Dnešný nezáujem o verejný priestor nám o pár rokov spôsobí problémy

Hviezdoslavovo námestie v Bratislave.
Zdroj: Shutterstock

Verejný priestor je základnou vrstvou, na ktorej mesto stojí a je ním tvorené, pričom mnohí z nás sú k nemu ľahostajní.

Kristina Ullmannová tvrdí, že „v ideálnom svete sa mesto priebežne stará o verejné priestranstvá, všestranne zvyšuje ich kvalitu, uvažuje o nich celostne a koordinovane, využíva čo najlepšie ich potenciál, buduje nové prepojenia, myslí vyvážene na potreby rôznych skupín obyvateľov i dlhodobú udržateľnosť prostredia.

Veľká pozornosť sa venuje aktívnej práci a údržbe, nové projekty sú pripravované so zapojením rôznych uhlov pohľadov a vzájomne efektívne koordinované. A jednotlivé zložky sa vzájomne podporujú.“

Riaditeľka Kancelárie verejného priestoru z Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy a Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislava, nám porozprávali o tom, ako takéto mesto vytvoriť, akú hodnotu majú komunity a verejné priestranstvá i o tom, ako ich urobiť atraktívne pre všetkých.

Iniciatíva 10 000 stromov pomôže systematickej obnove a udržateľnosti drevín v Bratislave.
Iniciatíva 10 000 stromov pomôže systematickej obnove a udržateľnosti drevín v Bratislave. | Zdroj: Marek Velček

Čo v skutočnosti tvorí kvalitné mesto?

Kristina Ullmannová: Stručne povedané, mesto, v ktorom sa dobre žije. Pokiaľ sa však chceme dostať viac pod povrch a stanoviť, čo tento dobrý život znamená, je to oveľa zložitejšie. Pre mesto je charakteristická hustota zástavby, koncentrácia ľudí, prítomnosť služieb a inštitúcií. Ak sa pýtame na kvalitu, mali by sme povedať, podľa akých kritérií ju hodnotíme.

Kritériami môžu byť napríklad ekonomická úspešnosť, fungujúca infraštruktúra a služby, ale aj atraktivita pre návštevníkov či zdravé a krásne prostredie na bývanie. Mestá sú rôzne a môžu sa pýšiť rozdielnymi kvalitami. Sú zároveň zložitými organizmami, ktoré musia fungovať komplexne a v mnohých, vzájomne koordinovaných a dobre prepojených rovinách.

Dlhodobo diskutovanou témou v súvislosti s kvalitným mestom je hustota osídlenia, ktorá má umožniť efektívne fungovanie infraštruktúry a služieb, teda idea mesta krátkych vzdialeností, keď obyvatelia nie sú nútení používať dopravu autami a majú všetko potrebné v dochádzkovej vzdialenosti.

V Prahe sa začala najväčšia premena centra mesta za posledné desiatky rokov. Časť prvej fázy je viditeľná už na Smetanovom nábreží.
V Prahe sa začala najväčšia premena centra mesta za posledné desiatky rokov. Časť prvej fázy je viditeľná už na Smetanovom nábreží. | Zdroj: IPR

Hustota sama osebe však nie je jediným predpokladom vzniku kvalitného mesta. Základnou podmienkou je celková dostupnosť bytov, škôl a ďalších služieb. Príjemný život tvorí zástavba a verejné priestranstvá ľudskej mierky, ktoré sú bezpečné, vybavené na rôzne potreby užívania, ale aj štvrte so zrejmou identitou a v kontakte s prírodou vo forme dobre prístupných parkov aj s vegetáciou vo vnútri samotnej zástavby. Mesto tvorené susedstvami, ktoré napĺňajú individuálne potreby obyvateľov, a vytvárajú živé spoločenstvá.

Ján Mazúr: Okrem zveľadených verejných priestorov, spoľahlivej verejnej dopravy, bezbariérových chodníkov a čistého ovzdušia treba zabezpečiť aj podmienky na dôstojný život všetkých obyvateľov – osobitne v oblasti dostupného bývania, kvalitného školstva, sociálnych služieb či pomoci v núdzi. Všetky tieto kritériá prespievajú k tomu, že obyvateľkám a obyvateľom sa žije v danom meste dobre.

Čo je dôležité a zásadné pri budovaní zeleného mesta?

KU: Krajina je súčasťou mesta, je základnou vrstvou, na ktorej mesto stojí a je ňou tvorené. Vegetácia v rôznych podobách tvorí základnú zložku prostredia, v ktorom žijú ľudia aj zvieratá. Fungujúca krajina vo všetkých podobách je podmienkou života. Môže mať podobu parkov, väčších či menších a s rôznou úrovňou starostlivosti.

Ľudia potrebujú vysokokultivované a starostlivo udržiavané parky, ktoré majú väčšinou aj vysokú historickú a kultúrnu hodnotu, ako aj divokú prírodu, ktorá umožňuje voľný pohyb a aktivity, aké si inde nemôžeme dovoliť. V husto zastavanom meste sú dôležité stromy a stromoradia, ktoré majú dobré podmienky na život, môžu prosperovať a napĺňať tak svoj potenciál ovplyvňovania mikroklímy vo svojom okolí.

Úspešná revitalizácia okolia Národného múzea v Prahe.
Úspešná revitalizácia okolia Národného múzea v Prahe. | Zdroj: Jakub Hendrych

Je dôležité udržiavať, posilňovať a budovať parkové prepojenia pozdĺž významných trás prechádzajúcich cez mesto, často pozdĺž potokov alebo historických ciest. Existencia takýchto prepojení podporí chôdzu aj pohyb na bicykli, obmedzí nutnosť cestovať autami alebo hromadnou dopravou.

Dôležitú úlohu plnia aj rozsiahle parkové plochy v modernistickej zástavbe sídlisk, ktoré sú verejne prístupné a celistvé. Systém dopĺňajú súkromné záhrady a terasy alebo zelené strechy. Všetky tieto prvky vytvárajú systém krajiny v meste, vzájomne sa prepájajúci organizmus.

Zelené mesto sa udržuje a tvorí práve súčinnosťou celej siete spolupracujúcich systémov a opatrení. Dôležitou prírodnou osou mesta je rieka. Vltava tvorí prirodzenú chrbticu mesta, pozdĺž ktorej je možné sa pohybovať a zažívať rôzne formy prírodného prostredia. Podpora a rozvoj týchto prepojení významne prispieva ku kvalite života v meste.

JM: Hlavné mesto nemalo komplexnú víziu ochrany pred klimatickou krízou. Významný krok sa udial tento rok v júni, keď mestské poslankyne a poslanci schválili na zastupiteľstve vyše 700-stranový strategický dokument Bratislava 2030, ktorý prináša dlhodobý plán aj z hľadiska klímy.

Jedným z kľúčových cieľov v oblasti životného prostredia je vytvoriť a začať plniť jednotnú stratégiu na zmierňovanie a adaptáciu mesta na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie vo viacerých sektoroch o 55 %.

Ako kvalita verejných priestranstiev dokáže a môže zmeniť mesto?

JM: Kvalita verejných priestorov významne ovplyvňuje kvalitu života v meste. Je preto dôležité neustále zvyšovať úroveň verejných priestorov. Nejde však len o kvalitu. Pre obyvateľov je rozhodujúce aj to, či sa verejné priestory nachádzajú v dostatočnej blízkosti k ich domovom alebo iným centrám záujmov. To znamená, že verejné priestory nemajú byť len kvalitné, ale aj dostupné.

Bratislave dlhodobo chýbala ucelená koncepcia, ako by sa mali verejné priestory v meste rozvíjať a tvoriť. V roku 2020 Metropolitný inštitút Bratislavy vydal Manuál verejných priestorov – komplexný dokument, ktorý reagoval na zanedbávanú problematiku obnovy verejných priestorov. Vízia rozvoja verejných priestorov sa opiera o päť základných princípov: zelené mesto, mesto pre peších, starostlivé mesto, atraktívne mesto a čisté mesto.

Vďaka revitalizácii zastávky v Rači (Mladá garda) sa môžu ľudia nielen schovať pred nepriaznivým poča - sím, ale mať i lepší prehľad o prichádzajúcom dopravnom prostriedku.
Vďaka revitalizácii zastávky v Rači (Mladá garda) sa môžu ľudia nielen schovať pred nepriaznivým počasím, ale mať i lepší prehľad o prichádzajúcom dopravnom prostriedku. | Zdroj: Marek Velček

Vďaka uplatňovaniu jednotných pravidiel pri tvorbe verejných priestorov v rámci mesta dnes možno vidieť prvé zmeny k lepšiemu. Znížil sa vizuálny smog z reklám, mobiliár ako lavičky, smetné koše či cyklostojany je systematicky usporiadaný v priestore, pitné fontánky majú nerušivý dizajn a bezbariérový prístup, výsadba nových stromov je koncepčnejšia. Práve bez kvalitnejšej zelene nebude možné dosiahnuť v meste dobré životné podmienky, keďže sa zintenzívňuje klimatická kríza.

Špeciálne by som vyzdvihol aj nový prístup k dláždeniu ulíc, ako aj originálnu bratislavskú mestskú dlažbu, ktorá významne pomôže podčiarknuť identitu Bratislavy. Všetky tieto niekedy aj drobné úpravy vo verejnom priestore prispievajú k tomu, že sa ulice nášho mesta stávajú krajšími, ľudia sa v nich cítia dobre a radi v nich trávia svoj voľný čas.

Zastávka Mladá Garda po rekonštrukcii.
Zastávka Mladá Garda po rekonštrukcii. | Zdroj: Marek Velček

Ktoré faktory sú dôležité pre kvalitnú komunitu?

KU: Faktorov dôležitých pre dobrú spoluprácu komunity je viac, usporiadanie a detaily verejného priestoru ju môžu rozhodne ovplyvňovať. Dôležitý je pocit identity, spolupatričnosti s miestom, jeho ohraničenie, odlíšenie od ostatných vrátane špecifického mena lokality.

Usporiadanie zástavby a verejného priestoru ideálne poskytuje mnoho príležitostí na vzájomný kontakt. Obchody v parteri budov prostredie oživujú, takú úlohu však môžu plniť aj predzáhradky, ktorými obytné domy komunikujú so svojim okolím a ich obyvatelia ich udržujú.

Väčšia hustota vstupov do domov a výhľad z okien na verejné priestranstvá podporujú prepojenie obydlia a vonkajšieho priestoru, sociálnu kontrolu prostredia, a tým aj pocit bezpečia. Rôznorodé vonkajšie otvorené, ale aj zastrešené alebo polouzavreté a vhodne vybavené priestory na oddych, prechádzky, šport alebo hry detí poskytujú prirodzené prostredie na stretávanie, na základe ktorého sa môžu vytvárať komunitné väzby.

Cieľom mesta najmä pri tvorbe nových mestských štvrtí je vytvárať susedstvá, ktoré v sebe budú spájať prostredie napĺňajúce všetky aspekty ľudských potrieb v individuálnej i komunitnej rovine.

V súvislosti s klimatickými zmenami vystupujú do popre - dia environmentálne i psychologické aspekty vegetácie v mestách.
V súvislosti s klimatickými zmenami vystupujú do popredia environmentálne i psychologické aspekty vegetácie v mestách. | Zdroj: MIB

Ako môže podoba verejných priestranstiev ovplyvňovať život komunity?

KU: Verejné priestranstvá sú základnou, prístupnou a pre všetkých spoločnou súčasťou mesta. Plnia mnoho rôznych funkcií a z princípu sa na nich stretáva mnoho rôznych verejných záujmov, ktoré niekedy môžu byť vo vzájomnom konflikte.

Verejné priestranstvá poskytujú priestor na všetky druhy pohybu, teda chôdzu, verejnú, cyklistickú aj automobilovú dopravu. Prajeme si vytvoriť zdravé, príjemné a krásne prostredie, v ktorom sa ľudia budú cítiť dobre, budú mať dobré podmienky na bezpečný a logický pohyb i pobyt.

„Verejné priestory významne ovplyvňujú, ako sa ľudia cítia v meste.“  – Ján Mazúr

Prostredie má napĺňať potreby čo možno najväčšieho množstva užívateľov vrátane tých slabých a s rôznymi obmedzeniami, má byť zdravé, dávať priestor na športové aktivity a hry detí. Dôležité je, aby obyvatelia mali v rozumnom dosahu bohatú ponuku bez obmedzenia prístupných priestranstiev, ktoré budú napĺňať ich rôznorodé potreby na individuálne a skupinové aktivity, nevyhnutné cesty,  ale aj poskytovať priestor na združovanie.

JM: Verejné priestory sú miestom stretávania, spoločenskej atmosféry i podnikania. Ich podoba významne ovplyvňuje to, ako sa ľudia cítia v meste a či trávia na námestiach alebo v uliciach či parkoch svoj voľný čas. Verejný priestor pôsobí aj ako tmel spoločnosti.

Predstavuje odraz našej schopnosti starať sa o verejné veci a kultivovať náš spoločný priestor. Komunitný život sa odohráva práve v spoločne využívanom verejnom priestore, kde môžu vojsť široké skupiny obyvateľov.

Vieme, že fungujúce komunity predstavujú základný predpoklad spoločenskej súdržnosti, preto je úlohou mesta podporovať ich vznik. Komunity prekvitajú v kvalitnom verejnom priestore, môže ísť o námestie, detské ihrisko, komunitné záhrady, parky, športoviská, ale aj o intímnejšie priestory, ako sú vnútrobloky.

Správne osvetlenie verejných priestorov vytvára bezpečné prostredie.
Správne osvetlenie verejných priestorov vytvára bezpečné prostredie. | Zdroj: MIB

Aká je vízia Bratislavy pre rozvoj verejných priestorov? Na čo konkrétne je zameraná?

JM: Bratislava má byť mestom pre všetkých, ktorí sa tu rozhodnú žiť, z čoho vyplýva, že verejné priestory majú obsluhovať široké skupiny populácie. Majú byť užitočné na stretávanie, na športové vyžitie, kultúru i oddych v zeleni.

Bratislava by mala byť zároveň otvoreným a inkluzívnym mestom, z čoho pramení princíp spolupráce a zapájania verejnosti do plánovania a chodu mesta. Participácia a otvorená komunikácia smerom k verejnosti vedie k presnejšiemu zisťovaniu potrieb obyvateľov, k posilneniu dôveryhodnosti mesta a jeho inštitúcií a k zvýšenej akceptácii aj nepopulárnych, no potrebných opatrení.

„Mestá sú zložité organizmy, ktoré musia fungovať komplexne.“ – Kristina Ullmannová

Hoci je Bratislava jedným mestom, má mnoho štvrtí a susedstiev, ktoré majú svoje osobitosti a v ktorých do veľkej miery zabezpečujeme väčšinu svojich denných potrieb a záujmov. Mesto by preto malo byť navrhnuté tak, aby umožnilo pešiu dostupnosť rôznorodých služieb.

Bratislava by sa mala stať 15-minútovým mestom – mestom, ktoré je ohľaduplné k životnému prostrediu, lebo sa nerozlieva do krajiny (urban sprawl), ale efektívne pracuje s mestským priestorom. To následne vedie k životaschopnosti prevádzok v mestskom parteri – obchody a služby nebudú strádať, ak v ich okolí žije dostatočné množstvo zákazníkov.

Dobrá dostupnosť služieb sa prejavuje aj v znížení množstva jázd, ktoré musíme uskutočniť na zabezpečovanie svojich potrieb. 15-minútové mesto znamená decentralizáciu živých verejných priestorov, zmenu prístupu k mobilite.

Tento princíp môžeme vidieť v programoch mesta, akým je napríklad program rozvoja verejných priestorov Živé miesta, v rámci ktorého sa obnovuje množstvo verejných priestorov nielen v centre mesta, ale aj obnova parkov a chodníkov v najrôznejších častiach mesta, prípadne grantový program Komunity pripravený Nadáciou mesta Bratislavy.

Implementácia zelene do mestskej štruktúry v Bratislave.
Implementácia zelene do mestskej štruktúry v Bratislave. | Zdroj: MIB

Ako Praha reaguje na potreby adaptácie na zmenu klímy?

KU: Mesto prijalo niekoľko dôležitých dokumentov a začalo s napĺňaním ich cieľov v podobe jednotlivých projektov i celomestských koncepcií. Ide najmä o Klimatický plán hl. mesta Prahy do roku 2030, Štandard starostlivosti o uličné stromoradie, Štandard hospodárenia so zrážkovou vodou alebo Cirkulárna Praha 2030.

Nové projekty pre verejné priestranstvá už tieto metodiky používajú a nadväzujú na ne. Katalóg odporúčaných prvkov verejných priestranstiev nadväzuje na princípy vyššie uvedených dokumentov a hľadá pre jednotlivé prvky reálnu podobu.

Stromoradia začínajú byť vysádzané do prostredia, ktoré pre ne zaistí dostatok koreňového priestoru a zrážkovej vody tak, aby mohli prosperovať. Mesto pripravuje projekt využívania zvyškového tepla z čistiarne odpadových vôd na vykurovanie a pilotné projekty udržateľných mestských štvrtí.

„Zelené mesto sa udržuje a tvorí práve súčinnosťou celej siete spolupracujúcich systémov a opatrení.“  – Kristina Ullmannová

Čo treba urobiť aby boli opatrenia na zelenšiu infraštruktúru a adaptáciu na klimatickú krízu čo najúčinnejšie?

JM: Je potrebné lepšie rozumieť mechanizmom, akými dokážeme ovplyvniť klímu v meste. Mesto preto spracováva detailnejší akčný plán na boj s klímou. Jedným z kľúčových krokov je cielenejší zber dát o meste. Napríklad miesta s vyšším znečistením vzduchu pomôže odhaliť sieť senzorov, ktoré momentálne v hlavnom meste chýbajú.

V súčasnosti existuje len niekoľko monitorovacích staníc SHMÚ, ktoré nepokrývajú celé územie Bratislavy. Do roku 2030 má preto vzniknúť nová monitorovacia sieť pre klímu a znečistenie ovzdušia so 400 stanicami s rôznymi senzormi, ktoré podľa možnosti budú merať aj hluk a dopravnú situáciu. Vďaka dobrej kvalite dát dokáže Bratislava robiť cielenejšie a rýchlejšie zásahy, ktoré zvýšia ochranu životného prostredia.

Zavedenie verejného osvetlenia.
Zavedenie verejného osvetlenia. | MIB

Okrem toho sa treba cielene venovať jednotlivým oblastiam, osobitne mobilite a celkovej dopravnej stratégii v meste, ale aj adaptačným opatreniam, pod ktoré spadá budovanie najrôznejších ekologických služieb v meste, napríklad parkov, stromoradí či vodozádržných opatrení.

Dôležitá je aj práca s energetikou či územné plánovanie, ktoré by malo byť udržateľné. Kolegovia momentálne pripravujú takzvaný ekoindex, ktorý predstavuje regulačný nástroj podporujúci budovanie ekologických služieb spolu s rozvojom mesta.

V oblasti energetiky sa zameriavame na znižovanie environmentálnej stopy mestských budov či verejného osvetlenia. Súčasťou témy zeleného mesta je aj odpadové hospodárstvo, v ktorom sa nám podarilo v minulom roku schváliť koncepciu odpadovej politiky.

V ďalších rokoch dosiahneme stav, keď sa minimalizuje množstvo skládkového odpadu na úplné minimum. Pozitívnu zmenu prináša aj nové Bratislavské centrum opätovného použitia KOLO umožňujúce recyklovať množstvo vecí, ktoré by ľudia vyhodil.

Kristina Ullmannova
Kristina Ullmannová | Zdroj: Archív reposndenta.

Kristina Ullmannová

Pôsobí ako riaditeľka Kancelárie verejného priestoru v Inštitúte plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy (IPR). Vyštudovala Fakultu architektúry ČVUT v Prahe, kde získala doktorát v odbore architektonickej teórie a tvorby. Absolvovala stáže a prax v Španielsku a v Spojených štátoch amerických. Ako architektka spolupracovala s väčšími architektonickými ateliérmi na rozsiahlych projektoch a súťažiach. Záujem o spoločnosť a verejný priestor ju priviedol k súčasnému zamestnaniu, v ktorom sa podieľala napríklad na novom Katalógu odporúčaných prvkov verejných priestranstiev hlavného mesta Prahy.

Jan Mazur profilova fotografia
Ján Mazúr | Zdroj: Archív respondenta

Ján Mazúr

Je riaditeľom Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) od októbra 2019. Absolvoval doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a štúdium verejnej správy na Hertie School of Governance v Berlíne. Naďalej učí a participuje na výskume Univerzity Komenského v oblasti obchodného a finančného práva (APVV, Horizont 2020). Dlhodobo sa venuje tvorbe mestských politík, ako aj témam etiky a integrity v právnických profesiách a verejnej správe a tvorbe politík založených na dátach a faktoch. Ako člen tímu Platformy pre Bratislavu spolupracoval na strategickom dokumente Plán Bratislava.

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022