Dizajnérka si sama zrekonštruovala storočný dom snov
Keď sa dizajnér rozhodne „nosiť si prácu domov" (doslova), výsledok je vždy očarujúci. Na takýchto premenách najviac vidieť, aké zručnosti a skúsenosti má, pretože pri premene vlastného domu ich podvedome uplatňuje v tom najlepšom rozsahu. Kanadská dizajnérka Mélissa Ohnona sa rozhodla zrekonštruovať storočný dom, ktorý naposledy zažil obnovu v 90. rokoch 20. storočia a veru mu veľmi neprospela. Podľa slov samotnej dizajnérky predošlá rekonštrukcia dom zanechala veľmi neprakticky rozčlenený, navyše mu ubrala poriadnu dávku z jeho historického šarmu.
Mélissa sa teda rozhodla, že veci vezme do vlastných rúk a domu prinavráti vznešenosť storočnej stavby, jeho originálneho ducha, ale najmä spraví z neho príbytok, ktorý bude priestranný, vzdušný a vhodný na komfortný rodinný život.
Stavba, ktorá sa nachádza na montrealskom predmestí Laval, samozrejme nebola prvým projektom dizajnérky a pri návrhoch rekonštrukcií jej neraz pomáhal aj manžel. Obaja teda dobre vedeli, do čoho idú, a uvedomovali si, že v dôsledku poslednej rekonštrukcie, ktorá ovplyvnila celý dom, budú musieť začať doslova „od podlahy“.
Obmedzený rozpočet vyvážili mnohoročnými skúsenosťami a týmto spôsobom sa im podarilo vytvoriť si napokon svoj domov snov. Hubert – dizajnérkin manžel – sa postaral o všetky stavebné a dokončovacie práce, ako napríklad odstránenie starých a výstavba nových schodov, inštalácia podláh, výstavba nových priečok, dvere, omietky a podobne.
Hoci je samouk, všetky potrebné práce zvládol a dvojici sa týmto spôsobom podarilo ušetriť nemalé peniaze. Navyše je všetko spravené presne podľa ich predstáv a majú istotu, že robota je odvedená kvalitne.
Pri rekonštrukcii sa nepokúšali zakryť všetky „nedokonalosti“ starej budovy, práve naopak, ponechali ich priznané preto, aby dom pôsobil ľudsky a aby bol zreteľný jeho vek – ak by bol príliš dokonalý, podľa vlastných slov by sa v ňom necítili dobre.
Dizajnérka si dala záležať na textúrach, ktoré sa v dome nachádzajú a sú prijemné nielen na pohľad – aj dotyk presvedčí každého. Medzi ne zaradila najmä bridlicové dlaždice, podlahy z olejovanej borovice, kožené povrchy, sklenené zábradlie či ultramatnú kuchynskú linku.
Prízemie predstavuje perfektnú rovnováhu medzi otvoreným priestorom a uzavretými miestnosťami. Keď do domu vstúpite, ihneď vás zaujme tajuplná čierna časť, ktorá ukrýva toaletu a práčovňu. Jedáleň spolu s obývačkou majú výhľad do sviežej záhrady plnej stromov.
Zo strany ulice je dom na úrovni ulice, smerom k pozemku sa dvíha o jedno poschodie, pretože je postavený do mierneho svahu. O krásne výhľady na vyššie časti stromov zo zadnej časti domu teda nie je núdza. Jedáleň je priestranná a dokáže pri stole pohostiť dokonca až 14 ľudí. Presne tento aspekt bol pre majiteľku jedným z hlavných – želala si mať dom, v ktorom by nebolo problematické usporadúvať veľké rodinné a priateľské stretnutia.
Druhé poschodie je rozdelené do dvoch rovnocenných častí, ktoré sú predelené chodbou ústiacou zo schodiska. Nachádzajú sa tu spálne, čím sú prirodzene oddelené spoločenské priestory na prízemí a súkromné priestory na poschodí.
Paleta odtieňov je jednoduchá a efektívna – v celom dome nájdeme kombinácie čiernej, bielej a bledých odtieňov dreva. Celý dizajn vhodne podčiarkujú zasklené plochy – či už v podobe zábradlí, alebo širokých okien, ktoré zabezpečujú dostatok denného svetla a krásne výhľady na okolitý pozemok.
Finálny produkt dizajnérka Mélissa Ohnona nazýva „veľký malý dom“, pretože v ňom nájdeme veľkorysé priestory otvorené vertikálne aj horizontálne a zároveň nepôsobí megalomansky ani chladne, práve naopak, je prívetivý, útulný a v každom jeho kútiku cítiť, že bol vytvorený rukami súčasných šťastných majiteľov.
Prehľad:
Lokalita: Laval, Quebec, Kanada
Autor dizajnu: Mélissa Ohnona
Plocha: 1 500 sq ft
Realizácia: 2016
Text: Anna Martausová
Foto: Maxime Brouillet
Zdroj: v2com-newswire.com
