Ikonická Arnoldova vila v Brne sa otvára verejnosti. Mesto do jej obnovy investovalo milióny korún

Ešte pred desiatimi rokmi jej hrozila demolácia, dnes je vila Josefa Arnolda po dvojročnej rozsiahlej rekonštrukcii opäť prístupná verejnosti. Bude slúžiť ako Centrum dialógu so zameraním na ten česko-nemecko-židovský, čím sa plnohodnotne zaradí na kultúrnu mapu Brna. Jej finálne dokončenie aj s priľahlou záhradou sa plánuje na jar budúceho roka.

Arnoldova vila, ktorá sa nachádza v jednej z najvyhľadávanejších a najznámejších brnianskych mestských častí – Černá Pole, ostávala po desaťročia v tieni jej susedov, známej vily Tugendhat a vily Löw-Beer. Verejnosti nebola príliš známa a nezachovali sa ani jej pôvodné interiérové prvky.

O histórii svedčia len torzá z pôvodnej výbavy domu ako dvere, kachličkové dlažby, časti štukovej výzdoby, zábradlie na schodoch či secesné liatinové radiátory. I keď na prvý pohľad možno zaostáva za známejšími vilami, príbeh domu a osud rodín, ktoré dom obývali nie je o nič menej zaujímavý a hodný zachovania.

Pred pár rokmi hrozila demolácia

Po druhej svetovej vojne sa vila dostala pod národnú správu a v 50. rokoch sa stala majetkom československého štátu. Sprvu slúžila pre administratívne potreby národného podniku Štátnych lesov, no potom sa z nej stala materská škôlka, ktorá nadväzovala na vôbec prvú v Brne.

Šesť desaťročí sa tak vila hemžila viac ako stovkou detí a svoje brány zavrela až v roku 2012 pre jej narušenú statiku, pre čo hrozila vile demolácia.

„Arnoldova vila sa pred opravou nachádzala na Zozname ohrozených nehnuteľných pamiatok a jej stav bol čiastočne havarijný. Jej záchrana je príkladom starostlivosti o kultúrne dedičstvo v Brne. Vila prešla príkladnou pamiatkovou obnovou, pri ktorej sa podarilo zachovať všetky historicky cenné prvky, a zároveň vďaka Múzeu mesta Brno našla po mnohých rokoch úvah nové využitie,“ povedala pri príležitosti otvorenia vily primátorka mesta, Markéta Vaňková.

Vďaka snahám spolku Josefa Arnolda, miestnym politikom a brnianskemu magistrátu sa katastrofický scenár podarilo odvrátiť a vilu zachrániť. Rovnako pomohlo aj to, že vila prešla pod správu Múzea mesta Brno, ktoré uspelo v žiadosti o dotáciu na Nórske fondy, ktoré pokryli takmer tretinu nákladov na rekonštrukciu. Tie boli celkovo vo výške 130 miliónov českých korún.

Podarilo sa dokončiť nielen opravu samotného domu, ale pripraviť na revitalizáciu aj pol hektárovú záhradu, ktorá leží medzi ulicami Černopolní a Drobného a nadväzuje na najstarší mestský park Lužánky.

„Súčasťou dokončenia rehabilitácie bude aj koncept voľne prístupných záhrad vily Tugendhat, vily Löw-Beer a Arnoldovej vily, ktorý bude návštevníkom ponúkať relaxačný zelený vnútroblok na pozadí historického kontextu životného štýlu 19. a 20. storočia s akcentom súžitia českej, nemeckej aj židovskej komunity,“ priblížil riaditeľ Múzea mesta Brno, ZbyněkŠolc.

Revitalizáciu záhrady plne financuje mestský magistrát a náklady počítajú zatiaľ s čiastkou 20 miliónov korún. S prepojením pozemkov symbolicky znova ožijú aj osudy židovských rodín, ktoré boli donútené na konci tridsiatych rokov minulého storočia Brno opustiť a do svojich domov sa už nikdy nevrátili.

Najväčším problémom pri obnove bola statika

 Vila bola pomenovaná po svojom prvom majiteľovi, ale zároveň aj samotnom navrhovateľovi a staviteľovi – Josefovi Arnoldovi, ktorého by sme dnes mohli označiť za brnianskeho developera. Bez neho by pravdepodobne Brno nemalo takú podobu, v akej ho poznáme dnes.

Vila bola postavená v roku 1862 vo vilovej kolónii nad lužaneckým parkom, ktorá vznikla podľa urbanistického konceptu HeinrichaFerstela, ktorý je známy ako jeden z architektov viedenskej Ringstrasse. Staviteľ Arnold využil túto lukratívnu lokalitu a polohu južného svahu aj na realizáciu susedných rezidencií Karola Kaisera, Karola Giskru, aj vily Franza a Karola Adamčika. Tak vznikol prvý súbor vilových domov s unikátnym výhľadom na Brno a jeho dominanty.

 Dom bol upravovaný aj jeho ďalšími majiteľmi, pričom poslednými boli Cecília a Kornélius Hože. Cecília, manželka významného advokáta a spolumajiteľa cementárne v Maloměricích, zároveň teta Gréty Tugendhat, rozšírila vilu v duchu neskoro secesnom geometrickom štýle, ktorý môžeme považovať za rané art deco. Neskôr bol dom upravený pre potreby materskej školy.

Pamiatková obnova tejto pomerne komplikovanej pristavovanej stavebnej štruktúry si vyžadovala špecifické prístupy a metódy. K najnáročnejším prácam patrilo statické zabezpečenie objektu, a to ako vonkajšie, tak i vnútorné. Špecifický reštaurátorky zásah si vyžiadala aj sústava krov a hrázdené murivo v takzvanej Arnoldovej veži, ktorá ponúka panoramatické výhľady na brnianske dominanty i na susednú vilu Tugendhat.

Zvýšená pozornosť sa pri rekonštrukcii venovala autentických konštrukciám i detailom. Múzeum mesta sa špeciálne venovalo dekoratívnym a stavebným prvkom, ich zberu a dokumentácii v priebehu pamiatkovej obnovy a následne aj ich prezentácii priamo v objekte.

Nové komunitné a kultúrne centrum

Obnovená vila bude slúžiť ako miesta stretnutia komunity, ale aj kultúrne-vzdelávacie centrum so zameraním na popularizáciu brnianskej architektúry. Celý projekt mal podtitul Centrum dialógu, čo naznačuje širokú škálu kultúrnych zážitkov. Dialóg bude zameraný najmä na česko-nemecko-židovskú kultúru, ktorá je spätá nielen s vilami v ČernýchPolích, ale aj s celou históriou Brna.

Vo vile budú umiestnené dve stále expozície. Jedna s názvom Génius Loci venovaná práve brnianskemu architektovi a staviteľovi Josefovi Arnoldovi, dejinách a stavebnému vývoju vily.

Druhá sa bude týkať židov v Brne, na ktorej sa podieľa  aj Židovská obec Brno.

Vila bude v skúšobnej prevádzke od 15. januára a verejnosti sa bude postupne otvárať počas prvej štvrtiny roka 2024. Ponúknuť má široké spektrum prednášok, komunitných stretávok, edukačných programov, priestorov pre spolky či iné špecifické projekty. Od 1. mája bude plne k dispozícii aj s rozľahlou záhradou. Budúci rok si zároveň pripomenieme dve sté výročie od narodenia prvého majiteľa a staviteľa vily, Josefa Arnolda.