Partneri sekcie:

Dlhé diely Centrum – príbeh jedného sídliska

Dlhé diely Centrum - príbeh jedného sídliska

Jednou z lokalít s výraznou novou zástavbou v Bratislave je miesto na svahu nad Dunajom, pôvodne určené pre Centrum obytného súboru Dlhé Diely. Pôvodné plány z 80. rokov 20. storočia tu uvažovali o pestrej polyfunkčnej zástavbe ako protiklade k realizovaným panelovým obytným blokom. Mestská časť a magistrát však postupne podľahli tlaku developerov a stavebných firiem a povolili zástavbu solitérnych domov či skupín bez jednotného urbanistického konceptu pre toto jedinečné územie. Prvotný zámer hlavnej kompozičnej zelenej osi pre peších, ktorá by vytvorila nový verejný priestor, sa akosi vyparil a zostalo len torzo – pešia lávka nad hlavnou ulicou (ulica Majerníkova). Príbeh tohto sídliska je však symptomatický aj pre mnohé ďalšie...

Investori prišli, chýba developer Mesto

Vráťme sa na úvod na chvíľu do minulosti – pôvodné plány z 80. rokov 20. storočia uvažovali na území zóny Centrum o polyfunkčnej zástavbe doplnenej zeleňou a verejným priestorom. V zásade boli dve koncepcie – prvú navrhoval architekt Jozef Slíž s kolektívom mladých architektov zo Stavoprojektu Bratislava a druhú architekt Tibor Gebauer a kolektív zo ŠVPTÚ Bratislava. Nakoniec sa realizoval návrh Stavoprojektu s prvkami konceptu zo ŠVPTÚ, ale len v severnej časti za hlavnou ulicou s premostením do nezrealizovaného zeleného verejného priestoru. V roku 1998 spracoval architekt Peter Žalman urbanistickú regulačnú štúdiu zóny pomenovanú podľa ulice – Jamnického.

Pôvodný koncept počítal s pešou osou v zelenom koridore. Dnes niet investora pre pešie priestranstvá a zeleň. Mesto a mestská časť, ktoré by mali chrániť a presadzovať verejné záujmy, podľahli podnikateľskému tlaku. Verejné inštitúty sa vzdali urbanistickej zodpovednosti za verejný priestor. Občanmi volené inštitúcie samy radšej stavajú objekty, nanajvýš komunikácie; nevedia alebo ani nechcú vytvárať verejné priestory, zeleň a voľné plochy.

Preferovanie bytovej zástavby formou developingu má aj svoj sociálny rozmer. Cena bytov sa umelo šplhá hore. Táto lokalita patrí k jedným z najdrahších v meste. Prirodzená snaha o zisk z predaja bytov vedie investorov k vysokej hustote zástavby, voľné verejné priestory sú pre nich jednoznačne stratové, a preto ich jednoducho nerealizujú. Na prvý pohľad zaujímavé obytné objekty vytvárajú spolu úplne náhodné zostavy, chaotický urbanizmus. Každý objekt chce len pre seba dokonalý výhľad, orientáciu na Dunaj a slnko, navzájom si zavadzajú. V našich podmienkach ešte nenastúpila diferenciácia ceny za byt nielen podľa plochy bytu, ale ani podľa jeho polohy v dome a skultivovaného okolia domu, doriešeného urbanizmu, verejného priestoru. Pred 20 rokmi sa hustota obyvateľov 300 až 350 na hektár v takom teréne a prostredí považovala za nehumánnu. Dnes, keď nikto výstavbu v Bratislave nereguluje, developeri v spolupráci s architektom bez zábran a hlbšieho poznania danej lokality túto hustotu dosahujú.

Ďalším rozmerom súčasnej zástavby je skutočnosť, že územie malo slúžiť ako verejný priestor pre všetkých obyvateľov – nielen tých, ktorým dnes developeri stavajú bytové domy v zóne Centrum, ale aj tých, čo bývajú v panelových domoch. Uplatňovanie princípu kombinácie uvoľnenia a zahustenia výstavby – striedania hustoty, intenzity zástavby v meste – sa v súčasnosti vytratilo, a nielen na Dlhých Dieloch. Za posledných 15 rokov vzniklo jediné plánované námestie v Bratislave, a to pred novou budovou SND pri Dunaji – aj to je len dokončenie návrhu spred 25 rokov. Vzniká nová metropola v novej Európe bez centrálneho námestia…

Zóna Centrum si zaslúži zmienku najmä pre širšie uplatnenie terasových a polyfunkčných obytných domov. Nie sú síce výnimočné svojou formou či revolučnou ideou, obsahujú však zväčša kvalitné, skutočne nadštandardné byty. Práve tým sa dosiahol pôvodný zámer doplniť štandardnú skladbu v panelových domoch, ktoré sa násilne osadzovali do svahu.

Nerešpektovanie pôvodného urbanizmu a jeho nahradenie živelnosťou si už budú vyžadovať podstatne viac námahy a času pri rekonštrukcii ešte nedostavanej zóny Centrum Dlhé Diely.

Ani architekti nie sú vždy bez viny

V architektonickej tvorbe sa dnes vo všeobecnosti venuje viac pozornosti forme, fasáde, riešenie dispozícií ostáva v pozadí. Mnohé nové bytové domy s inovatívnymi pomenovaniami však neprinášajú nič nového, sú len opakovaním jedného či dvoch typov štandardných dispozícií odetých v novom šate – odlišnej fasáde. Napriek neustálej kritike pôvodných panelových obytných domov si treba uvedomiť, že svojou štruktúrou a veľkosťou bytov stále tvoria základ bývania strednej vrstvy obyvateľov. Dispozície najmä dvoj- a trojizbových bytov sú logické a prehľadné, pri zlepšení technického štandardu a úpravách pre potreby novej generácie môžu žiť ďalej. Takýto príklad sa nachádza aj v Centre Dlhé Diely, kde sa koncom roku 2005 „prefasádoval“ panelový dom. Nové svieže riešenie domu na Majerníkovej ulici zapadá do novej zástavby.

Ako pribúdala zástavba

Panelová výstavba bytov sa v roku 1990 zastavila a územie Centra čakalo desať rokov na realizáciu. Podľa návrhu architekta Janča sa v roku 2001 postavila prvá skupina obytných domov pozdĺž Majerníkovej ulice a zároveň sa vybudoval základný komunikačný skelet, na ktorý dnes nadväzuje ďalšia zástavba. Postupne sa tu postavilo niekoľko obytných budov a vzniká pomerne rozsiahla nová zóna obytnej zástavby bytových polyfunkčných, zväčša terasových domov s výhľadom na Dunaj a hrad Heinburg.

Oproti súboru od architekta Janča pribudli dva terasové domy – Kaskády, ktoré ohraničujú zónu z východu. Zo severu sa nedávno dokončil kvalitný polyfunkčný bytový a vežový dom (architekti Boháč a Škorupa). V súčasnosti sa systémom solitérov zastavuje najvzácnejšia južná časť zóny s výhľadom na Dunaj a kontaktom s ním. K dvom bytovým domom (architekti Džadoň a Polášek) čoskoro pribudne skupina šiestich bodových domov od architekta Závodného a kol. Stred zóny Centrum sa už celkom zrejme dobudováva bez ašpirácie na dotvorenie najvzácnejšieho priestoru celej zóny. Dnes sa hĺbia základy pre ďalšie bytové domy od architektov Moravčíka a Janča bez vzájomného priestorového, urbanistického a sociálneho kontextu.

Podľa koncepcie z roku 1998 sa realizuje zástavba juhozápadne od plochy Centra. Tu vyrástli obytné domy pozdĺž Matejkovej ulice, ktorá vytvára prístup z juhu od Devínskej cesty. Na prvom meandri strmej komunikácie stojí bytový dom Butterfly s členitou fasádou (architekti Droppa, Cvengrošová, 1996). Nad ním je vzácna vila od F. Weinwurma, ktorá sa rekonštruovala v roku 1998 (architekt Bohuš Kraus). Vedľa vily realizoval v roku 2005 architekt Gabriel Brogyani dvojicu rodinných domov s nadstavbou – ateliérom. Na južnej strane stúpajúcej komunikácie sú dva nové bytové domy s výraznou terasovitou zasklenou fasádou, autormi ktorých sú architekti Boris Džadoň a Ján Polášek (2005).

Pozdĺž Jamnického ulice sa postupne postavilo niekoľko bytových domov, najmä terasových. Prvým bol 12-bytový dom z roku 1995. Dva terasové domy sa zrealizovali podľa návrhu architektov Zuzany a Petra Žalmanovcov. Prvý reaguje formou bočných terás a pravouhlého členenia na blízkosť Weinwurmovej vily (1995). Druhý má juhozápadnú fasádu s priebežnými terasami zaoblenú podľa tvaru terénu (2003). Na križovaní Jamnického a Matejkovej ulice stojí bytový dom od architekta Pavla Kosnáča (2003).

V súčasnosti sa zastavuje juhovýchodná časť slnečného svahu. Podľa štúdie sa začala výstavba šiestich bytových domov od architekta Ľubomíra Závodného. Pri druhom meandri Matejkovej ulice stojí práve dokončený bytový dom (2005). Nedávno sa ukončila zástavba severnej a východnej časti územia Centra. Popri hlavnej ulici obytného súboru Majerníkova sa dostaval polyfunkčný obytný dom od architekta Ľubomíra Boháča (2005), ktorý po 25 rokoch zavŕšil ideu pešieho mimoúrovňového prepojenia hlavného námestia s polyfunkčnou zástavbou a novým centrom. V roku 2004 sa dokončila výšková dominanta, bytový dom od architekta Škorupu, a chystá sa výstavba jeho ešte vyššieho dvojčaťa. Zaujímavou realizáciou je dvojica bytových kobercových terasových domov na východnom okraji zóny. Výstavba prvého z nich bola zdĺhavá (1998 – 2004), druhý pribudol rýchlejšie (2005). Architektom netradičného veľkokapacitného „sila“ na terasové byty je moravský architekt J. Opletal.

Bude skutočne zaujímavé sledovať, ako bude pokračovať zástavba Centra Dlhé Diely.

Ing. arch. Peter Žalman
Foto: archív autora, Robert Hošták

KategórieBytové domy