jeho účinok naberá na intenzite s čoraz väčším odcudzením človeka prostrediu, v ktorom sa zdržiava. Mechanizmus tvorby interiérov domáceho prostredia je vždy založený na tlmočení toho, ako priestor vyzerá, ako slúži a čo o svojom majiteľovi vypovedá. Človek však už nemá čas budovať tieto zložky interiéru z vlastného vnútra, na vlastný obraz, preto sa necháva v činnosti bývania ovplyvniť vonkajšími podnetmi, pochádzajúcimi najmä z informácií, ktoré naň útočia. Potom ľahko podľahne romantickým predstavám, že osvedčenými ikonickými produktmi, ktoré nazhromaždí vo vlastnom dome, poopraví svoju osobnosť k čo najvernejšiemu obrazu spoločensky uznaných prototypov. Bezduchým kopírovaním osvedčených vzorov sa však človek ochudobňuje o prapôvodný účel budovania: tvorby svojho vlastného modelu vonkajšieho sveta tak, ako ho chápe a ako sa naň vzťahuje.
Asimilácia kľúčových nábytkových značiek do zmätku, ktorý okolo seba vytvára biznis so životným štýlom, je dôležitým a možno prirodzeným procesom. V oblasti odevného priemyslu v konečnom dôsledku viedol k prehodnoteniu zmyslu superluxusných značiek, rozpustil ich exkluzivitu v distribuovaní širokým vrstvám zákazníkov a napokon upriamil pozornosť na malých nezávislých návrhárov, ktorých práca je v kontakte so zákazníkom omnoho viac autentická a cielená. Podobný efekt zrejme môžeme očakávať aj v odvetví nábytkovej tvorby, kde stúpajúci počet mladých nadaných dizajnérov dosiaľ nedokáže výraznejšie čeliť mohutnej sile ich konkurencií. Postupy módnej šou neznamenajú len úpadok, komerčnosť alebo stratu vlastnej jedinečnosti nábytkových firiem; vo svojej sofistikovanej trhovej brutalite prinášajú aj určitý očistný moment a napokon môžu vyústiť do priaznivého konca.
Michal Lalinský
Foto: archív autora