Športová hala Pasienky v Bratislave
Galéria(5)

Športová hala Pasienky v Bratislave

V roku 1953 sa v americkom meste Raleigh postavila podľa projektu geniálneho mladého poľského architekta Macieja Nowického (spoluautor W. Deitrick) veľká výstavná hala Paraboleum. Svojím konštrukčným riešením – strechou zavesenou na dvoch šikmých parabolických nosníkoch – sa stala významným medzníkom v architektúre 20. storočia. Na tých istých konštrukčných princípoch vznikla v roku 1962 športová hala, ktorú navrhol architekt Jozef Chovanec spolu so statikom Jozefom Poštulkom. Postavili ju na Pasienkoch v Bratislave.

Asi nikdy predtým nereagovala slovenská architektúra tak rýchlo na niečo nové, čo sa vo svete architektúry objavilo. 50. roky boli obdobím, ktoré dovoľovalo v architektúre experimenty nielen v bytovej výstavbe, ale aj v rôznych stavebných technológiách a konštrukčných systémoch. Túto šancu využil mladý Jozef Chovanec (1925 – 1990) na prerobenie svojho prvého návrhu haly na nové dispozičné i konštrukčné riešenie.

Nie je však pravda (čo mnohí vtedy tvrdili), že ide o kópiu americkej haly. Chovanec s Poštulkom použili iba rovnaký konštrukčný princíp zavesenej lanovej strechy. Aplikovali ho však neobyčajne tvorivo, a tak je bratislavská hala architektonicky oveľa zaujímavejšia, s iným dispozičným riešením a prepracovanými detailmi. V tom prekonala všetky podobné realizácie vo vtedajšom Československu (Prešov, Brno, České Budějovice). Odlišnosť od americkej haly spočíva vo funkčnom a dispozičnom riešení i v samotnom použití konštrukčného systému. U Nowického sa nosníky pretínajú a sú kotvené v zemi, na Pasienkoch sa stretávajú v jednom bode a vyúsťujú do mohutného odpadového žľabu dažďovej vody.

Hala vznikla v čase silného tlaku na prefabrikované riešenia. Autori však napriek tomu dokázali presadiť toto novátorské riešenie. Prispel k tomu iste aj fakt, že pri stanovenom limite 10 miliónov Kč nové riešenie umožnilo zdvojnásobiť počet divákov na 5 500. Konštrukcia haly je maximálne úsporná a plne sa osvedčila. Počas svojej existencie slúžila nielen mnohým významným športovým podujatiam, ale rovnako dobre fungovala aj pri rôznych hudobných koncertoch či iných spoločenských udalostiach. Plocha ihriska 60 × 30 m vytvára dobré podmienky na viaceré halové športy. Na hraciu plochu veľmi dobre vidieť z každého miesta. Má i vynikajúcu palubovú podlahu. Súčasťou samotnej haly je krčkom napojený prístavok, v ktorom sú umiestnené šatne na jednej strane a malá tréningová telocvičňa na druhej strane.

Hala so svojou špecifickou architektúrou je aj dnes stále atraktívna. Žiaľ, je znehodnotená neudržiavaným a nedôstojným prostredím. Patrí však nesporne k špičkovým dielam slovenskej architektúry 20. storočia.


Jozef Chovanec (1925 – 1990) – architekt, ktorý svojou otvorenosťou, zásadovosťou a priamosťou vzbudzoval rešpekt u všetkých, dokonca aj u tých, ktorí ho nemali radi. Rodák zo Slovenskej Ľupče patril medzi prvých absolventov Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave. Pracoval vo viacerých ústavoch – vo Vojenskom projektovom ústave, v Stavoprojekte, v Centre urbanizmu a architektúry, v Štátnom projektovom a typizačnom ústave a nakoniec na Ministerstve výstavby a techniky. Projektoval niekoľko významných verejných stavieb, obytných domov a športových stavieb. Najznámejším projektom je Športová hala na Pasienkoch, Ústav ekonomiky a organizácie v stavebníctve (s K. Palušom) a podieľal sa aj na urbanistickom koncepte pripravovanej výstavby Petržalky (spolu s S. Talašom). Z tohto projektu však sám odišiel na znak nesúhlasu. Zomrel v Bratislave v roku 1990.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Petra Bošanská